Môžu si dobre vychovaní, zákon dodržujúci a bohabojní gentlemani navzájom rozdávať údery a kopance, váľajúc sa po zemi priamo pred benzínovou pumpou? Môžu, ak stáli celé ráno v rade na benzín, len preto, aby sa presvedčili, že nádrže sú prázdne a žiadna ďaľšia dodávka sa neočakáva. A to sa deje v Británii, ktorá si hľadá novú rolu po triumfe miestnych separatistov, ktorí zariadili odchod (brexit) z Európy.

Predať Britániu aj s drobmi americkému kapitálu?

Odsúdeniahodnú scénku s 8 až 10 nahnevanými mužmi popísal na Twitteri Brit Danny Altman. Bezútešný obraz v okamihu skazenej morálky, akonáhle ostrovania čelili nedostatku paliva na čerpacích staniciach, priviedol autora k záveru: „Teraz som oficiálne na pobrexitovom divokom západe“ (I’m now officially in post-Brexit wild-West).

Samozrejme, zveličene. Británia má do víťaznej morálky amerických kovbojov strieľajúcich od boku ešte ďaleko. Výpadky s dodávkami paliva sú spôsobené iba odlivom vodičov nákladných automobilov z kontinentu, ktorí nesúhlasili so zhoršením svojich pracovných podmienok. Vláda urýchlene vydala povolenie na podpísanie trojmesačných vstupných víz pre 5 000 vodičov ťažkých nákladných automobilov z krajín nachádzjúcich sa za Lamanšským prielivom. Víza sú však dočasné a nepomôžu vyplniť túto medzeru. V Británii chýba zhruba 100 000 vodičov.

Problém je obrovský. Ako vysvetľuje Andrew Opay, zastávajúci vysokú hodnosť v Britskom maloobchodnom konzorciu, „vodiči sú lepidlom, ktoré drží naše dodávateľské reťazce pohromade“ (drivers are the glue which hold our supply chains together).

Pohromy zo všetkých strán

Ostatné sektory britskej ekonomiky sú tiež v panike. Na bitúnkoch chýbali pracovníci, ktorí by boli schopní spracovať jatočné telá zvierat a teraz nemá kto stiahnuť z kože 120 000 ošípaných pripravených na jatky. Miestne Kassandry strašia spoluobčanov, že tento rok nebude na stoloch ani vianočný moriak.

Hotelový biznis je tiež znepokojený, pretože prišiel o najatých pracovníkov. Dôvodom bolo nariadenie vlády nepúšťať do krajiny tých, ktorí boli zaradení do kategórie „nízkokvalifikovaných pracovníkov“. Kapitáni pohostinstva tvrdia, že ich odvetvie nepatrí k nízkokvalifikovanej práci a ako dôkaz uvádzajú profesie kuchára a someliéra.

Zdroje deficitu na britskom trhu práce spočívajú v tom, že lockdowny vyvolané „pandémiou“ podkopali zdravie sektora verejného stravovania a pohostinstva. Vo všeobecnosti asi 1,3 milióna gastarbeiterov z Britských ostrovov „odišlo“ a vrátilo sa domov. V júli až auguste bolo zaregistrovaných milión voľných pracovných miest.

Okrem útlmu trhu práce bol nedostatok základných tovarov. Oficiálne znenie má situaciu upokojiť: vraj „kríza dodávateľského reťazca“ (supply chain crisis). Nie je dostatok oxidu uhličitého, proti ktorému sú ochrancovia životného prostredia, no nevyhnutného na chladenie mäsa, ako aj na výrobu osviežujúcich nápojov a, čo je najdôležitejšie, britského elixíru pokoja - piva.



Praktickí lekári bijú na poplach, keď posielajú pacientov na krvné testy - nie sú skúmavky. Dodáva ich predovšetkým americká spoločnosť Becton Dickinson, to znamená, že sa jedná o dovážaný tovar. Zámorská spoločnosť vysvetlila prerušenie dodávok: „Vznikli problémy s dopravou, ktoré súviseli aj s prístavmi, aj s objemami nákladov, prenájmom lietadiel, ako aj s ťažkosťami pri prekračovaní britských hraníc.“ Takto vyzerá post-brexit.

Najciteľnejším na stav britskej ekonomiky a domácností bol však bezprecedentný nárast nákladov na elektrickú energiu. Za posledných 12 mesiacov sa cena za megawatthodinu zvýšila takmer 7-krát. Rozruch okolo naliehavo potrebného zemného plynu, vyvolaný nedostatkom elektriny zo solárnych panelov a veterných turbín, viedol k úplnej kríze.

„Neviditeľná ruka trhu“ nie je schopná cez noc vyplniť medzeru v najdôležitejšom krvnom obehu ekonomiky - energii. Podzemné zásobníky plynu na kontinente sa vyprázdňujú rýchlym tempom. Katarský a americký LNG sa ako obvykle rýchlo ponáhľal na prémiové ázijské trhy, kde je zaznamenaný neustály nárast. Svára medzi Alžírskom a Marokom a pokračujúca vnútorná pra v Líbyi pripravujú Európu o stabilné dodávky severoafrických uhľovodíkov podmorskými potrubiami. Nórsko má prirodzene tiež limity na zvýšenie produkcie zo starých, pomaly sa vyčerpávajúcich polí v Severnom mori.

