Téme väzby a väzobného stíhania sa iniciatíva Za právny štát venuje opakovane. JUDr. Martin Ribár sa tentokrát zameral na vysvetlenie častej otázky, či väzba neslúži na "vynútenie si" priznania, či spolupráce obvineného s políciou. 

Odpovedať si však podľa neho musíme sami. On nám len ponúka zákonný výklad toho, aké sú dôvody a úlohy väzby. V tejto súvislosti pripomína, že väzba nie je trest. Že sa to na Slovensku porušuje, potvrdzujú aj niektorí policajti, alebo právnicke kapacity.

Všeobecne o väzbe

"Poznáme tri základné druhy väzby: úteková, kolúzna a preventívna väzba, prípadne pokračovacia, alebo stíhanie pre trestný čin terorizmu. Väzba má slúžiť, ako zaisťovací úkon,"vysvetľuje Dr. Ribár, podľa ktorého má väzba zabezpečiť, aby bol obvinený k dispozícií  orgánom činným v trestnom konaní (OČTK). Tiež má zabezpečiť úteku obvineného, či jeho pôsobeniu na svedkov, spoluobvinených, alebo iných ľudí. A tiež pre prípad, že by obvinený mohol pokračovať v trestnej činnosti.

Výsledkom väzby nesmie byť sebaobvinenie

"Jednou zo zásad trestného konania je tzv. zásada zákazu sebaobviňovania sa - toho, aby obvinený neobviňoval seba z nejakej trestnej činnosti a neprivodil si sám trestné stíhanie. Otázkou je, či väzba slúži len na tie dôvody, na ktoré by mala," vysvetľuje JUDr. Ribár a upozorňuje, že v ostatnej dobe sa práve otázka, či väzba nie je nátlakovým prostriedkom, vynára často.

"Z judikatúry našich súdov, Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP), ako aj priamo z trestného poriadku vyplýva, že priznanie nie je dôvodom na zánik uvedených väzobných dôvodov. V praxi sa však objavujú prípady, kedy je obvinený vzatý do väzby práve so zámerom, aby sa priznal, prípadne spolupracoval s OČTK," vysvetľuje JUDr. Ribár.

Konštatovanie Najvyššieho súdu SR

"Prepúšťanie obvinených na slobodu po tom, čo sa priznali k páchaniu trestnej činnosti a začali usvedčovať spolupáchateľov naznačuje, že väzba u týchto obvinených mohla byť prostriedkom k vynúteniu priznania, čo je nezákonné,"pridáva JUDr. Ribár konštatovanie Najvyššieho súdu, že priznanie sa po pobyte vo väzbe možno považovať za nezákonný spôsob nátlaku na obvineného. 

Príklad

"Obvinený si podal žiadosť o uvoľnenie z väzby. Hlavným dôvodom, prečo mu sudca nevyhovel, je, že "obvinený sa k trestnej činnosti zatiaľ nedoznal". Čo z uvedeného vyplýva? Sudca konštatoval aj iné dôvody, ale ako hlavný dôvod uviedol nepriznanie sa k trestnej činnosti," uvádza JUDr. Ribár, podľa ktorého je toto jeden z absurdných príkladov toho, že sudca v rozhodnutí uviedol to, čo sa síce nehovorí nahlas, no je to v našom súdnictve bežná prax.

Na čom sú postavené veľké kauzy

"Sú tu aj podozrenia, že niektorí kajúcnici sú na výpovede navádzaní," upozornil nedávno dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského, Eduard Burda. 

"Keď hovoríme o tom, ako ich ,,lámu“, tak Lipšicové komandá ako Čurilla, vám pripravia tie podmienky," dáva za pravdu dekanovi Burdovi bývalý minister vnútra Robert Kaliňák. 

Hovorí o tom aj Kaľavský

„Gašpar, Hraško, Vorobjov (bývalý funkcionár NAKA). Po šiestich mesiacoch púšťali Vorobjova z väzby a v ten istý deň sme ho boli zase zadržať. On bol živý príklad, ako sa robí nátlak. Ten by mohol rozprávať! Ale asi sa bojí. Na neho hulákali tri hodiny - toho nám daj, toho nám daj - konkrétne mená. Vorobjov sa triasol. Zlomili ho,“ prezradil ukrývajúci sa elitný expolicajt.

Názor si musíme spraviť sami

"Či väzba slúži, ako nátlakový prostriedok na spoluprácu a priznanie, je otázka, na ktorú si skúste odpovedať sami,"uzatvára JUDr. Ribár.

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a zdieľaním pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik