Podľa Klubu 500 nie je reálne testovanie žiakov z hľadiska miery zaočkovanosti. Vyjadrenie publikovali na svojom portáli. Podpísané je predsedom Klubu 500 Vladimírom Sotákom.
Zamestnávatelia uistili, že chcú podporovať vládu v boji s pandémiou. Mrzí ich to, že odborníci, ktorí pripravujú opatrenia, nekomunikujú so zástupcami súkromnej sféry a nepreverujú realizovateľnosť navrhovaných opatrení v praxi. Neradili sa ani so zavedením povinného testovania neočkovaných zamestnancov dvakrát do týždňa. Túto povinnosť preniesli opäť na zamestnávateľov. A opäť na poslednú chvíľu. Hlavný hygienik má vydať vyhlášku do nedele 21. 11. 2021 a nové opatrenia by mali platiť od nasledujúceho dňa!
Štát má vykonávať testovanie, ide o zdravotnícky úkon
Z pohľadu Klubu 500 je testovanie zdravotného stavu zamestnancov výkonom zdravotnej starostlivosti a ten má zabezpečovať štát na svoje nálady a vo svojej réžii. Klub 500 upozorňuje, že v prostredí veľkých firiem s tisíckami zamestnancov a nepretržitou prevádzkou to vzhľadom na cca 50 % zaočkovanosť reálne nie je!
Klub 500 navrhuje, aby sa podobne, ako tomu bolo v druhej vlne, prípadne tak, ako je tomu stále v susednom Rakúsku, urýchlene vytvorila sieť bezplatných testovacích centier.
Pacienti sa neliečia
Klub 500 zároveň opätovne zdôrazňuje, že spolu s očkovaním je potrebné zaviesť podpornú liečbu tých, u ktorých je zistený COVID-19, a to skôr, než sa títo ľudia dostanú do nemocnice. COVID-19 zostáva z pohľadu Klubu 500 jediným ochorením, po diagnostike ktorého posielame pacienta domov bez akejkoľvek liečby a čakáme, ako sa u neho choroba vyvinie aj napriek tomu, že dnes sú známe podporné lieky, ktorými sa výrazným spôsobom znižuje riziko hospitalizácií.
My zamestnancov považujeme za najcennejších
Na záver sa Soták pýta: „Vy ste tí, ktorí poznáte reálne podmienky života priemyslu a my sme tí, ktorí tomu nerozumieme? Alebo čakáme na zahraničných expertov? Vy prenášate zodpovednosť na nás, zbavujete sa zodpovednosti? Verte, že pre nás sú zamestnanci a ich rodinní príslušníci to najcennejšie, čo máme. A taký istý prístup máme aj k regiónom, v ktorých žijeme. A rovnaký prístup je aj v iných oblastiach, napríklad vo vede a výskume. To my sme tí, ktorí majú len poslúchať?! Ja som si vedomý, že náš hlas do neba nedôjde, ale dávame toto stanovisko, aby sme si splnili svoju morálnu povinnosť.“