Zajtra oslávime 32. výročie Nežnej revolúcie. Čo sa za ten čas zmenilo v cenotvorbe? Ako dlho sme museli pracovať na niektoré výrobky vtedy a dnes? Aké cenovky viseli v obchodoch v roku 1989 a koľko za rovnaký tovar zaplatíte dnes? Pozrite si u nás veľké porovnanie.
Pád socializmu v novembri 1989 priniesol obrovské zmeny v živote spoločnosti, ako aj hlbokú transformáciu ekonomiky. Dnes v trhovom hospodárstve všetko funguje inak.
Zmena spôsobu nakupovania
Rady na toaleťák či banány sa dnes zmenil na tlačenice na akcie. Po Nežnej revolúcii sa zmenil aj spôsob nakupovania Slovákov. Dnes už máme oveľa viac možností, kde a čo nakúpiť. Otvorením hraníc u nás začali pôsobiť aj zahraničné obchodné reťazce, píše portál 1pluska.sk.
Zároveň sme však od globálneho trhu oveľa viac závislí, čo ukázala aj pandémia koronavírusu. Bez čipov z Číny sa na Slovensku nedajú vyrábať nemecké autá. Máme sa teda skutočne lepšie?
Trocha nostalgie
Ak by sme vtedajšie ceny prerátali na eurá, chlieb by stál 0,09 centa, maslo 0,17 centa, kilové kurča 1 euro a Škoda Favorit by nás vyšla 2 800 eur. Šetriť by sme naň však museli z mesačného platu 104 eur, čo bol vtedy priemerný zárobok.
Napríklad vlani to bolo takmer 11-krát viac, lenže takto to nefunguje. Najvyššiu výpovednú hodnotu má preto vývoj reálnych miezd - nominálnych miezd očistených o infláciu. Oproti roku 1989 Slováci reálne zarábali viac až v roku 2007.
„Takmer celý prepad reálnych miezd bol zaznamenaný najmä v porevolučných rokoch, a to v dôsledku viacerých devalvácií koruny, striktných ekonomických reforiem a súvisiaceho prudkého cenového rastu v krajine,“ pripomína analytička spoločnosti WOOD & Company Eva Sadovská.
Zarábame viac
„V súčasnosti zarábame v priemere reálne o 35 až 40 percent viac ako v roku 1989,“ doplnila Sadovská s tým, že dnes si z platov môžeme dovoliť kúpiť viac tovarov a služieb ako kedysi. Podstatné však je, koľko času sme museli na vybraný tovar odpracovať pred vyše 30 rokmi a koľko v súčasnosti.
„Na nákup väčšiny potravín nám dnes stačí odpracovať kratší čas ako kedysi,“ tvrdí Sadovská. Cenovo dostupnejšie sú aj oblečenie a obuv, aj tovar dlhodobej spotreby. Napríklad na farebný televízor sme pred 32 rokmi museli pracovať približne osemkrát, na chladničku päťkrát a na auto dvakrát dlhšie.
No chlieb je drahší
No na kúpu chleba dnes musíme pracovať o 5 minút dlhšie ako kedysi. Kým v roku 1989 sme si na chlieb za 9 Kčs zarobili za 9 minút, dnes na chlieb za 1,51 eura musíme pracovať až 14 minút. Dlhšie robíme aj na zemiaky, namiesto 5 minút pred 32 rokmi si dnes kilo kúpime po 7 minútach práce.
Sú to však skôr výnimky. „Na nákup väčšiny potravín nám dnes stačí odpracovať kratší čas ako kedysi. Platí to najmä pre mäsové výrobky, vajcia, ale aj cukor. Menej času strávime v práci aj pre nákupy mliečnych výrobkov, avšak rozdiely už nie sú natoľko výrazné,“ vypočítala Sadovská.
Zdroj: anc
Bývanie pre každého
Pokiaľ ide o nehnuteľnosti, kým do roku 1989 sa byty zväčša prideľovali zdarma, teraz ich ceny dosahujú desiatky až stovky tisíc eur. Na byt či dom preto musíme pracovať oveľa dlhšie.
„V roku 1989 sme museli na jeden štvorcový meter bytu odpracovať približne štyri dni, v súčasnosti je to až 42 dní,“ tvrdí Vladimír Kubrický z Realitnej únie Slovenskej republiky.
Ceny bytov posledné roky divoko rastú, pričom dostupnosť vlastného bývania sa pre bežných ľudí prudko zhoršuje. Hodnota Realitného barometra, ktorý monitoruje trhovú hodnotu bytov v krajských mestách, sa za posledné tri roky zvýšila až o 42 percent. Na konci októbra 2021 stál jeden štvorcový meter bytu na Slovensku priemerne 2 344 eur.
"Aktuálny ošiaľ na realitnom trhu vyvoláva v časti obyvateľstva nostalgiu za dobou spred novembra 1989, keď ľuďom prideľoval byty štát. Nič na tom nemení ani to, že ľudia čakali v poradovníkoch a museli sa nasťahovať do paneláka, kde im byt pridelili," tvrdí Kubrický.