Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Dostávajte dôležité správy okamžite
© 2026 Hlavný Denník. Všetky práva vyhradené.
Made in Slovakia
Do výberového konania na post riaditeľa Fondu na podporu umenia (FPU) sa prihlásilo päť kandidátov.
"Matovič má hrošiu kožu. Myslí si, že mu všetko prejde. Stačí vždy len vytiahnuť žolíka - Fica, Smer, boj proti mafii. A je odpustené! Je načase, aby zaslepení…
Ochranári z Národného parku Veľká Fatra upozorňujú na nápadnú rastlinu s ružovými kvetmi. Netýkavka žliazkatá vyzerá nevinne, no patrí medzi invázne nepôvodné…
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Mocenské vákuum v Európe oslabuje podporu kyjevského režimu. Európska „koalícia ochotných“, vytvorená na podporu Ukrajiny a zabezpečenie jej vojenského prežiti…
Herci nás často citovo vydierajú tým, že ich domnelý nárok kecať do všetkého vraj vyplýva z toho, že oni počas Nežnej revolúcie niesli ako prví kožu na trh. V…
Niekto robí rukami, niekto hlavou. A sú aj takí, čo iba melú hubou a škodia Slovensku. Ako Miško Šimečka.
Europoslanec Ľuboš Blaha (Smer-SSD) nazval hnutie Igora Matoviča zločineckou skupinou.
Komentáre
31. 10. 2025
Hoci západné sankcie proti Rusku uvalili vysoké náklady na všetky strany, samotná ekonomická vojna vojnu na Ukrajine neskončí. Pre National Interest to skonštatovala politologička a členka programu bezpečnostných štúdií na MIT Mariya Grinberg.
Európska komisia 7. decembra navrhla nový balík sankcií, aby prinútila Rusko ukončiť inváziu na Ukrajinu. Po predchádzajúcich ôsmich sankčných balíkoch náklady na sankčný režim pre Európu rastú. So zimou a klesajúcimi teplotami a ako priamy dôsledok prerušenia obchodu s Ruskom sa Európa pripravuje na výpadky elektriny, nedostatok osvetlenia a tepla a dočasné výpadky internetových a mobilných služieb. Vojna však pokračuje a Rusko eskaluje do kampane raketových útokov proti ukrajinskej energetickej infraštruktúre.
V skutočnosti je to kolektívna povaha sankcií – proces ich vývoja a implementácie –, čo Rusku umožňuje obísť najhoršiu zo zamýšľaných ekonomických bolestí. Každý člen sankčnej koalície je motivovaný znížiť individuálnu záťaž, ktorú pociťuje prerušenie ekonomických vzťahov s Ruskom. To nielen znižuje účinnosť konečného kompromisu, ale tiež poskytuje Rusku čas na prispôsobenie sa budúcim sankciám a stimuluje západné firmy, aby zvýšili obchod s Ruskom pred zavedením sankcií.
Na prekonanie tohto problému by niektorí mohli navrhnúť viac, lepšie navrhnutých sankcií alebo komplexnejších sankcií, usilujúcich sa o úplnú ekonomickú izoláciu Ruska. Takéto riešenia však stoja oveľa vyššie náklady, ako sú výhody, ktoré by mohli priniesť.
Po prvé, zbrojenie inštitúcií medzinárodného ekonomického systému, najmä bez podpory hlavných ekonomických aktérov, prichádza s globálnou cenou. Demonštračný efekt, ktorý ukazuje, ako môže byť systém použitý na poškodenie jednotlivého štátu, podnecuje ostatných, aby znížili svoju zraniteľnosť. Následná deštrukcia inštitúcií alebo vytváranie paralelných štruktúr výrazne uberá z blahobytu spoločného ekonomického systému.
Po druhé, úplná ekonomická izolácia Ruska – ak by bol Západ ochotný zaplatiť obrovské náklady na presadzovanie takejto politiky – by degradovala ruské vojenské schopnosti. To by však znamenalo, že schopnosť štátu s jadrovými zbraňami brániť svoje vlastné územie sa rýchlo rozplynula. Ekonomické uškrtenie, ktoré predstavuje jasnú hrozbu pre prežitie štátu, výrazne zvyšuje potenciál jadrovej eskalácie.
