Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Dostávajte dôležité správy okamžite
© 2026 Hlavný Denník. Všetky práva vyhradené.
Made in Slovakia
Obyvateľov veľkej časti Nových Zámkov v stredu popoludní vystrašili husté kúdoly dymu. Horelo pole smerom na Komárno.
Slovenskí hokejoví reprezentanti do 18 rokov na Hlinka Gretzky Cupe v Edmontone nenadviazali na dobrý výkon z úvodného súboja proti Švédom.
Progresívci živili okrem Korčoka aj ľudí z jeho prezidentského štábu. Za rok 2025 to stranu stálo 180-tisíc eur.
Jedna krátka veta trápila filozofov celé stáročia. Dokážete vyriešiť slávny paradox klamára bez toho, aby ste sa zamotali?
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
.jpg)
Novinárske sliepočky a ich mužskí kolegovia sa niekedy darmo snažia hlúpymi otázkami dostať Kaliho do úzkych.
Hlavný denník pred necelým mesiacom priniesol článok o agresívnom správaní cigánskej omladiny pri požiari strniska v Moldave nad Bodvou.
"Matovič má hrošiu kožu. Myslí si, že mu všetko prejde. Stačí vždy len vytiahnuť žolíka - Fica, Smer, boj proti mafii. A je odpustené! Je načase, aby zaslepení…
Mocenské vákuum v Európe oslabuje podporu kyjevského režimu. Európska „koalícia ochotných“, vytvorená na podporu Ukrajiny a zabezpečenie jej vojenského prežiti…
Herci nás často citovo vydierajú tým, že ich domnelý nárok kecať do všetkého vraj vyplýva z toho, že oni počas Nežnej revolúcie niesli ako prví kožu na trh. V…
Komentáre
31. 10. 2025
Ak by boli USA vtiahnuté do konvenčnej pozemnej vojny s Ruskom, ocitli by sa pred porážkou v bezprecedentnom rozsahu v americkej vojenskej histórii. Boli by to skrátka jatky, konštatuje vo svojom komentári pre portál RT bývalý spravodajský dôstojník americkej námornej pechoty Scott Ritter.
Na nedávnej tlačovej konferencii, ktorá sa konala pri príležitosti návštevy maďarského premiéra Viktora Orbána v Moskve, ruský prezident Vladimir Putin hovoril o pokračujúcej expanzii NATO a možných dôsledkoch, ak by Ukrajina vstúpila do transatlantickej aliancie.
„Ich hlavnou úlohou (NATO) je obmedziť rozvoj Ruska,“ povedal Putin. „Ukrajina je jednoducho nástroj na dosiahnutie tohto cieľa. Mohli by nás vtiahnuť do nejakého druhu ozbrojeného konfliktu a prinútiť svojich spojencov v Európe uvaliť veľmi tvrdé sankcie, o ktorých sa dnes hovorí v Spojených štátoch,“ poznamenal.
"Alebo by mohli vtiahnuť Ukrajinu do NATO, zriadiť tam útočné zbraňové systémy a povzbudiť niektorých ľudí, aby vyriešili otázku Donbasu alebo Krymu silou, a aj tak nás vtiahnuť do ozbrojeného konfliktu."
Putin pokračoval: „Predstavme si, že Ukrajina je členom NATO a je prešpikovaná zbraňami a sú tam najmodernejšie raketové systémy ako v Poľsku a Rumunsku. Kto jej zabráni v rozpútaní operácií na Kryme, nieto na Donbase? Predstavme si, že Ukrajina je členom NATO a púšťa sa do takejto bojovej operácie. Máme bojovať s blokom NATO? Zamyslel sa niekto nad tým? Zdá sa, že nie."
Hovorkyňa Bieleho domu Jen Psakiová však tieto slová odmietla, keď ich prirovnala k líške, ktorá „kričí z vrchu kurína, že sa bojí sliepok“, pričom dodala, že akýkoľvek ruský prejav strachu z Ukrajiny „by sa nemal podávať ako vyhlásenie o skutočnosti.”
Psakiovej komentáre sú však odtrhnuté od reality. Hlavným cieľom vlády ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského je to, čo nazýva „deokupácia“ Krymu.
Aj keď bol tento cieľ v minulosti formulovaný z hľadiska diplomacie – „(s)ynergia nášho úsilia musí prinútiť Rusko rokovať o návrate nášho polostrova,“ povedal Zelenskyj pre Krymskú platformu, ukrajinské fórum zamerané na opätovné získanie kontroly nad Krymom – realita je taká, že jeho stratégia návratu je čisto vojenská, v ktorej bolo Rusko identifikované ako „vojenský protivník“ a ktorej naplnenie možno dosiahnuť len členstvom v NATO.
Ako Zelenský plánuje dosiahnuť tento cieľ pomocou vojenských prostriedkov, nebolo vysvetlené. Je pravdepodobné, že NATO ako zdanlivo obranná aliancia, nezačne žiadnu útočnú vojenskú akciu s cieľom násilne sa zmocniť Krymského polostrova od Ruska.
V skutočnosti by podmienky členstva Ukrajiny, ak by boli udelené, museli pri riešení situácie na Kryme obsahovať určité znenie týkajúce sa obmedzení článku 5 NATO – ktorý sa týka kolektívnej obrany – inak by po pristúpení Ukrajiny de facto existoval vojnový stav.
Najpravdepodobnejší scenár by zahŕňal rýchle začlenenie Ukrajiny pod „dáždnik“ ochrany NATO, pričom by sa na ukrajinskom území vytvorili „bojové skupiny“ podobné tým, ktoré boli rozmiestnené vo východnej Európe ako „prepravné“ sily, a moderná protivzdušná obrana kombinovaná s predsunutými jednotkami - rozmiestnené lietadlá NATO na zabezpečenie ukrajinského vzdušného priestoru.
Po vytvorení tohto dáždnika by Ukrajina pocítila odvahu začať hybridný konflikt proti tomu, čo nazýva ruská okupácia Krymu, využívajúc nekonvenčné bojové schopnosti, ktoré získala od roku 2015 v rukách CIA, aby iniciovala povstanie určené špeciálne na „zabíjanie Rusov”.
Predstava, že by Rusko nečinne prizeralo, keby sa na Kryme z Ukrajiny uskutočňovala partizánska vojna, je smiešna; ak by bolo konfrontované s takýmto scenárom, Rusko by viac než pravdepodobne použilo svoje vlastné nekonvenčné schopnosti v odvete. Ukrajina by sa, samozrejme, škaredo rozplakala a NATO by bolo konfrontované s povinným záväzkom kolektívnej obrany podľa článku 5. Stručne povedané, NATO by bolo vo vojne s Ruskom.
Nie sú to plané špekulácie. Keď americký prezident Joe Biden vysvetľoval svoje nedávne rozhodnutie rozmiestniť v Európe asi 3 000 amerických vojakov v reakcii na prebiehajúcu ukrajinskú krízu, vyhlásil: „Pokiaľ sa Putin bude správať agresívne, uisťujeme našich spojencov v NATO a Východnej Európe, že sme tam a článok 5 je svätá povinnosť.“
Bidenove komentáre odzrkadľujú tie, ktoré zazneli počas jeho prvej návštevy v sídle NATO 15. júna minulého roku. V tom čase sa Biden posadil s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom a zdôraznil americký záväzok voči článku 5 charty NATO. „Článok 5 berieme ako posvätnú povinnosť,“ povedal Biden. "Chcem, aby NATO vedelo, že je Amerika tam."
https://www.hlavnydennik.sk/2022/02/06/americka-jasnozrivost
Bidenov pohľad na NATO a Ukrajinu vychádza z jeho skúseností ako viceprezidenta za Baracka Obamu. V roku 2015 vtedajší námestník ministra obrany Bob Work povedal novinárom : „ Ako povedal prezident Obama, Ukrajina by mala... mať možnosť vybrať si svoju budúcnosť. A odmietame akékoľvek reči o sfére vplyvu. A vo svojom prejave v Estónsku minulý september prezident jasne povedal, že náš záväzok voči našim spojencom v NATO tvárou v tvár ruskej agresii je neochvejný. Ako povedal, v tejto aliancii nie sú žiadni starí členovia ani noví členovia. Neexistujú žiadni mladší partneri a nie sú ani starší partneri. Existujú len spojenci, čistí a jednoduchí. A budeme brániť územnú celistvosť každého jedného spojenca.“
Ako niekto, kto kedysi trénoval na boj so sovietskou armádou, môžem potvrdiť, že vojna s Ruskom by sa nepodobala ničomu, čo americká armáda zažila – vôbec. Americká armáda nie je ani organizovaná, ani vycvičená, ani vybavená na boj proti svojmu ruskému náprotivku. Nemá ani doktrínu schopnú podporiť rozsiahly konflikt kombinovaných zbraní. Ak by boli USA vtiahnuté do konvenčnej pozemnej vojny s Ruskom, ocitli by sa pred porážkou v bezprecedentnom rozsahu v americkej vojenskej histórii. Boli by to skrátka jatky.
Neberte ma za slovo. V roku 2016 vtedajší generálporučík HR McMaster, keď hovoril o výsledkoch štúdie – Vojna novej generácie v Rusku – inicioval v roku 2015 preskúmanie ponaučenia získané z bojov na východnej Ukrajine. Publiku v Centre pre strategické a Medzinárodné štúdie vo Washingtone povedal, že Rusi majú lepšiu delostreleckú palebnú silu, lepšie bojové vozidlá a naučili sa sofistikovane využívať bezpilotné lietadlá (UAV) na taktický efekt. "Ak by sa americké sily ocitli v pozemnej vojne s Ruskom," povedal McMaster , "čakalo by ich hrubé, chladné prebudenie."
Americké 20-ročné nešťastie na Blízkom východe v Afganistane, Iraku a Sýrii vytvorilo armádu, ktorá už nebola schopná poraziť súpera na bojovom poli. Štúdia zistila, že americké vojenské sily v Európe boli nedostatočne vybavené a nedostatočne organizované, aby mohli čeliť vojenskej agresii zo strany Ruska.
Nedostatok životaschopnosti protivzdušnej obrany a elektronického boja v kombinácii s prílišným spoliehaním sa na satelitnú komunikáciu a navigačné systémy GPS by viedol k postupnému zničeniu americkej armády v rýchlom slede, ak by sa postavila proti ruskej armáde, ktorá bola organizovaná, vycvičená a vybavená na konkrétne porazenie hrozby USA/NATO.
Aj keby sa americká armáda mohla postaviť na otlak ruskému protivníkovi (čo nemôže), jednoducho jej chýba veľkosť na prežitie v akejkoľvek trvalej bitke alebo kampani. Konflikt nízkej intenzity, ktorý americká armáda viedla v Iraku a Afganistane, vytvoril organizačný étos založený na myšlienke, že každý americký život je vzácny a že sa vynaloží všetko úsilie na evakuáciu zranených, aby mohli dostať život zachraňujúcu zdravotnú starostlivosť v čo najkratšom čase.
Tento koncept mohol byť životaschopný tam, kde mali USA pod kontrolou prostredie, v ktorom sa viedli boje. Je to však čistá fikcia vo veľkom meradle kombinovanej vojny. Nebudú lietať na záchranu vrtuľníky na evakuáciu lekárov – aj keby vyštartovali, boli by zostrelené. Poľné sanitky nebudú – aj keby prišli na miesto, boli by v krátkom čase zničené. Nebudú poľné nemocnice – aj keby boli zriadené, zajali by ich ruské mobilné sily.
Čo tam bude, je smrť a skaza. Jednou z udalostí, ktoré spustili McMasterovu štúdiu ruského vedenia vojny, bolo zničenie ukrajinskej kombinovanej zbrojnej brigády ruským delostrelectvom začiatkom roka 2015. To by bol, samozrejme, osud každej podobnej bojovej formácie USA. Prevaha Ruska v delostreleckých paľbách je ohromujúca, pokiaľ ide o počet nasadených delostreleckých systémov a smrteľnosť použitej munície.
Zatiaľ čo americké letectvo môže byť schopné bojovať vo vzdušnom priestore nad akýmkoľvek bojiskom, nič sa nevyrovná úplnej vzdušnej prevahe, ktorú má americká armáda vo svojich operáciách v Iraku a Afganistane. O vzdušný priestor bude bojovať veľmi schopné ruské letectvo a ruské pozemné jednotky budú operovať pod taktovkou protivzdušnej obrany, s akou sa USA ani NATO nikdy nestretli. Na záchranu obliehaných amerických jednotiek nebude žiadna blízka letecká podporná kavaléria. Sily na zemi budú samy za seba.
