Sloboda médií je už dnes problematická. Mainstream pre verejnosť oznamuje jediný názor na všetko, na covid, vakcináciu, vojnu na Ukrajine, infláciu, drahé energie, prezidentskú voľbu. To už nie je náhoda. Dialóg sa z oficiálnych médií vytratil, pokiaľ je, tak viac-menej len s ľuďmi s rovnakým názorom. „Sem tam niekto niečo zverejní, napríklad CNN Prima News, ale to sú čriepky, ktoré nevytvárajú žiadny sústredený tlak na výkonnú moc, aby tá lepšie pracovala pre občanov. Médiá, tento strážny pes demokracie, skapal,“ hovorí v rozhovore pre ParlamentníListy.cz publicista, moderátor a bývalý šéfredaktor spravodajstva a publicistiky v ČT Petr Bohuš.

Petr Pavel sa stal víťazom druhého kola prezidentských volieb, a tak sa mu gratulácie iba hrnuli. Predseda strany PRO Henrich Rajchl však k výhre pogratuloval Českej televízii a mainstreamovým médiám na čele so Zoznamom a Aktuálně.cz, ktoré považuje za víťaza priamej voľby, pretože sa im podarilo pretlačiť na Hrad svojho kandidáta. Do akej miery to je nadsadenie a nakoľko boli títo ťahúni verejnej mienky naozaj platnými spoluhráčmi budúcej hlavy štátu?

Henrich Rajchl máva trefné prímery a týmto vystihol rolu médií a podstatu ich komunikácie s verejnosťou. Ono je to tak, že možno až 70 percent ľudí považuje pre svoj život za dôležité bezpodmienečne splynúť s davom, nelíšiť sa, nevymykať. Akékoľvek oponentné názory odmietajú, boja sa ich, majú pocit, že by sa tým vydelili zo spoločnosti, že by zostali osamotení, že by to pre nich predstavovalo existenčné ohrozenie. 

Preto názory nehľadajú pri sebe napríklad tým, že si niečo prečítajú a porozmýšľajú o tom, podiskutujú s ostatnými, ale oporu hľadajú výhradne vo vonkajšom prostredí. Preto nekriticky bez ďalšieho počúvajú a preberajú, čo im povie vláda, politici, médiá, elity. Ako sa hovorí, nemajú otvorené oči. Len takto sa cítia bezpečne a ťažko sa na nich hnevať, je to prirodzený jav, správanie. 

Dokonca si nepripustia, že tí, ktorým bezvýhradne dôverujú, ich môžu v niektorých prípadoch doviesť do priepasti ako Krysař zo známej povesti. Je ťažké ich prehovárať, aby si mysleli niečo samostatne, aktívne, tomu sa bránia. Aspoň dovtedy, kým sa sami spália o platňu ako malé dieťa. S tým nič nenarobíme, s tým ale prichádza aj nádej prebudenia celej spoločnosti, čo sa deje so súčasnými reštrikciami a vývojom v spoločnosti.

Spomínaný mainstream teda len využil potrebu týchto ľudí po splynutí s davom a „poradil“ im, koho by mali voliť?

Médiá túto veľkú skupinu občanov dlhodobo upevňovali v názore, že Pavel je jediná správna cesta a neplnili si pritom svoje základné povinnosti byť nestrannými, objektívnymi, kriticky nepreverovali všetkých kandidátov, aby nám voličom priniesli o nich čo najviac informácií, pozitívnych i negatívnych, aby sme sa mohli zodpovedne rozhodovať. 

Diskusiu ku kandidatúre prezidenta médiá pretavili do spoločného boja proti Babišovi, v nadsádzke do futbalového zápasu flanelových košieľ proti klamstvu, keď novinári spoločne s Pavlom hľadali na Babišovi všetky možné chyby, tlačili ho do kúta a vytvorili virtuálnu realitu, že zlo je Babiš a dobro je Pavel. Svet však nie je čiernobiely. Novinári, nie všetci, boli platnými spoluhráčmi budúcej hlavy štátu, aby Pavlovi k tomuto víťazstvu pomohli.

Väčšina ľudí sa o politiku veľmi nezaujíma, a keď potom chvíľu pred voľbou vidia vizážistkou upraveného staršieho sympatického, šedivého pána, ktorý hovorí pokojne, hoci bezobsažne, tak sa im to páči viac, než keď hovorí skúsený manažér a politik, ktorý ale nehovorí pokojne a pôsobí niekedy aj zmätene. Mohol aj takto zafungovať televízny efekt, ktorý poznáme od prvej televíznej prezidentskej debaty v USA medzi Johnom Kennedym a Richardom Nixonom, kedy o úspechu rozhodla vizáž?