Vojnu na Ukrajine nemožno ukončiť čisto ekonomickými prostriedkami. Najmä preto, že India a Čína spolu s ďalšími kľúčovými štátmi nepodporujú západné sankcie. Pokračovanie na ceste ekonomickej vojny zmení vzorce globálneho obchodovania, ale nebude to znamenať náklady dostatočne vysoké na to, aby prinútili Rusko vzdať sa svojej invázie na Ukrajinu. Voľbou pre Západ je pokračovať vo financovaní nákladného, dlhodobého ukrajinského boja alebo hľadať diplomatické riešenie.
Najnovšie kolo západných sankcií a pravdepodobne aj všetky nasledujúce kolá zamerané na obmedzenie schopnosti Ruska financovať svoje vojnové úsilie na Ukrajine budú mať pre Západ značné ekonomické následky.
Ako pri väčšine politík, ktoré prichádzajú s cenovkou , aj kolektívne sankcie zahŕňajú distribučné dôsledky – konkrétne individuálne náklady, ktoré musí každý štát znášať v prospech kolektívneho prospechu. Každý západný štát chce sankcie, ktoré budú pre Rusko znamenať veľké náklady, ale v ideálnom prípade za čo najnižšie náklady pre neho samotného. Belgicko teda pokračuje v dovoze ruských diamantov; Francúzsko, Maďarsko, Slovensko a Fínsko naďalej dovážajú ruské jadrové palivo; Grécko naďalej bojuje za svoje právo prepravovať ruskú ropu.
Dokonca ani hlavný úspech Európy – „zákaz“ dovozu ruskej ropy – nie je v skutočnosti zákazom dovozu všetkej ruskej ropy. Zákaz zakazuje dovoz ruskej ropy po mori – teda ropy prepravovanej tankermi. Štáty, ktoré dovážajú tú istú ropu potrubím, ako Maďarsko, Slovensko a Česká republika, v tom môžu pokračovať. Nemecko a Poľsko môžu na základe súčasnej dohody o sankciách tiež pokračovať v dovoze potrubím. Tieto dva štáty sa zaviazali zastaviť dovoz cez plynovod, ale ešte uvidíme, ako sa to vyvinie.
Na dosiahnutie dohody o kolektívnych sankciách je potrebné urobiť pre niektoré štáty ústupky. Tieto kompromisy odstraňujú veľkú časť kolektívnych sankcií a vytvárajú zvrátené stimuly pre firmy, aby podkopali účinky sankcií.
Hoci Európa odhlasovala zákaz dovozu ruskej ropy 3. júna, politika nadobudla účinnosť až 5. decembra. Predĺžená lehota poskytla európskym firmám šancu dohodnúť si alternatívnych dodávateľov, keď už ruská ropa nebude k dispozícii. Samozrejme, to tiež znamená, že Rusko malo čas nájsť pre svoj export náhradných kupcov. Európa zakázala dovoz ropy prichádzajúcej z mora, od ktorej by sa mohla najľahšie diverzifikovať, nie dovoz cez nepohyblivé ropovody, od ktorých je oveľa ťažšie diverzifikovať. Toto rozhodnutie tiež umožnilo Rusku ľahšie diverzifikovať, komu dodáva.
Rozšírená časová os umožňujúca európskym firmám prispôsobiť sa nákladom na kolektívne sankcie v krátkodobom horizonte zvýšila motiváciu viac obchodovať s Ruskom. Keďže stanoveným cieľom sankcií je odoprieť Rusku zisky z jeho vývozu energie, spôsob implementácie má presne opačný efekt .
Západné sankcie voči Rusku majú byť tiež demonštratívne. Hovoria širšiemu svetu: "Ak porušíte pravidlá medzinárodného poriadku, reakcia bude rýchla a tvrdá." V ideálnom prípade funguje demonštrácia trestu ako odstrašujúci prostriedok pre štáty, ktoré v budúcnosti zvažujú nevhodné správanie.
Ale existuje iný spôsob, ako čítať tento demonštračný signál Západom. Môže slúžiť ako „návod“ na ochranu vašej ekonomiky pred západnými sankciami. Súčasné (a budúce) sankcie odhaľujú, na čom sa západné štáty môžu a nemôžu dohodnúť, ako ďaleko sú ochotné zájsť pre životne dôležitý bezpečnostný záujem a hlavne, čo nie sú ochotné urobiť vo veci zásadnej dôležitosti.
Potenciálni agresori budú mať teraz oveľa jasnejšiu predstavu o tom, na čo sa majú pripraviť, ak sa rozhodnú začať ofenzívu. Vďaka ruskému úsiliu majú tiež jasnejšie pochopenie toho, ako čeliť západným sankciám. Rusko skutočne využilo tento demonštračný efekt po tom, čo ho Západ v roku 2014 sankcionoval za anexiu Krymu, čím pripravilo svoju ekonomiku na sankcie, ktoré budú nasledovať po invázii na Ukrajinu z 24. februára.
Ďalším dôsledkom tohto demonštračného efektu a následných príprav, ktoré štáty podnikajú na minimalizáciu trestu, sú škody spôsobené medzinárodnému ekonomickému systému. Súčasný systém je založený na inštitúciách, ktoré sa spoliehajú na dôveru pri vytváraní svojich vysokých transakčných nákladov, zdieľania informácií a monitorovacích výhod. Medzinárodný ekonomický systém funguje najlepšie, keď štáty môžu očakávať regularizované správanie, čo znamená, že dnešné interakcie medzi štátmi budú zajtra vyzerať podobne. Štáty musia byť v podstate schopné dôverovať, že systém proti nim nebude vyzbrojený. Výzvy na znárodnenie zmrazeného ruského majetku na vytvorenie fondu obnovy pre Ukrajinu tak znižujú dôveru v inštitúciu vlastníckych práv.
Ak dôjde k narušeniu dôvery v základné inštitúcie ekonomického poriadku, štáty prijmú opatrenia na svoju ochranu a existujúci systém už nebude môcť poskytovať rovnaké výhody. Štáty, ktoré sa obávajú, že zbrojené inštitúcie budú obrátené proti nim, sú motivované k vytvoreniu alternatívnych inštitúcií, ktoré výrazne znížia prospešné sieťové efekty existujúceho jednotného systému. Napríklad snaha USA odstrániť niektoré ruské banky zo SWIFT-u viedla k spolupráci medzi Ruskom a Čínou – a Indiou , aspoň do určitej miery – s cieľom vyvinúť alternatívu k SWIFT .
Západ má schopnosť vynútiť si ekonomickú izoláciu Ruska, prakticky ho prinútiť k sebestačnej úrovni existencie. Prečo to neurobiť?
Jedným z dôvodov sú neuveriteľné náklady na takúto ambicióznu politiku. Znamenalo by to, že sa Západ vzdá bilaterálneho obchodu s Ruskom. Navyše by na to doplatil zvyšok sveta, napríklad stratou prístupu ku všetkému ruskému svetovému exportu ropy, čo by Západu spôsobilo neuveriteľné politické náklady. Ak by chcel Západ úplne izolovať ruskú ekonomiku, musel by prinútiť všetky ostatné štáty, aby znášali ekonomické náklady spojené s prerušením obchodu s Ruskom. Koniec koncov, mimo Západu je malý záujem o prerušenie vzťahov s Ruskom. Donútenie týchto štátov by si vyžadovalo viac než prísne formulované správy – bola by to herkulovská úloha.
