Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
BIC/SWIFT:SUBASKBX
Názov účtu:VERBINA, o.z.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Osobitne zverskú úlohu pri mučení a väznení mladých ľudí zohrávali neonacisti z jednotky Azov.
Česká televízia počas štrajku vysiela archívne reportáže zo socializmu. Jakl tvrdí, že verejnoprávne médiá už dnes nepotrebujeme.
Zuzana Kronerrová hovorí o zúfalom stave v kultúre Slováci jej odporučili, nech sa vráti k odkazu svojho otca.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
pred 11 hod
Ján Ferenčák, komunálne voľby v Kežmarku a spor o volebný výsledok. Je čas zmeniť volebný zákon a obmedziť súbeh politických funkcií?
Šojgu hovorí o jednote národa, Šimečka o škodení. Dva rozdielne pohľady na štát
Korčok ostro kritizuje Blanárovu cestu do Moskvy. Dostal tvrdý odkaz...
Analytik Drago Bosnić tvrdí, že Rusko získava technologickú prevahu nad NATO. Lacné drony, hypersonické rakety a masová výroba menia pravidlá vojny.
Pri Ukrajine ľudskosť, pri Slovákoch tvrdý pragmatizmus...
Sklonení nad hrobmi sa v tomto dušičkovom čase viac zamýšľame nad životom a jeho pominuteľnosťou.
2. 11. 2026
Spomedzi účastníkov zo 14 krajín sa 39 percent z nich domnieva, že USA „dominujú“ v bilaterálnych vzťahoch s ich krajinami, a 23 percent z nich sa domnieva, že ich krajiny majú „rovné partnerstvo“ s USA a 12 percent verí, že krajiny majú „úplnú nezávislosť a autonómiu“.
Pokiaľ ide o vzťahy medzi Európou a USA, 32 percent z nich verí, že USA dominujú vo vzťahoch medzi Európou a USA, 30 percent sa domnieva, že Európa a USA majú rovnocenné partnerstvo a menej ako 10 percent sa domnieva, že Európa je plne dominantná alebo nezávislá a autonómna vo vzťahu.
Prieskum zistil, že v priemere 32 percent účastníkov je „nespokojných“ so vzťahmi medzi ich krajinami a USA, zatiaľ čo 39 percent je „neutrálnych“ a 29 percent je „spokojných“. Pokiaľ ide o vzťahy medzi Európou a USA, 31 percent je „nespokojných“, zatiaľ čo 40 percent je „neutrálnych“ a 29 percent je „spokojných“.
Vo všeobecnosti platí, že ľudí, ktorí nie sú spokojní so vzťahmi s USA, je o niečo viac ako tých, ktorí sú spokojní. Podľa analytikov to ukazuje, že väčšina Európanov trpí pri odpovedi na takúto otázku dilemou: Na jednej strane USA šikanujú európske krajiny a často sa miešajú do európskych záležitostí a USA využívajú ukrajinskú krízu ako príležitosť na podkopanie európskeho hospodárstva; ale na druhej strane sa Európania domnievajú, že ich krajiny sú príliš slabé alebo príliš malé na to, aby odolali obrovským krízam a geopolitickým konfliktom, takže sa musia spoliehať na vonkajšiu silu alebo superveľmoc s podobnou ideológiou a hodnotami, ktorá im zabezpečí bezpečnosť vo svete, ktorý je čoraz turbulentnejší.
https://www.hlavnydennik.sk/2023/01/13/jane-kaufman-ti-ktori-na-ukrajine-vladnu-a-co-su-zac-pozadie-za-oponou-o-ktorom-media-nepisu
Ale pokiaľ ide o otázky o budúcich vzťahoch ich krajín s USA, 30 percent z nich uprednostňuje zachovanie status quo, 28 percent z nich sa domnieva, že by mali byť bližšie k USA a 22 percent z nich si myslí, že by mali byť nezávislejšie.
Spomedzi 14 krajín je Poľsko tou, ktorá má viac proamerických nálad, pričom 60 percent poľských účastníkov uviedlo, že sú spokojní s bilaterálnymi vzťahmi s USA, a 56 percent z nich sa domnieva, že ich krajina by mala mať užšie vzťahy s USA v budúcnosti. Viac ako 30 percent účastníkov z Francúzska (31 percent), Grécka (37 percent) a Turecka (34 percent) sa domnieva, že by mali byť v budúcich bilaterálnych vzťahoch nezávislejší.
