Gustáv Murín: Ako autor nepotrebujem tzv. mainstreamové médiá
09 | 02 | 2022 I Marián Luha

Gustáv Murín (1959, Bratislava) debutoval v roku 1989 v češtine, na Slovensku bola kniha zakázaná. Doteraz vydal 63 kníh (z toho 7 v češtine, 2x anglicky, po jednej bulharsky, vo francúzštine, v hindí, holandsky, chorvátsky, maďarsky, nemecky, rusky, srbsky, španielsky a taliansky).

Celkove sa predalo viac než 275 000 výtlačkov všetkých kníh autora. Vydal tiež 67 E-kníh, 9 audio-kníh, 8 DVD a 4 knihy v Braillovom písme. Viac ako 480 textov autora bolo preložených do 51 jazykov. Literárne prezentácie absolvoval v 86 mestách a obciach Slovenska a 30 krajinách Európy, Ázie a Ameriky.

Patrí do siene slávy bratislavskej mestskej časti Rača, je držiteľom ocenenia „Račianske srdce 2012“, ktoré je udeľované významným osobnostiam Rače. Okrem iných ocenení je aj držiteľom prestížnej Krameriovej ceny, ktorá sa udeľuje v Prahe a získali ju najmä autori alternatívnych médií. Spisovateľ Gustáv Murín odpovedal pre Hlavný denník.

Ako prežíva pandemické obmedzenia autor? Čo robí, keď nemôže chodiť za svojimi čitateľmi po besedách a podpisovkách?

Pravda je, že za tie dva roky na to najviac doplatil ten osobný kontakt s čitateľmi. Aj keď sa mi v tých pauzách striktných opatrení podarilo v minulom roku absolvovať besedu s dospelými v Holíči a školákmi v Tatranskej Lomnici, keď som bol v neďalekom spisovateľskom penzióne na tvorivom štipendiu.

Ale keďže všetko zlé je na niečo dobré, naozaj mi už ten prvý „black-out“ (to je po trnavsky „lock-down“) priniesol nečakané pozitíva. V prvom rade sme s mojou drahou ženou upratali pivnicu – čo je vzhľadom k tomu, čo sme tam za predošlé roky naznášali, skutočne záslužný čin. Ale späť k tvorbe.

Vrátil som sa k pôvodnej myšlienke Shakespeariády pre divadlo, ktorej princíp mi napadol, keď som mal 23 rokov a zrazu som mal čas dotiahnuť takúto divadelnú hru zloženú z 18 Shakespearových hier do konca. Námet kúpilo naše Národné divadlo a teraz ju zastupuje rešpektovaná agentúra v Prahe.

Konečne som tiež získal čas na rozbehnutie veľkého knižného projektu, ktorý som plánoval od svojich 15 rokov a je zameraný na našu históriu. Trilógia skutočných príbehov z obdobia  SNP má dokopy viac ako 500 strán a prvý diel vyjde tento rok v auguste. Ukážky už vychádzajú v periodiku „Bojovník“.

Do tretice som konečne spustil projekt (plánovaný od roku 1995!) memoárov vybraných seniorov, ktoré majú ich rodinám, ale aj celej našej spoločnosti, zanechať pamiatku na generáciu, ktorá toľké prežila a už nás opúšťa. Viac sa dozviete na web-stránke „Pamäti a spomienky“.

Ako bonus som si vydal knihu o pandémii covidu. Sumarizujem ju na základe mojich vedomostí ako biológa. Celý prvý náklad sa cez e-shop obľúbeného alternatívneho internetového rádia InfoVojna vypredal do dvoch týždňov.

Blogujete, ale Vaše relácie sa z médií vytratili. Prečo? Stretli ste sa v mainstreamových médiách s cenzúrou?

Odpoveď si žiada trochu histórie. Po roku 1989 boli nové médiá priam zaplavené komentármi externých autorov na aktuálne témy. Tie moje mali úspech, ale prišli noví majitelia médií a tí sa rozhodli na externých honorároch šetriť.

A hoci som nikdy nepísal, aby som zarábal, aj ten najsympatizujúcejší redaktor môj sebelepší komentár odložil do šuflíka, až kým bol neaktuálny. Chránil si tak vlastné body, ktorými bol oceňovaný za to, že rubriku komentárov vyplnil sám.