Gazprom ako jediný potenciálny záchranca európskeho chemického priemyslu, tepelných elektrární a domácností je pritom naďalej diskriminovaný, pri plnom porušovaní „posvätných“ zásad voľného trhu.

Spoza mraku vykukol Thatcherovej tieň

V podmienkach palivovej krízy nemá vláda Borisa Johnsona na výber. Uhoľné elektrárne maximalizovali prevádzku. Európsky trh s uhlím je v hystérii, ceny raketovo vyleteli, ponuky sú obmedzené a nových dodávateľov neočakávajú. Dve britské spoločnosti, Avro Energy a Green Supplier, ktoré zásobovali viac ako 800 000 zákazníkov, skrachovali.

Keď sa premiéra Borisa Johnsona (BoJo) v rozhovore pýtali, či hromadné prevalenie sociálno-ekonomických problémov nie je dôsledkom vystúpenia Británie z Európskej únie, nepoprel to. Tvrdí, že vraj všetko ide podľa plánu, že rady na čerpacích staniciach a znižovanie zahraničných pracovníkov sú nevyhnutným procesom reštrukturalizácie, čo znamená zbaviť sa zhubného ekonomického modelu založeného na nízkych mzdách.

Tretia osoba v jeho kabinete, ministerka zahraničia Liz Trussová, poskytuje ideologický základ pre nič nerobenie: „Neverím v ekonomiku velenia a riadenia“ (I don’t be lieve in a command-and-control economy) - u nás je vraj všetko založené na systéme slobodného podnikania. Takže, prvému ministrovi nie je čo vyčítať, nech sa nedostatkom zdrojov a pracovnej sily zaoberá podnikateľská sféra.

Najschopnejší prežije

Logika Liz Trussovej a BoJo pripomína vysvetlenie Margaret Thatcherovej v čase, keď sa pustila do pretvárania celej sociálno-ekonomickej štruktúry Británie pod heslom „Najschopnejší prežije“. Železná lady vtedy bez okolkov oznámila svojim spoluobčanom: skôr, ako bude dobre, bude zle.

Prvá časť proroctva sa nesplnila. Deindustrializácia bývalej dielne sveta, ktorá sa začala v dôsledku Thatcherových reforiem, skupovanie jej priemyselného majetku Nemcami a dokonca aj Indmi, nabúranie finančného sektora s hypertrofiou špekulatívneho kapitálu a offshorami - všetko dohromady poslalo Britániu po zostupnej trajektórii. Brexit pád iba urýchlil.

Tajný význam brexitu?

K česti a dôstojnosti obyvateľov Britských ostrovov treba zaradiť aj ich schopnosť reagovať na peripetie osudu stoicky, demonštrujúc zmysel pre humor. Tu je niekoľko výrokov Londýnčanov: „Nie je to také zlé. Dnes som si nemohol kúpiť chlieb a mlieko, no môžem žiť na čokoládových tyčinkách“ (I can live on chocolate bars). Alebo: „ Áno, nemohol som zohnať benzín. Ale to je v poriadku, aj tak som sa rozhodol, že dnes nepôjdem do práce’’ (I decided to skip work anyways). Napriek tomu Britom nie je do smiechu.

Ako je možné v tomto prípade vysvetliť pokojnosť tých, ktorí sú pri moci? Možno Boris Johnson predvídal Hamletovo „more problémov“ (“sea of troubles”), ktoré zasiahnu Britániu, považoval to však za vedľajšiu ujmu pri zmene postavenia, úlohy a miesta Británie vo svete?

O čom je reč? Podľa excentrickeho ľavicového radikálneho proroka-bloggera Umaira Haquea „Británia sa nakoniec stane 51. americkým štátom. Jej Národný zdravotný systém a BBC sa stanú majetkom amerických hedžových fondov, populácia bude jesť americké jedlo a mysle občanov budú otrávené americkou kultúrou odpadkov’’.

Amerikanizovaná Británia

Významnejší je ďalší záver sarkastického bloggera: „Británia má dnes iba jednu šancu - byť amerikanizovaná. Taká bola vždy posledná fázu brexitu - predat Britániu s drobami americkému kapitálu.“

Možno pochybovať o tom, že vládnuca trieda bývalej vládkyne morí bude súhlasiť s ústupom do úzadia. Napriek tomu, v podmienkach, keď regionalizácia polemizuje s globalizáciou a keď sa formuje tendencia vytvárať uzavreté teritoriálne aliancie, práve Británia má šancu zostať lídrom medzi krajinami „zlatej miliardy“ práve ako mladší partner alebo dokonca neformálne domínium USA.

V tejto súvislosti nadobúda prerušenie obchodných a ekonomických väzieb s kontinentálnou Európou, náhle vystúpenie, ktoré zariadili brexitéri, charakter viacstupňovej stratégie. Jej konečným výsledkom môže byť vytvorenie inštitucionalizovanej anglosaskej aliancie vedenej „veľkou dvojkou“ - USA a Britániou.