Analytici uviedli, že Poľsko ťaží z americkej protiruskej stratégie a má dlhodobé historické problémy s Ruskom, takže niektoré krajiny s podobnými charakteristikami ako Poľsko privítajú prítomnosť USA, aby zadržali Rusko na kontinente. Ale tie hlavné krajiny s vedúcou úlohou v EÚ a väčšími ekonomickými rozmermi ako Francúzsko a Nemecko vycítili konkurenčné časti vzťahov medzi EÚ a USA, takže viac ľudí dúfa, že EÚ by mohla byť nezávislejšia, a krajiny ako Grécko, Maďarsko, Srbsko a Turecko, ktoré majú silnejšie vzťahy s Ruskom a kultúrne sa líšia od veľkých západných mocností, budú pri rokovaniach s USA ešte opatrnejšie.
Sergey Lavrov, Mevlut Cavusoglu v Ankare, Photo:VCG
Konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou je práve tým problémom, ktorý Európanov v súčasnosti najviac znepokojuje. Prieskum zistil, že 33 percent účastníkov verí, že USA zohrávajú negatívnu úlohu v ukrajinskej kríze, a 28 percent z nich zistilo, že ich dojem z USA sa od vypuknutia konfliktu zhoršuje. A 49 percent účastníkov považuje reakciu USA na rusko-ukrajinský konflikt ako veľmi negatívny alebo relatívne negatívny dopad na európsku ekonomiku.
Prieskum tiež zistil, že 26 percent účastníkov sa domnieva, že európske krajiny „nie sú múdre“, keď nasledujú USA a sankcionujú Rusko kvôli ukrajinskej kríze, zatiaľ čo 23 percent uviedlo, že európske krajiny sú nútené zapojiť sa a 24 percent uviedlo, že sankcie sú "múdre".
V krajinách ako Grécko, Maďarsko, Srbsko, Taliansko a Turecko je očividne viac ľudí, ktorým sa nepáči úloha USA v kríze, ako tých, ktorí sú proamerickí, a analytici uviedli, že niektoré z týchto krajín sú členmi EÚ a Srbsko žiada pre členstvo v EÚ, kým Turecko je členom NATO, takže budú do určitej miery zohrávať osobitnú úlohu v trojstranných vzťahoch EÚ, USA a Ruska.
https://www.hlavnydennik.sk/2023/01/16/kremel-povedal-co-sa-stane-s-tankami-ktore-britania-doda-ukrajine
Zhang Chao, odborník z Inštitútu európskych štúdií pri Čínskej akadémii sociálnych vied, v nedeľu pre Global Times povedal, že rusko-ukrajinský konflikt poskytuje nové stimuly pre rozvoj európsko-amerických väzieb a prieskum odráža, že hoci väčšina Európanov nie je spokojná s úlohou USA v Európe, súčasná situácia ich prinútila zblížiť sa s USA a prieskum tiež ukazuje, že väčšina Európanov vycítila škody spôsobené protiruskými sankciami.
Výsledky prieskumu odrážajú úsudok európskej verejnosti na základe aktuálnej situácie, povedal v nedeľu pre Global Times Cui Hongjian, riaditeľ oddelenia európskych štúdií Čínskeho inštitútu medzinárodných štúdií. "Keďže cítia, že hrozba je priamo pred nimi a majú silný pocit krízy, nemožno od nich očakávať, že budú myslieť na budúcnosť absolútne rozumným spôsobom alebo samostatne riešiť krízu v núdzovom stave," vysvetlil Cui.
Pokiaľ ide o to, do akej miery môže súčasná verejná mienka ovplyvniť budúce vzťahy medzi Európou, USA a Ruskom, Cui povedal, že dopad bude závisieť od toho, ako sa konflikt skončí a ako USA a NATO využijú súčasnú verejnú mienku.
Cui povedal, že je veľmi náročné predpovedať budúci vývoj vzťahov medzi EÚ, USA a Ruskom, ktoré môžu byť ovplyvnené situáciou na bojisku, diplomatickým dopadom, ako aj výmenou záujmov. "Napríklad, ak by sme mali najprv prímerie, verejnosť by mohla mať tendenciu riešiť problém diplomatickým spôsobom, a nie sústrediť sa na bezpečnostný problém. Preto by sa mohla menej spoliehať na USA a NATO."
Prieskum zistil, že 37 percent účastníkov spomedzi 14 krajín verí, že rusko-ukrajinský konflikt sa skončí v roku 2023.
Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.
Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!
Ďakujeme
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
