Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457

Dostávajte dôležité správy okamžite
© 2026 Hlavný Denník. Všetky práva vyhradené.
Made in Slovakia

Progresívny Denník N sa nebojí invázie, ale hystérie z nej



Slovenskí hokejoví reprezentanti do 18 rokov na Hlinka Gretzky Cupe v Edmontone nenadviazali na dobrý výkon z úvodného súboja proti Švédom.
Progresívci živili okrem Korčoka aj ľudí z jeho prezidentského štábu. Za rok 2025 to stranu stálo 180-tisíc eur.

Jedna krátka veta trápila filozofov celé stáročia. Dokážete vyriešiť slávny paradox klamára bez toho, aby ste sa zamotali?
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk



.jpg)

Novinárske sliepočky a ich mužskí kolegovia sa niekedy darmo snažia hlúpymi otázkami dostať Kaliho do úzkych.
Hlavný denník pred necelým mesiacom priniesol článok o agresívnom správaní cigánskej omladiny pri požiari strniska v Moldave nad Bodvou.
"Matovič má hrošiu kožu. Myslí si, že mu všetko prejde. Stačí vždy len vytiahnuť žolíka - Fica, Smer, boj proti mafii. A je odpustené! Je načase, aby zaslepení…
Mocenské vákuum v Európe oslabuje podporu kyjevského režimu. Európska „koalícia ochotných“, vytvorená na podporu Ukrajiny a zabezpečenie jej vojenského prežiti…
Herci nás často citovo vydierajú tým, že ich domnelý nárok kecať do všetkého vraj vyplýva z toho, že oni počas Nežnej revolúcie niesli ako prví kožu na trh. V…
Komentáre
31. 10. 2025
Bol štvrtok 13. februára 1992, keď sa v prednáškovej miestnosti číslo 256 na Českom vysokom učení technickom (ČVUT) v Prahe Československo pripojilo ako 39. krajina sveta na internet. Informuje TA SR.
Prvé pokusy s internetom sa odohrávali už na jeseň 1991, ale práve dátum spred 30 rokov sa oficiálne považuje za počiatok internetu v bývalom Československu. Ako prvé boli pritom na internet pripojené univerzity, konkrétne spomínané ČVUT v Prahe. Pripojenie sa spojazdnilo pomocou prenajatého pevného telefónneho okruhu, ktorý viedol z kampusu ČVUT do výpočtového centra Univerzity Johannesa Keplera v rakúskom Linzi. Pripojeným zariadením bol sálový počítač IBM 4341 s rýchlosťou 9,6 kilobajtu za sekundu (kbit/s).
"Neskôr sa zaviedol internet aj na vtedajšej Elektrotechnickej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej. Išlo o internet s tzv. pevnou linkou, teda trvalým pripojením, a začali vznikať aj prvé domény s koncovkou .sk. Prvé domácnosti sa začali pripájať na internet asi o tri roky neskôr, tu šlo o tzv. vytáčané pripojenie cez telefónnu linku a zaviedli ho vtedajšie Slovenské telekomunikácie, š. p.," povedal pre TASR pri príležitosti výročia šéfredaktor magazínu touchIT.sk Ondrej Macko.
Podľa jeho slov však bolo v tej dobe veľmi málo dostupného obsahu na internete a toho domáceho, teda zo Slovenska, bolo ešte menej. "Doslova sa nebolo na čo pozerať, skôr to bolo o odbornej komunikácii prostredníctvom mailov. Prvé webové prezentácie boli zamerané na prezentáciu univerzitného sveta, pridala sa aj komerčná ponuka, veľmi aktívne boli od začiatku automobilky. Predchodcom dnešných sociálnych sietí boli komunitné skupiny označované ako BBS," vysvetlil Macko.
Na domáce pripojenie na internet vtedy ľudia potrebovali pevnú telefónnu linku, modem a počítač. Rýchlosť pripojenia bola okolo 11,4 kbit/s, neskôr stúpla až na 56 kbit/s. "Dali sa dokonca použiť dve telefónne linky paralelne a zdvojiť takto rýchlosť pripojenia. To však stálo dvojnásobnú sumu za pripojenie. Na Slovensku určitú dobu platila akcia, že v čase od 19. hodiny večer do šiestej hodiny ráno a počas celých víkendov ste boli pripojení len za jeden impulz, ktorý stál vtedy 2,50 slovenskej koruny. To bola veľmi dobrá ponuka a mnoho ľudí ju využívalo. V tej dobe vzniklo aj dnes stále populárne nočné prezeranie webových stránok," povedal ďalej pre TASR.
Prechod na fakturovanie za prenesený objem dát sa začal používať až neskôr. Pre domácnosti to bola dlho suma výhradne podľa doby pripojenia, a preto bola nízka prepojovacia rýchlosť nevýhodou. Za zázrak bola považovaná tzv. ADSL linka s rýchlosťou 128 kbit/s, stále to bolo však vytáčané pripojenie.
"Na dnešnú dobu je to ťažko použiteľná rýchlosť pre súčasné multimediálne stránky, ale dá sa s tým žiť. Jeden z prvých ľudí, ktorí mali doma zavedenú pevnú linku, bol vtedajší popularizátor internetu a umelec Jaro Filip," objasnil Macko.
____________________________
Vážení čitatelia, ďakujeme Vám za prečítanie článku.
Ak máte pocit, že si zaslúži, aby si ho pozreli viacerí, poprosíme vás o zdieľanie pomocou tlačidla f – zdieľať.
Do našej ponuky sme zaradili aj rubriku Regióny, pomocou ktorej chceme byť k vám ešte informačne bližšie.
Články z tejto rubriky si môžete prečítať kliknutím na Regióny v hlavičke našej webovej stránky www.hlavnydennik.sk alebo zrolovaním stránky dolu až nad baner blog.
Ak máte záujem pracovať pre nás z domu a máte žurnalistické skúsenosti, píšte na [email protected]. Ak nás zaujmete, určite sa ozveme.
Ďakujeme za vaše návštevy. Redakcia HD.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.