Áno, ľudia často volia na základe dojmu a na poslednú chvíľu. Samostatných premýšľavých občanov je menej, premýšľanie si vyžaduje úsilie a v individualite prináša samotu. Riziko vydelenia zo spoločnosti, ohrozenia živobytia, niekedy aj života. Títo ľudia nesú kožu na trh , majú otvorené oči, premýšľajú, nebránia sa diskusii a sú ochotní kvôli svojim názorom podstupovať rôzne riziká, úskalia a nepohodlie, hoci koľkokrát vedia so slovami inak práve touto skupinou často kritizovaného Václava Havla, že napríklad nemôžu vyhrať, ale napriek tomu idú do toho znova a znova, pretože ich správanie im dáva zmysel.

V tomto kontexte bolo zaujímavé, že významná časť voličov so sebazaprením volila pána Babiša, že si ho racionálne zdôvodnili ako menšie nebezpečenstvo, hoci sme si s ním zažili covidové lockdowny a ďalšie neodpustiteľné trápenia, odlúčenie rodín, policajné a spoločenské násilie a podobne. U týchto voličov sa dala dohľadať racionalita, logika zvažovania pre a proti na rozdiel od bezbrehého obdivu k Pavlovi. Pritom v žurnalistike na vysokej škole sa vyučovalo, že čo sa príliš chváli, vyzdvihuje, je samo o sebe podozrivé, môže sa za tým skrývať manipulácia, a to treba preveriť. Mnohí novinári však dnes nepreverujú, podliehajú emóciám, tomu, čo sa im páči, a často sa nechávajú ľahko obalamutiť.

Svoju úlohu hralo aj to, že sa vo verejnom priestore uchytilo tvrdenie, že Andrej Babiš šíri strach z vojny. Pritom už skoro rok nám premiér Petr Fiala vtĺka do hlavy, že sme vo vojne, a so svojím ministrom financií Zbynkom Stanjurou dokonca zaviedol vojnovú daň, o ministerke obrany Jane Černochovej v tejto súvislosti ani nehovoriac. Nebol toto najväčší mediálny majsterštik Pavlovho tímu?

Neviem, možno áno. Ale skôr by som povedal, že majstrovstvom bolo vytvorenie legendy, že Babiš je vo všetkom klamár a Pavol pravdovravný, aj napriek u oboch pánov problematickej minulosti. Médiá so svojou propagandou a presadzovaním jedného názoru podieľali na rozdeľovaní spoločnosti, aby sa následne pokrytecky čudovali niektorým prejavom nenávisti v priebehu volieb. 

Ak by si novinári robili riadne svoju prácu, možno by žiadna nenávisť nebola a možno by sa dokonca obaja páni ani do druhého kola nedostali, možno by v ňom boli tí, čo boli z kandidatúry dokonca vylúčení. Je sklamaním, ako novinári niektoré informácie ignorujú, de facto cenzurujú a iné spoluvytvárajú.

Petr Pavel sa celú kampaň dušoval, že je občiansky, nie vládny kandidát. Ale keď mu premiér Petr Fiala prišiel zablahoželať, tak hovoril pred novinármi za Pavla, ako by čo malo byť vo veci ich spolupráce, zatiaľ čo budúci prezident stál vedľa neho ako školáčik. Pomohlo mu k zvoleniu aj zdanlivé odstrihnutie od nevídane nepopulárnej vlády, alebo by nad Andrejom Babišom, ako aj sám expremiér po voľbách vyhlásil, vyhral v tej protibabišovskej masírke aj Putin?

Zdá sa, že išlo o referendum proti Babišovi, hlavne aby Andrej Babiš nebol prezidentom. Ľudia pritom nevnímali, že môže ísť o vybalansovanie rovnováhy, ktorú sme teraz možno stratili tým, že v týchto ťažkých dobách si bude prezident ladiť s vládou a Poslaneckou snemovňou aj Senátom, snáď aj Ústavným súdom a tak ďalej, že týmto výkonným a reprezentatívnym zložkám bude chýbať vyvážená oponentúra. 

