Komentátor Dag Daniš v Postoji analyzoval niektoré kroky prezidentky Zuzany Čaputovej. Tie prezrádzajú súvislosť s proaktívnou činnosťou v prospech kedysi domovskej strany Progresívne Slovensko. Platí jej výrok, že je prezidentkou všetkých občanov?

Dalo by sa súhlasiť s prezidentkiným tvrdením, že vo vláde by mal byť rozhodnejší premiér. Ona sama však tlačila na odstúpenie Igora Matoviča z premiérskej funkcie. Popritom pracovala na tom, aby sa k jej požiadavke pridala okrem Sulíkovej SaS aj Kolíkovej „progresívna skupina“ v strane Za ľudí. Matovič napokon odstúpil a ona vymenovala „náhradnú“ vládu napriek tomu, že ju upozorňovali na riziká.

Náhradný premiér, nie líder

Zmena vlády rok po voľbách je podľa Daniša riziková. Prekresľuje volebný mandát a vysúva dopredu nového „lídra“, ktorý nemusí mať dostatočne silné páky na rozhodovanie. Náhradný premiér ťažko ponúkne silnejšie líderstvo, čoho dokladom je Heger.

„Zmenilo sa len to, že Matovič už nemá také dominantné postavenie vo vláde a v koalícii ako pred rokom. Prišiel o silné ústavné právomoci. Svoje chabo premyslené nápady už nemôže zverejňovať ako rozhodnutia. Musí ich presadzovať cez partnerov aj cez dosadeného premiéra.

Napokon, to bol jeden z hlavných cieľov zmeny vlády: oslabiť Matoviča ako lídra, ktorý svoju „politiku“ pretláčal aj bez súhlasu partnerov, kľúčových ministrov, poradných tímov vlády… Rozhodoval o otváraní a zatváraní škôl, kostolov, obchodov, rozhodoval o plošnom testovaní. A nakoniec chcel svojvoľne rozhodnúť aj o nákupe a používaní ruskej vakcíny, čím preskočil z domáceho pieskoviska do arény geopolitiky,“ píše Daniš.

Nový premiér nemá osobnostné ani politické predpoklady. Nemôže byť v presadzovaní rozhodnutí aj slabší, aj silnejší, ako si to zrazu želá prezidentka. Koaličná väčšina však pokračuje pod oslabeným vedením. Ak s tým má prezidentka problém, tak asi nedomyslela následky svojich krokov z marca – keď tlačila na pád Matoviča a  súhlasila s inštaláciou Hegera do funkcie premiéra.

Premyslené politické kroky Čaputovej. V prospech „svojej“ strany  

Môže však byť za tým aj to, že prezidentka koná politicky, dokonca stranícky. Hegera nekritizuje len v nutných prípadoch a primerane, ale pri každej príležitosti a pomerne tvrdo. Štylizuje sa do úlohy kritika opozície aj vlády. Alebo hovorí o predčasných voľbách. V nádeji, že tým rozšíri priestor pre alternatívu - progresívcov. Je to strana, v ktorej prezidentka začínala ako podpredsedníčka. A ktorá jej financovala prezidentskú kampaň.

Prezidentka v prospech progresívcov zasiahla už viackrát: Prvýkrát, keď spochybnila Andreja Kisku. Nahlas špekulovala o tom, že by ho asi nevymenovala do vlády, ak by bol obžalovaný z daňových podvodov. V čase, keď koalícia PS-Spolu padala k hranici zvoliteľnosti (jej hlavným rivalom bola Kiskova strana).

Druhýkrát prezidentka ukázala prehnanú aktivitu pri tlaku na odstavenie Matoviča. Tretie kolo prezidentky môžeme vidieť pri snahách programovo spochybňovať Hegera a jeho vládu.

Progresívci zamrzli

Efekt zásahov prezidentky je však veľmi malý. Progresívci, do ktorých sa tak veľa investovalo a od ktorých sa tak veľa očakávalo, zamrzli. Ani tu si nevieme predstaviť líderstvo. Ani silnejšie, ani slabšie, uzatvára komentátor Dag Daniš.

Chcete nám pomôcť?

Vážení čitatelia, ak po prečítaní článku máte pocit, že si zaslúži, aby si ho pozreli viacerí, poprosíme vás o zdieľanie pomocou tlačidla f – zdieľať. Ďakujeme, že pomáhate šíriť názory, ktoré sa tradičnými médiami k verejnosti nedostávajú. Ak si chcete pozrieť našu aktuálnu výrobu, kliknite na stránku www.hlavnydennik.sk. Ďakujeme. Redakcia HD.