Keby nám pred rokom niekto povedal, že maslo bude stáť 3 eurá, olej do štyroch eur a u chleba hrozí cena až okolo 7 eur, neuveríme tomu. Dnes je to realita a odborníci tvrdia, že to vôbec nie je koniec rastu cien. Ministerstvo pôdohospodárstva chce od januára realizovať zdravšie a trvale udržateľné pôdohospodárstvo.

Nová výzva

"Musíme sa zaoberať potravinovou bezpečnosťou celej EÚ," upozornil v Pezinku slovenský minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan na stretnutí ministrov poľnohospodárstva V4. K tým sa pridali kolegovia z Chorvátska, zo Slovinska, z Rumunska a Bulharska.

Sme závislí od európskych prebytkov

Hoci sme s potravinovým zázemím EÚ prepojení, od nás do Európy prúdi len málo našich produktov. Vyvážame obilie, repku, kukuricu, slad vyrobený z polovice vlastného jačmeňa. V tomto roku sme prišli o sebestačnosť vo výrobe cukru. Kedysi sme si dochovali zemiaky, hydinu či bravčové mäso, ovocie a zeleninu, dnes aj tie vo veľkej miere dovážame. Denník Pravda upozorňuje, že obchodná bilancia Slovenska sa tohto roku očakáva mínus dve miliardy eur, deficit opäť narástol a krajina pokračuje v línii potravinovej závislosti od prebytkových štátov Európskej únie.

Agrosektor potrebuje akútnu podporu

Bez nej totiž nedokáže existovať. Toto konštatovanie odznelo na stretnutí ministrov od európskeho komisára pre poľnohospodárstvo a rybolov Janusza Wojciechowského. 

„Máme do činenia so situáciou, ktorá sa nedala celkom predpokladať. Chceli by sme, aby sa vojna skončila čo najrýchlejšie víťazstvom Ukrajiny,“ odpovedal Wojciechowski na otázku, či môžeme s príchodom roka 2023 očakávať ďalšie, aj 50-percentné zvyšovanie cien. 

Chýbajú hnojivá

Navyše sú veľmi drahé. Wojciechowski upozornil, že dusikaté hnojivá zdraželi medziročne takmer o 150 percent. Ich dostatok je základným prvkom potravinovej bezpečnosti a Bruselu ide o to, ako ich zlacniť a sprístupniť. 

Slovenskí pôdohospodári už teraz hovoria o tom, že budú nútení menej hnojiť. Niektoré dusikaté hnojivá totiž zdraželi aj o 200 či 300 percent. Na jednej strane tak máme "zelenú politiku" a potrebu zníženia priemyselných hnojív, na druhej strane to však bez nich kvôli dosiahnutiu úrody, garantujúcej potravinovú bezpečnosť, nepôjde.

Bez toho to nepôjde

„Ak chceme mať potravinovú bezpečnosť, teda ak chceme mať v budúcnosti potraviny za rozumné ceny, musíme povedať, že to nedokážeme garantovať bez adekvátneho európskeho rozpočtu,“ povedal Wojciechowski, podľa ktorého potravinová bezpečnosť je rovnako dôležitá ako energetická či vojenská obranná bezpečnosť. 

„Ak teda chceme bezpečnú Európu, musíme posilniť európskych poľnohospodárov a poskytnúť im viac pomoci,“ zdôraznil eurokomisár.

Odsúvame problémy

Slovenský potravinársky priemysel je zdecimovaný, na revitalizáciu by potreboval investície aspoň za jednu miliardu eur. 

„Ekológia áno, redukcia oxidu uhličitého áno, ale predovšetkým potravinová bezpečnosť je najdôležitejší cieľ.“ To už je stanovisko štátneho podtajomníka poľského ministerstva pôdohospodárstva Krzystofa Ciecióru. Ministri  sa v Pezinku zhodli na tom, že chcú presadiť, aby sa pri znižovaní dávok pesticídov prihliadalo na reálne používané množstvo agrochemikálií v konkrétnych krajinách.

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a zdieľaním pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik