HLAVNÝ DENNÍK
BULVÁR

Rakovina – choroba, ktorá „kosí“ aj mladých

V takýchto momentoch, keď vám do žíl prúdi niečia krv, si to v hlave riadne poupratujete.

Rakovina. Strašiak, ktorého sa bojí každý. Veď všetci sme z okolia, či už svojej rodiny, alebo z médií počuli, aká náročná je starostlivosť o onkologického pacienta. Napriek tomu (alebo práve preto?) treba o nej hovoriť. Je iné, keď rakovinu diagnostikujú mladému človeku?

„Dedičstvo“ po mame

Jedna z respondentiek, tridsaťročná učiteľka pre Plusku spomína.  Keď mala 11 rokov, rakovina jej vzala mamu. Počas vysokej školy si aj ona na prsníku nahmatala povestnú hrčku. „Ešte na strednej sme mali prednášky o samovyšetrení prsníka. Vštepovali nám, že je to dôležité, tak som to naozaj praktizovala.“ Dnes konštatuje, že táto osveta jej zachránila život. Väčšina karcinómov prsníka sa totiž objaví až vo vyššom veku, keď už sú metastázované.

Kollár: Nepodporíme reformu nemocníc Lengvarského ani Kolíkovej súdnu mapu. Aj keby nás mali vyhodiť!

Únava nie je lenivosť

„Chcela som byť učiteľkou. Škola začína o ôsmej, no ako ja do nej budem vstávať, keď vstávanie vôbec nezvládam?“ pýtala sa mladá žena sama seba v čase štúdia. Mnohí ju „podozrievali“ z lenivosti (poznáte to – mladý človek predsa nemôže byť unavený). Ona vedela, že niečo nie je v poriadku. „Bola to šialená únava. Len prebudiť sa pre mňa znamenalo obrovskú bolesť.“ spomína..

Kým premýšľala, bolesti sa stupňovali…

Iná dievčina svoje problémy datuje niekde do deviateho ročníka ZŠ. Vtedy ju začala bolieť noha. Zo začiatku to pripisovala tancu v topánkach na vysokých opätkoch, potom prechladnutému svalu. Veď kto v 15tich rokoch myslí na rakovinu? Bolesť sa však stupňovala. Tiež sa pridala veľká únava a nadmerné potenie.

Od Pavla k Šavlovi a nádor bujnie

Kým sa príde na príčinu niektorých príznakov, pacient si prejde cestou náročných vyšetrení, odberov krvi a vzoriek… „Nikdy nezabudnem na zážitok zo sona. Ležím, lekárka prístrojom skúma telo, potom ostala hustá atmosféra. Pani doktorka pozerá na monitor a povedala mi to nejako tak, že nó, toto je asi tá dvojcentimetrová hrčka. Vidím ju, povedala. Nič bližšie, len to, že je veľmi dôležité, aby som išla na biopsiu,“ spomína pre Plusku učiteľka.

Jozef Černek: Matica, to nie je len rozkradnutý národný poklad!

Ako budem teraz vyzerať?

…pýtajú sa mnohí onkopacienti. Nie každý má takú skvelú rodinu, ako ja – keď sa riešilo, akú liečbu mi nasadia, tak som to tiež riešila. Predstavila som si tie „trosky“ z filmov a kníh. Keď som svoje obavy vyslovila nahlas, moja úžasná sestra len skonštatovala – keď ti vypadajú vlasy, na Vianoce dostaneš parochňu a budeš vyzerať ešte lepšie, ako teraz. Mne vlasy nevypadali – neabsolvovala som chemoterapiu. Onkopacient však veľmi rýchlo zistí, že vlasy sú to najmenej, čo život s týmto ochorením prináša.

Psychická stigmatizácia

S ochorením sa vyrovnávame každý po svojom. A každý inak. Moja kamarátka mi po diagnostikovaní na to povedala: „Nehraj sa na hrdinku a neskrývaj to. Mali sme spolužiačku a tá pred nami hrala formu. Triedny vedel, čo je vo veci, no my spolužiaci nie. A tak nám bolo čudné, že Betka chodí na dovolenky, ale nie je opálená, ani len oddýchnutá. Neskôr, keď „náhle“ odišla, nám, spolužiakom, docvaklo, akého charakteru boli tie všelijaké dovolenky a wellness pobyty.“ A tak som šla cestou otvorenosti. Lebo: „Ľudia na teba aj tak budú pozerať ako na niekoho, kto si píše posledné stránky knihy života. Keď to budeš tutlať, aj tak sa to skôr, či neskôr každý dozvie a tá ľútosť ťa bude bolieť.

Neverte šarlatánom!

A tak chodím každého štvrť roka na kontroly. Pri prvej sa ma pán doktor pýtal, či niečo užívam na posilnenie imunity. Tak som mu vymenovala čo všetko a že „ešte jedni kvapky na prírodnej báze“. Keby som normálne videla, asi vidím, ako sa mu zježili vlasy, lebo sa tónom „no s Pánom Bohom“ opýtal, čo sú to za prípravky. Tak som mu povedala názvy a jemu spadol kameň zo srdca, lebo tie by mi aj on odporúčal. Zaujímalo ma, čo ho tak vydesilo. „Na Kramároch máme oddelenie,“ odpovedal mi, „kde sú pacienti v takých štádiách, že im už pomôcť nevieme. Dostali sa do nich alternatívnou liečbou.“

Remišová naložila Kiskovi, alebo hryzkanie dvoch potkanov

Zabudnite na plány

Keď vám zistia rakovinu, musíte všetko podriadiť liečbe. Máte svoju prácu, rodinu, určitý stereotyp, ten sa vám „pod váhou diagnózy“ celkom rozsype. Keď máte „dvadsať aj s cestou“, potrebujete žiť, objavovať svet, stretávať sa s ľuďmi. Určite netúžite poznať adresy ambulancii a spoznávať lekárov a druhy chemoterapií. Nežiada s vám oddychovať, potrebujete si vychutnávať život. No choroba vás oberie o sily na to všetko, čo robia vaši zdraví rovesníci a zrazu si užívate aj to, že zvládnete trebárs obyčajný nákup.

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info