Ukrajina je nazývaná obilnicou Európy, avšak jej obilie pred vojnou smerovalo skôr do rozvojových krajín. S príchodom vojny však Ukrajina prišla o veľkú časť prímorského územia a Čierne more nie je v súčasnej dobe bezpečné. Ukrajinské poľnohospodárske produkty sa teda začali dopravovať po súši. Lenže namiesto toho, aby nakŕmilo hladujúcich v Afrike, ukrajinské obilie zostávalo v Európe, kde je konkurenciou pre poľnohospodárov Únie.

 

Zákaz dovozu ukrajinského obilia už zaviedlo Poľsko a Maďarsko. K nespokojnosti na ukrajinskej strane. Proti tomu začala vo vyhlásení protestovať Európska únia, povediac, že ​​jednostranné kroky bez predchádzajúcej dohody sú neprijateľné. Hovorca poľskej vlády však namietol, že klauzula o bezpečnosti (zrejme výrobkov) im tento jednostranný zákaz vydať umožňuje. Ozval sa tiež bulharský minister poľnohospodárstva, že Bulharsko zákaz dovozu ukrajinského obilia taktiež zvažuje.

S ukrajinským obilím má problémy aj Slovensko, ktoré zakázalo spracovávať naskladnené obilie a z neho vyrobenú múku. Už vyrobené výrobky nesmú na trh. Minister poľnohospodárstva Samuel Vlčan uviedol, že v nich boli zaznamenané zvýšené hladiny zakázaných pesticídov, menovite chlórpyrifosu.

 

Už na začiatku apríla maďarský národný úrad pre bezpečnosť potravín uviedol , že v niekoľkých prípadoch bolo z Ukrajiny do Maďarska dovezené obilie kontaminované toxínmi a geneticky modifikovanými organizmami. Kontaminovaných bolo podľa úradu napríklad 29 ton kukurice.

V Česku sa podľa posledných správ žiadne zákazy nechystajú. „V priebehu víkendu som tému dovozu poľnohospodárskych komodít z Ukrajiny riešil priamo s komisárom pre poľnohospodárstvo Januszom Wojciechowským, pýtal som sa ho, aká bude reakcia Európskej komisie na oznámený zákaz dovozu zo strany Poľska a Maďarska. Jednoznačne mi potvrdil, že podobné jednostranné opatrenia sú neprijateľné,“ povedal český minister poľnohospodárstva Nekula. V ukrajinskom obilí v Česku sa zatiaľ žiadna chybná vzorka nenašla, kontroly sa ale údajne zintenzívnia.

To komentoval komentátor Petr Holec: „Maďari a Poliaci stopli dovoz ukrajinského obilia, pretože to ničí ich poľnohospodárov a EÚ nebola schopná to včas vyriešiť. Fialova vláda ho nestopla, pretože šéfka Európskej komisie hovorí premiérovi Petrovi a bolo by to škaredý. Tak hlavne hodnotovo.“

Pesticídy na Ukrajine sú téma, ktorá sa rieši už dlhšiu dobu 

Program OSN pre životné prostredie (UNEP) o nich informoval už v roku 2018. Vjačeslav Džulaj, ukrajinský poľnohospodár obhospodarujúci 370 hektárov vtedy uviedol, že v rámci opatrnosti odoberá pesticídy len od originálnych výrobcov. "Občas poľnohospodári používajú lacné pesticídy, čo potom môže mať negatívne následky," dodal.

Podľa UNEPu v roku 2018 používala Ukrajina 100 tisíc ton pesticídov ročne, ktoré stáli celkom 2 miliardy dolárov. „Takýto dopyt nevyhnutne priťahuje podvodníkov,“ konštatuje potom UNEP a dodáva: „Nedokonalosť právnych predpisov, korupcia, nedostatok skúseností s bojom proti celkovému množstvu pesticídov a všeobecne ťažká hospodárska situácia robí Ukrajinu zraniteľnú voči obehu nelegálnych prípravkov na ochranu rastlín.“

Problémy priznali aj ukrajinskí predstavitelia. V lete 2018 ukrajinská polícia odhalila skupinu, ktorá na Ukrajinu pašovala pesticídy z Číny. Skonfiškovali celkom 139 ton chemikálií bez riadnych povolení. Zloženie aj pôvod boli neznáme. Čo viac, v roku 2018 nebolo na Ukrajine žiadne zariadenie na bezpečnú likvidáciu pesticídov. Zabavené pesticídy boli skladované v zle strážených skladoch, takže sa potom objavili na trhu. Ukrajina kvôli tomu povolila export pesticídov do iných krajín EÚ na recykláciu. Okrem toho na Ukrajine nefunguje ani recyklácia obalov od pesticídov, čo v praxi znamená, že sa pašované pesticídy balia do pravých obalov.

Odhad UNEPu je, že 25 % zo všetkých obchodovaných pesticídov na Ukrajine sú tie nelegálne, či už dovezené, alebo podomácky vyrobené. Neprekvapivo sú lacnejšie.

Podľa správ z marca má Ukrajina nedostatok pesticídov a herbicídov pre jarnú sejbu, konkrétne majú poľnohospodári iba 35 % toho, čo potrebujú. Najhoršie sú na tom poľnohospodári v okolí Ľvova a Kyjeva. Problémom je vraj nedostatok peňazí. Denys Marčuk, podpredseda ukrajinskej agrárnej rady povedal: „Poľnohospodári si nebudú môcť dovoliť nakúpiť všetko, čo potrebujú – osivo, hnojivá, palivá, produkty na ochranu produkcie.“ A dodal, že je potrebné nájsť peniaze na pôžičky poľnohospodárom. Podľa ukrajinskej akadémie pre poľnohospodárske vedy môže byť úroda v roku 2023 o 37 % menšia oproti roku 2022. Tá bola zase menšia ako tá v roku 2021.

Nejde však len o ukrajinské obilie

Agrárna komora Českej republiky varuje tiež pred ukrajinskými vajcami. „V poslednom čase zaznamenávame, že sa k nám vo zvýšenej miere vozia vajcia a hydinové mäso z Ukrajiny. Bez ohľadu na súčasný vojnový konflikt musíme konštatovať, že produkcia vajec a hydinových výrobkov na Ukrajine bohužiaľ nespĺňa rovnaké štandardy, aké sú v krajinách EÚ,“ uvádza.

A nabáda: „Odporúčame preto konzumovať tuzemské produkty a radšej sa vyhnúť dovozovým výrobkom zo štátov mimo EÚ, teda aj z Ukrajiny. Zákazník to ale vždy nemusí poznať, pretože hocikedy dochádza k prebaľovaniu tovaru v Poľsku či na Slovensku, a tým aj k fiktívnej zmene pôvodu.“

Potrebujeme Vašu pomoc

Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.

Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!

Ďakujeme

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik