Od minuloročných volieb nemá Slovensko šťastie na premiérov. Despotu Matoviča vystriedal obchodník s vodkou Heger. Jeden lepší ako druhý. A najvýstižnejšie toto súčasného nazval Eduard Chmelár.

Premiérske duo Matovič – Heger zrejme nemá vo svete páru. Jeden lepší ako druhý. Žiaľ, doplácajú na nich Slováci, ktorí by ich už aj hnali kade ľahšie, lenže nemôžu. Obaja sú totiž ukrytí za ochranným múrom zvaným – prezidentka Čaputová. To, že sa už ľudia smejú z oboch neprekvapuje, no to, že z nich má srandu už aj politický analytik, to je predsa len už vážnejšie. A Eduard Chmelár to v krátkom statuse a videu vystihol úplne dokonale.

Na Slovensku máme v politike panoptikum figúrok s prázdnymi hlavami

Eduard Chmelár je síce neúspešný prezidentský kandidát, zato veľmi rozhľadený a múdry človek, ktorý, na rozdiel od našich dvoch posledných premiérov, netrepe hlúposti len tak. Politickému analytikovi vraj úvodný prejav Eduarda Hegera na tlačovej konferencii pripomenul jednu slávnu scénku z českej kultovej komédie Černí baroni. „Nič viac netreba dodať. Snáď len to, že v tomto štáte už môže byť premiérom každý tajtrlík,“ napísal v kratučkom statuse Eduard Chmelár. Čo si myslíte vy, trafil sa? No, ľudia v diskusii so slovami Chmelára jednoznačne súhlasia.

„Pán Chmelár, viem že sa vyhýbate expresívnym výrazom, ale Hegera označiť za tajtrlíka to je vážne slabé ako čaj. Ja už nemám ani jedno slušné slovo na túto vládu, je mi z nich fyzicky zle!“ priznáva Marek Jurča. „Palec hore pán Chmelár, krátke a trefné. Ja mám na nich úryvok textu jednej pesničky od Horkýže, Banda tupých hláv. Poviem bez obáv...,“ pridáva sa Ján Hodoš.

„V pokojných časoch by premiér rozprávkar bol príjemnou kultúrnou variantou PO Hviezdoslava alebo P. Dobšinského. V týchto časoch je to úplná tragédia. Aj preto je vysoká nedôvera ľudí k formálnym autoritám v tomto štáte, čo eskaluje do vážnych problémov v zdravotnom stave populácie, katastrofe v hospodárstve štátu a všeobecne veľkej nervozite medzi spoluobčanmi. Krajine chýbajú lídri s dlhodobou víziou fungovania štátu, a nie panoptikum figúrok s prázdnymi hlavami. Len kde takých lídrov nájsť a nekradnúť...,“ zamýšľa sa Roman Václav. „Ak si dobre pamätám, tá postava vo filme Čierni Baróni napriek tonu, že bola mdlého rozumu, mala dôstojnícku česť. Tajtrlík, ktorého spomínate česť pravdepodobne postráda,“ konštatuje Emil Macko.