Ochorenie COVID-19 aj tento rok poslalo do karantény tisícky žiakov. Školská psychologička Michaela Artemiou upozorňuje, že negatívny efekt izolácie možno odhaliť aj po niekoľkých mesiacoch až rokoch. Ako tvrdí, karanténa je spojená s ďalekosiahlym negatívnym vplyvom na psychickú pohodu detí a dospievajúcich.

"Keďže karanténa je v mnohých prípadoch nevyhnutná, je dôležité snažiť sa, aby táto skúsenosť bola pre zraniteľných mladých ľudí čo najmenej traumatizujúca. Oveľa znepokojujúcejšie môže byť, že tento negatívny psychologický efekt možno odhaliť aj po niekoľkých mesiacoch či rokoch," povedala Artemiou. Podľa nej existuje niekoľko spôsobov, ako zabezpečiť, aby vplyv karantény na fyzické a duševné zdravie u detí a dospievajúcich mohol byť minimálny.

"Dá sa to dosiahnuť vekovo primeranou komunikáciou, zabezpečením rutiny a minimalizovaním narušenia vzdelávania, podporou zdravého životného štýlu, posilňovaním pozitívnych vzťahov v rámci rodiny, zvládaním rodičovského stresu a začlenením aktivít na podporu zdravia do školských osnov," tvrdí školská psychologička. Deti majú tendenciu viac sa obávať, keď sú v neistote z toho, čo sa okolo nich deje.

Karanténa môže u detí pocit osamelosti viac prehĺbiť. Rodičia by však mali pomáhať znižovať jej negatívny psychologický dosah na deti, a to aj pomocou plánovania. "Karanténu možno tiež využiť ako príležitosť na posilnenie pozitívnej interakcie medzi rodičmi, deťmi a súrodencami, čím sa môžu skvalitniť rodinné väzby. Počas tohto obdobia zmien a neistoty je nápomocné sa čo najviac držať rutiny a plánu," uviedla psychologička.

Odborníčka na spoločenské hry Štěpánka Zoubková zase dodáva, že rodičia by mali tráviť voľný čas s deťmi zmysluplne. "Všetci rodičia vedia, aké je to učiť sa s deťmi, pomáhať im s domácimi úlohami. Tam by ale ich aktivita končiť nemala. Voľný čas by mali s deťmi tráviť zmysluplne aj pomocou rôznych programov. Školský kolektív síce nenahradia, je však dôležité, aby sa im rodičia venovali aj takým spôsobom."