Hrozba jadrovej eskalácie je ďalším dôvodom, prečo Západ nevynútil ekonomickú izoláciu Moskvy. Politika ekonomického škrtenia, ak by sa účinne presadzovala, by hlboko degradovala ruské schopnosti. V skutočnosti sú to zástancovia výsledkutejto politiky dúfajú dosiahnuť, argumentujúc, že by to prinútilo Rusko vzdať sa svojho vojnového úsilia na Ukrajine. Osudnou chybou tohto návrhu je, že Moskva nevyužíva svoje vojenské kapacity len na vedenie vojny na Ukrajine – sú potrebné aj na ruskú sebaobranu. Politika ekonomického škrtenia – ktorá pomaly, ale isto znižuje schopnosť štátu brániť svoje územie – sa rovná existenčnej hrozbe. Bez ohľadu na to, ako vyzerala situácia na bojisku na Ukrajine, ak by politika ekonomického škrtenia vyzerala ako úspešná, prežitie Ruska by bolo ohrozené. Uplatnenie takejto politiky proti štátu s jadrovými zbraňami je nebezpečný návrh.
Sankcie sú nesprávnym nástrojom na vyriešenie strategického problému, ktorému Západ čelí. Západ chce, aby Rusko ukončilo inváziu na Ukrajinu, ktorú Rusko považuje za úzko spätú s jeho národnou bezpečnosťou. Aby sa zmenila zahraničná politika štátu na niečom takom veľkom, musí byť použitý pákový efekt rovnako veľký. V súčasnosti proces navrhovania mnohostranných sankcií – pričom zúčastnené štáty sa snažia znížiť individuálne náklady, dlhý proces vyjednávania a potrebné kompromisy – dáva Rusku čas prispôsobiť sa budúcemu ekonomickému tlaku a poskytuje západným firmám kontraproduktívne stimuly, aby pred sankciami viac obchodovali s Ruskom. Výsledný pákový efekt sankcií nie je dostatočný na to, aby zmysluplne ovplyvnil rozhodnutia Ruska.
Zmena charakteru rokovaní o sankciách nie je možná. Na konečnom balíku sankcií sa musí dohodnúť každý štát multilaterálnej koalície. Získanie takejto dohody si vyžaduje čas a výnimky pre štáty, ktoré by inak nesúhlasili s balíkom sankcií.
Ďalším spôsobom, ako zvýšiť pákový efekt sankcií, je zabezpečiť, aby sa Rusko nemohlo prispôsobiť účinkom sankčného balíka skôr, ako bude presadený. To si vyžaduje začlenenie Indie a Číny, ako aj ďalších menších, no kľúčových ekonomík, do režimu sankcií. Na pokušenie Indie by Západ musel prinajmenšom ponúkať ropu za nižšiu cenu ako Rusko. Samozrejme, toto by nebola záruka indickej účasti; očakávaný výsledok by len vyrovnal podmienky s Ruskom. Je ťažké si predstaviť, čo by mohlo Čínu prinútiť dohodnúť sa na balíku sankcií proti Rusku. Ešte ťažšie je predstaviť si, že Západ je ochotný zaplatiť túto cenu. Pokiaľ však bude mať Rusko životaschopné alternatívne trhy pre svoje kľúčové exporty a alternatívnych obchodných partnerov ochotných predávať mu potrebné produkty.
Na uľahčenie ukončenia vojny na Ukrajine bude musieť Západ hľadať alternatívne nástroje. V tomto momente je diplomacia nástrojom s najväčšou pravdepodobnosťou úspechu. Keďže Rusko má jadrové zbrane, ani vojenské víťazstvo Ukrajiny, ktoré by vytlačilo ruské jednotky za hranice, nie je zárukou ukončenia vojny. Rusko môže pokračovať v ostreľovaní ukrajinskej infraštruktúry zo svojho územia. Navyše, ukrajinský vpád na ruské územie by so sebou niesol značné riziko jadrovej odvety.
Nakoniec sa Rusko rozhodne, kedy sa vojna skončí, a preto je potrebná diplomacia. Na rokovanie o urovnaní bude pravdepodobne potrebné zvážiť bezpečnostné záujmy Ruska v Európe, ktoré majú korene v ukončení rozširovania NATO .
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik
Potrebujeme vašu podporu, ktorú nám môžete prejaviť ZDIEĽANÍM našich článkov. Myslite na to a po prečítaní článku kliknite na ZDIEĽAŤ. ĎAKUJEME!
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
pred 1 d
pred 2 d
pred 2 d