Nemalo zmysel s tým zápasiť, tak som objavil blogovanie. Pomerne neskoro, až v roku 2008. Na SME.blog som čoskoro získal vysokú čítanosť a po roku dokonca jeden čitateľ napísal, že som túto blogosféru pozdvihol na ďaleko vyššiu úroveň.

Patril som totiž k prvým známym autorom, ktorí sa „znížili“ na nehonorované blogovanie. To sa ale nepáčilo istému Sudorovi, ktorý jedného dňa zčista-jasna nechal môj blog „odfiltrovať“. Až iní ma na to upozornili a vysvetlili, že tak síce môžete svoj článok do blogu vložiť, ale výsledok vidí len samotný autor, alebo pár čitateľov, čo si ten blog vyhľadajú priamo.

Márne som pátral po príčine a možnej náprave. Až o tri roky neskôr som na nejakej spoločenskej akcii stretol najvyššieho šéfa celého vydavateľstva, Alexa Fulmeka, a opýtal sa ho, čo to má znamenať.

Dal to prešetriť, Sudor tam už nebol, a nenašli žiadne logické zdôvodnenie pre tak drastické „zneviditeľnenie“ môjho blogu. Tak mi ho obnovili, ale netrvalo dlho a zistil som, že sa moje nové články nesmú objavovať vo Výbere, potom zmizli aj z bežnej ponuky a nakoniec aj zo špecializovaných rubrík. A to pri príležitosti môjho článku o českej kuchyni!!!

Na otázku adminovi, čo to má znamenať, som dostal odpoveď, že oni vyznávajú demokraciu, ľudské práva a práva menšín?! Ale v čom ich vyznania porušilo to české vepřo-knedlo-zelo, som dodnes nepochopil.

No, od čias Šimečku ml. je Sme-čko ideologickým plátkom a s večnou slečnou Balogovou (vyškolenou v USA) sa to len pritvrdilo. Ten môj blog tam však napriek všetkému dodnes navštívi cez jednotlivé články až tisíc čítaní mesačne, tak ho udržiavam občasným vedľajším textom.

Odvtedy publikujem už takmer desať rokov svoje články a komentáre na Pravda.blog, kde mám až 5,5 milióna čítaní. Keď jeden môj článok dosiahol viac ako 100 tisíc čítaní, myslel som si, že je to strop. Ale tromfla ho čítanosť môjho článku presahujúca 217 tisíc čítaní. Tak, úprimne, potrebujem ja nejaké SME?

Vaše články na blogu nenechávajú čitateľov ľahostajnými. Často vyvolajú debatu, kde však zaznievajú aj agresívne tóny. Myslím na anonymov, ktorí nevyberavo napádajú nielen autora, ale aj ostatných diskutujúcich. Ako sa s tým vyrovnávate?

Už pred rokmi ma na takýchto kyber-úchylov upozorňovali starší autori. Teraz už je riešenie po ruke vďaka novému zákonu 360, ktorý rieši kyber-šikanu. Konzultoval som to aj s vedením príslušného odboru Prezídia Polície SR a potvrdili mi, že sa nám za minulé roky usadili v kyber-priestore niekoľkí hejteri, ktorí doslova zamorujú diskusné fóra.

Viete si predstaviť, že len jeden z nich má až 30 000 diskusných príspevkov na jedinom diskusnom fóre a to len pod jedným nickom?! Ale on tých diskusných fór za deň stihne viac!

Samozrejme, administrátori každú chvíľu zablokujú niektorý jeho nick pre porušenie Pravidiel, tak ich má až do desať. Až komické potom je, že si sám sebe v diskusii nahráva, keď jeden jeho nick hneď aplauduje druhému.

To znamená, že máme dočinenia s psychicky nevyrovnanými osobami, ktorých je ale našťastie naozaj len pár. A existuje aj samočistiaca schopnosť diskusného fóra, keď ostatní diskutéri vedia takéhoto hejtera napomenúť.

Niektoré portály na to majú jednoduché riešenie, kedy môžete takéhoto zúrivca z diskusií na vašom blogu jednoducho vypnúť. Riešenie sa vždy nájde, hlavne ak na diskusných fórach prevládajú cenní prispievatelia, ktorí dokonca aj mňa, ako autora, vedia upozorniť na nepresnosť v článku, alebo priniesť novú informáciu. Ja sa v blogosfére cítim dobre...

