Slovenská pošta je štátny kolos, ktorý, obávam sa, by v tejto forme a pri týchto službách, bez masívnej podpory štátu neprežil. 

Zatváranie pobočiek

Samozrejme, len tých nerentabilných. Ako sa taká nerentabilná pobočka vyhodnotí? Použijem príklad z našej mestskej časti. Tá je od mesta vzdialená cca 6 km, normálnou chôdzou po hrádzi tak hodinu (to viem presne, lebo kým som bola mobilná, pár krát som to absolvovala, aj s taškou plnou nahrávok zvukových kníh z knižnice).Pošta je necelý kilometer od nás. Teda bola. Rok je zatvorená.

Dočasne

Najskôr pre rekonštrukciu. Keď rekonštrukcia prebehla, poštu však neotvorili. Prečo? Lebo na našej pošte je covid. Teda on nebol asi v budove, ale zamestnanci (vedúca a jedna-dve doručovateľky) boli pozitívne testovaní. Netuším, kde je pravda. no naša časť mesta má v podstate dedinský ráz a tak sa aj medzi ľuďmi všeličo porozpráva a vieme, že čo sa povie na dedine, treba zväčša vydeliť piatimi, odpočítať polovicu a tam niekde bude pravda. A takto som zo začiatku vnímala aj "zaručenú" správu o tom, že sa budú rušiť pošty.

Chyba!

Moja, samozrejme. Tá prvá optimalizácia služieb našu poštu ešte obišla. Teda ... obišla, ako obišla. Pošta ostala dočasne zavretá. A to už sme doma (dúpä konšpirátorov na našej ulici?) skonštatovali, že tá dočasnosť potrvá len dovtedy, kým ju nezrušia úplne. Ešte na jar, keď prenikli prvé klebety, miestne noviny písali, že našu poštu nezrušia. 

A tak sme stále verili

Vlastne už viac neverili. Lebo z mesta zmizli poštové schránky a tú jednu, čo je kúsok od nás, vyberajú asi raz za Uhorský rok. Pošta sa však na svojich stránkach chváli, čo všetko môžem vybaviť na pošte. Fajn, ale aviváž si chcem kúpiť v drogérii, nie na pošte. Ak sa vôbec dočkám.

Lístkový systém.

Kedysi pošta fungovala tak, že ste vedeli pri ktorom okienku si čo vybavíte. Jednotka a dvojka boli na podávanie pošty, trojka slúžila na inkaso, štvorka na výplatu dôchodkov... Potom prišiel vyvolávací systém. Pri dverách si vyberiete číslo a systém vás pošle k niektorému z okienok. Lenže kým kedysi pracovníci už mali rutinu v tom, čo robili, dnes musia ovládať všetci všetko. Ten, kto toto vymyslel, však nerátal s tým, že ľudia nie sú stroje. Jemu to môže byť fuk. Odnesú si to pracovníčky, ktoré sú nútené ovládať všetko, alebo si to pracne hľadať v systéme, ale aj od klientov, ktorí neradi čakajú a pracovníčku majú za pomalé nemehlo. Lenže ona, chúďa, naozaj robí, čo môže.

Mizerné mzdy

Neviem, aká je mzda poštového úradníka, či doručovateľa. Vzhľadom na zodpovednosť, ktorú majú, rozhodne nízka. Nehovoriac o tom, že celé dni sú na nohách. Či je 35, alebo -10 stupňov. Či pečie slnko, alebo mrzne, až praští. O riziku nevychovaných domácich strážcov, či ešte menej vychovaných zákazníkoch ani nehovorím.

Čo vás rozpáli do biela?

Mňa v súvislosti s poštou žltý papierik v schránke. Ako píšem vyššie, sme dedina a tak naša poštárka vie, že sme doma. Ale v mestách to veľakrát funguje tak, že hoci ste doma, ak si poštára nevystriehnete, lebo potrebujete ísť povedzme na wc, dostanete do schránky žltú pozvánku na poštu. 

Zlepšujeme služby,

hrdí sa pošta pri mnohých úkonoch. No celkom by ma zaujímalo, komu. Lebo nepoznám tuším nikoho, kto na túto inštitúciu nemá ťažké srdce. Podčiarknuté, zrátané, pošta zneužíva svoj monopol na trhu.