Tento pocit izolácie bude umocnený skutočnosťou, že z dôvodu drvivej prevahy Ruska v schopnostiach elektronického boja budú americké sily na zemi hluché, nemé a slepé k tomu, čo sa deje okolo nich, nebudú schopné komunikovať, prijímať spravodajské informácie.
Akákoľvek vojna s Ruskom by zastihla americké sily zmasakrované vo veľkom počte. Ešte v 80. rokoch sme bežne trénovali, aby sme akceptovali straty 30-40 percent a pokračovali v boji, pretože taká bola realita moderného boja proti sovietskej hrozbe. Vtedy sme boli schopní efektívne sa vyrovnať Sovietom, pokiaľ ide o veľkosť síl, štruktúru a schopnosti – skrátka sme mohli dať tak dobre, alebo lepšie, ako sme dostali.
To by nebol prípad žiadnej európskej vojny proti Rusku. USA stratia väčšinu svojich síl skôr, ako sa im podarí priblížiť sa akýmkoľvek ruským protivníkom, kvôli hlbokým delostreleckým paľbám. Aj keď sa zblížia s nepriateľom, výhoda, ktorú mali USA proti irackým a Talibanským povstalcom a teroristom ISIS, je minulosťou. Naša taktika už nie je na rovnakej úrovni – keď dôjde k boju zblízka, bude to mimoriadne násilné a USA sa viackrát postavia na stranu porazených.
Ale aj keby sa USA podarilo vyhrať zvláštne taktické nasadenie proti pechote na rovnakej úrovni, jednoducho nemajú nič proti obrovskému počtu tankov a obrnených bojových vozidiel, ktoré Rusko použije. Aj keby protitankové zbrane v držbe amerických pozemných jednotiek boli účinné proti moderným ruským tankom (a skúsenosti naznačujú, že pravdepodobne nie), americké jednotky budú jednoducho ohromené množstvom bojovej sily, s ktorou sa im Rusi postavia.
V osemdesiatych rokoch som mal možnosť zúčastniť sa útoku na sovietsky spôsob, ktorý vykonali špeciálne vycvičené jednotky americkej armády – „OPFOR“ – v Národnom výcvikovom stredisku vo Fort Irwin v Kalifornii, kde sa umiestnili dva sovietske mechanizované pešie pluky proti mechanizovanej brigáde americkej armády. Bitka sa začala okolo druhej v noci. O 5:30 bol koniec, americká brigáda bola zničená a Sovieti sa zmocnili svojich cieľov.
Takto by vyzerala vojna s Ruskom. Neobmedzila by sa len na Ukrajinu, ale rozšírila by sa na bojiská v pobaltských štátoch, Poľsku, Rumunsku a inde. Zahŕňalo by to ruské údery proti letiskám, skladom a prístavom NATO v celej Európe.
Toto sa stane, ak USA a NATO budú snažiť pripojiť k Ukrajine „svätú povinnosť“ článku 5 Charty NATO. Je to skrátka samovražedný pakt.
Scott Ritter je bývalý spravodajský dôstojník americkej námornej pechoty a autor knihy ' SCORPION KING : America's Suicidal Embrace of Nuclear Weapons from FDR to Trump.' Slúžil v Sovietskom zväze ako inšpektor implementácie zmluvy INF, v štábe generála Schwarzkopfa počas vojny v Perzskom zálive a v rokoch 1991-1998 ako zbrojný inšpektor OSN.
Vážení čitatelia, ďakujeme Vám za prečítanie článku. Ak máte pocit, že si zaslúži, aby si ho pozreli viacerí, poprosíme vás o zdieľanie pomocou tlačidla f – zdieľať.
Do našej ponuky sme zaradili aj rubriku Regióny, pomocou ktorej chceme byť k vám ešte informačne bližšie. Články z tejto rubriky si môžete prečítať kliknutím na Regióny v hlavičke našej webovej stránky www.hlavnydennik.sk alebo zrolovaním stránky dolu až nad baner blog.
Ak máte záujem pracovať pre nás z domu a máte žurnalistické skúsenosti, píšte na [email protected]. Ak nás zaujmete, určite sa ozveme. Ďakujeme za vaše návštevy. Redakcia HD. .
Ďakujeme za vaše návštevy. Redakcia HD.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
.jpg)
.jpg)