Aký je Váš názor na slovenskú mediálnu scénu?

V prvom rade sa radikálne zmenila a to odkedy americká Globalizačná klika spustila novú Studenú vojnu. Dovtedy bola slovenská žurnalistika na vysokej úrovni a naozaj nezávislá.

Ale teraz tu máme vyslovene extrémne propagandistickú žltú tlač: SME-čko, Aktuality.sk, týždeňdenník N-ádor (nikto ho nečíta, ale jeho výplody sa šíria cez kolaborantov, ako metastázy).

Žltú tlač zadefinovali už začiatkom minulého storočia v USA, ako zámerne prekrúcajúcu fakty, zavádzajúcu a teda nedôveryhodnú. O škodlivosti napríklad SME môžem uviesť príklad osoby, ktorá intoxikovaná týmto žltým médiom tak, že celkom vážne tvrdí, že Kiska bol náš najlepší prezident?!!

Tieto propagandistické plátky (ktoré by bez sponzorov, ako Penta?!, nevyžili) sú mylne označované, ako „mainstreamové“. Takými sú však denníky ako Pravda, Nový čas, či časopisy ako SlovenkaŽivot.

Chvalabohu, vďaka osobnej podpore čitateľov (o ktorej sa žltej tlači nemôže ani snívať) nám necenzurovaný obraz sveta prinášajú tzv. alternatívne médiá, ako InfoVojna, Zem a vek, Hlavné správy a v neposlednom rade aj Hlavný denník.

V minulosti ste pracovali na televíznom projekte Mafiáni, ktorý vysielala RTVS. Ako prebiehala spolupráca s verejnoprávnou televíziou?

No, snáď už je to možné prezradiť. Obecne platí, že každá televízna stanica, a RTVS zvlášť, má uzavretý okruh autorov a projektov, ktoré si spolu s vedením navzájom prihrávajú.

Ani s odkazom na moju dlhoročnú televíznu tvorbu by som tam pred tými niekoľkými rokmi neuspel. Celú sériu dokumentov „upiekli“ na golfe traja – producent, programový riaditeľ a mafiánsky boss.

Producent je po smrti spôsobenej rakovinou, ten riaditeľ tam už nie je a boss je za mrežami. Pripravil som aj ďalšiu sériu televíznych dokumentov s unikátnymi výpoveďami svedkov, ktoré sa už nezopakujú.

Sú z toho dve DVD (jedno v knihe „Tajný denník mafiána“, druhé v knihe „Mafiánsky gang sýkorovcov“) a tretie je pripravené. Lenže ja nehrám golf, takže uplatnenie tejto série unikátnych dokumentov je v nedohľadne...

Aká kniha Vám najnovšie vyšla. O čom je?

Čerstvo vychádza môj osobný projekt „LABORATÓRIUM – Zdravie pod mikroskopom“. Nadväzuje na moju knihu „Tak ako bohovia“, ktorá vyšla vo vydavateľstve Slovart v roku 2001, ako štúdia o vplyve objavov v biológii na náš každodenný život.

Odvtedy veda pokročila, ako som to dokumentoval v pravidelnej rubrike „Laboratórium“ v mesačníku Slovenské pohľady od roku 2012 do roku 2021.

Kniha v printovej podobe sa bude predávať cez e-shop rádia InfoVojna, ktorý má už viaceré moje tituly a najlepšie sa predávajú tie s venovaním a podpisom.

Každú chvíľu by už mala tiež vyjsť e-kniha „Návraty zo svetla“, čo je zbierka mojich ranných sci-fi poviedok. Vraciam sa tak ku svojim prvotinám, ktoré sú už roky vypredané a chcem, aby sa aspoň v podobe elektronických kníh dostali k čitateľom.

No a už začína vydavateľská práca na mojej srdcovke, trilógii „Povstanie – 60 dní národa“, ktorej prvý diel by mal vyjsť v auguste, na výročie SNP.

Záujemci o mafiánsku tematiku si teda budú musieť počkať do septembra, kedy by mala vyjsť moja encyklopédia „Mafia na Slovensku – stručné dejiny Zla (Kto bol kto v slovenskom podsvetí 1990 – 2021)“. Je to viac ako 500 strán, tak to vydavateľské spracovanie chvíľu trvá...