Že sa bez kontroly môžu dopúšťať o to viac a rýchlejšie chýb, ktoré nepôjdu vrátiť späť. Spomeňme si, ako krátko trvalo vytriezvenie zo sľubov Fialu a jeho päťkoalície, dva mesiace po voľbách alebo len o niečo málo viac? Za aký čas spoznáme Pavla, o ktorom toho zatiaľ veľa nevieme? Čo potom budú robiť novinári, pokiaľ z pekných sľubov rýchlo zíde? Akú na seba vezmú zodpovednosť?

Na to si ale určite budeme musieť nejaký čas počkať. Cestu na Pražský hrad odštartoval Petr Pavel už na konci roka 2019, keď v rámci projektu Spolu silnejší začal obchádzať republiku. Spolok Spolu silnejší s ním založili Petr Kolář, Radko Hokovský a František Vrabel. Posledný menovaný sa prezentuje ako tzv. odborník na dezinformácie a opakovane vyhlasuje, že „vypínanie webov je správna cesta“, pretože „otravujú našu demokratickú spoločnosť“. Keď vezmete do úvahy Pavlovho Vrabela a Fialovho splnomocnenca pre oblasť médií a dezinformácií Michala Klímu, čo z toho vyplýva pre slobodu médií?

Sloboda médií je už dnes problematická. Mainstream pre verejnosť oznamuje jediný názor na všetko, na covid, vakcináciu, vojnu na Ukrajine, infláciu, drahé energie, prezidentskú voľbu. To už nie je náhoda. Dialóg sa z oficiálnych médií vytratil, ak je, tak viac-menej len s ľuďmi s rovnakým názorom, sem tam niekto niečo zverejní, napríklad CNN Prima News, ale to sú čriepky, ktoré nevytvárajú žiadny sústredený tlak na výkonnú moc, aby tá lepšie pracovala pre občanov. Médiá, tento strážny pes demokracie, "chcípl".

Že sa okrem toho vytvárajú rôzne nástroje na reštrikcie alternatívnych médií, je dôkazom slabosti a neistoty vládnuceho režimu, ktorý za každú cenu chce brániť dialógu, diskusii, skrývať pravdu. Čo na to povedať? Je to nedôstojné a skôr alebo neskôr sa to vypomstí nám všetkým. Je to cesta k totalite, neperspektívnemu životu nás všetkých, životu bez budúcnosti. Problém je, že aktívni ľudia si vždy informácie zoženú a tí druhí sa k nim postupne pridajú so znižujúcou sa životnou úrovňou. Klamárom večne veriť nebudú. Vo výsledku to bude zlé pre všetkých.

Prehúpli sme sa Pavlovým víťazstvom definitívne do éry mediokracie ako vláde médií, keď tie hlavné nadiktujú väčšine spoločnosti, ako má uvažovať a aj koho má voliť?

To sa už deje. Nachádzame sa v diktáte médií, ktoré ľuďom hovoria, čo si majú myslieť. Bohužiaľ, v neprospech občanov. Pre nich, až na to prídu, to bude veľké sklamanie. Ani si tie konce neviem predstaviť. Jedno je však isté, je tu veľká vlna alternatívnych médií a ľudských aktivít, ktoré už akýmikoľvek reštrikciami nejde zastaviť, tým skôr by bolo vhodné hľadať zmierlivé cesty k dialógu.

Čo teda možno čakať od skutočnosti, že na budúce roky sa moc koncentrovala do rúk jednej jedinej skupiny, ktorá je navyše na rovnakej lodi ako mainstreamové médiá?

Niektorí ľudia, ktorí nešli k voľbám vôbec, si to dokonca priali. Podľa nich to bude strmý pád a možno sa o to rýchlejšie budeme môcť odraziť od dna. Uvidíme. Treba mať pevné nervy. Kto na tom bude zle, nech ide za susedom alebo niekomu zavolá. Ľudia by mali spolu hovoriť o tom, čo ich trápi bez ohľadu na to, koho volili za prezidenta. Trápenie si nenechávať pre seba. Je potrebné vydržať. Darebáci nikdy nevedia, o čo sa potknú, a tí, čo veria v spravodlivosť, právo a poctivosť, musia vydržať, pretože pravda sa ukáže. O tom niet pochýb.

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik

Potrebujeme vašu podporu, ktorú nám môžete prejaviť ZDIEĽANÍM našich článkov. Myslite na to a po prečítaní článku kliknite na ZDIEĽAŤ. ĎAKUJEME!

Potrebujeme Vašu pomoc

Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.

Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!

Ďakujeme