Akú knihu pripravujete? Máte čas popri písaní aj na iné hobby?

Autor nesmie zaháľať a keďže vyššie zmienené tituly sú už hotové, mám práve v počítači zbierku príbehov, poviedok a esejí na tému „zvieratá a my“. Samého ma zaujalo koľko som k tomu dokázal nájsť zaujímavých faktov a príkladov.

A keďže sedavé zamestnanie priam vyžaduje športový pohyb, hrám raz týždenne tenis a v iný deň ping-pong. To ma dostatočne uťahá na zvyšok týždňa...

Žijete v bratislavskej mestskej časti Rača - Krasňany. Čím Vám tato mestská časť učarovala?

Ťažko hovoriť o prvotnom očarení, keď som sa sem narodil! Som teda rodený Krasňančan a tým aj člen počestnej obce Račanskej. Až o roky neskôr, pri práci na mojej knihe príbehov z rodného sídliska „Návrat do Budúcnosti“ som si o tomto sídlisku niečo naštudoval a s prekvapením zistil, že bolo stavané nadšencami urbanistiky, ako satelitné záhradné mestečko.

V duchu svetoznámeho Corbusiera tak vzniklo unikátne sídlisko s vnútroblokovým vybavením preliezkami, hojdačkami a dokonca aj „brouzdališťami“ (slovenský ekvivalent asi neexistuje na veľké bazénové plochy detičkám tak po kolená).

Bola tu kompletná vybavenosť od jaslí, cez škôlky, dve základné školy a dve stredné. Rovnako aj sieť obchodov a služieb a dokonca aj pracovné miesta v super-moderných tlačiarňach.

Nebola a nie je núdza ani o športoviská. No a vrcholom bola fontána so zlatými rybkami, ktoré si ešte ako decko pamätám. Tie rybky zmizli ako prvé, potom zasypali „brouzdalištia“, kde sa nedala vymieňať zakalená voda, a s novodobým kapitalizmom zanikli jasle a aj časť škôlok.

Ale stále sme tu obklopení zeleňou, vďaka architektovi Andrášovi aj vkusnými bytovými nadstavbami a dúfajme, že kontakt s vinohradmi a blízkym lesoparkom sa nám zachová. Som tu rád...

Hlavnom denníku pomerne často citujeme Vaše statusy na Facebook-u a aj blogy na rôzne témy. Čo Vy na túto vytrvalú pozornosť?

Teší ma to, lebo tie myšlienočky, čo každodenne dávam na svoj FCB profil, aspoň nezapadnú. A aj texty na mojom blogu sú voľne dostupné a ak niekoho zaujmú až tak, že sa na ne odvolá, tým lepšie. Držím Hlavnému denníku palce a ďakujem za priestor, ktorý venovali tomuto rozhovoru...

Ďakujeme za rozhovor.

Rozdupali parlamentarizmus i ústavu
Parlamentarizmus alebo parlamentná demokracia či parlamentný systém je politická závislosť vlády na parlamente, teda, výkonnej moci na zákonodarnej moci. Výkonná moc sa zodpovedá parlamentu. Celému parlamentu, teda, aj opozícii. Hoci sa to... Čítať ďalej
09 | 02 | 2022 | Ivan Brožík

____________________________

 

Pomáhame si navzájom 

Vážení čitatelia, ďakujeme Vám za prečítanie článku.

Ak máte pocit, že si zaslúži, aby si ho pozreli viacerí, poprosíme vás o zdieľanie pomocou tlačidla f – zdieľať.

Do našej ponuky sme zaradili aj rubriku Regióny, pomocou ktorej chceme byť k vám ešte informačne bližšie. Články z tejto rubriky si môžete prečítať kliknutím na Regióny v hlavičke našej webovej stránky www.hlavnydennik.sk alebo zrolovaním stránky dolu až nad baner blog.

Ak máte záujem pracovať pre nás z domu a máte žurnalistické skúsenosti, píšte na info@hlavnydennik.sk. Ak nás zaujmete, určite sa ozveme.

Ďakujeme za vaše návštevy. Redakcia HD.