Zásadnou témou roku 2021 sa na Slovensku stala otázka referenda o predčasných voľbách. Rozhorčenie verejnosti z vládnych krokov, ktoré demontujú demokraciu v priamom prenose je naozaj veľké. Organizátori petície za referendum rýchlo nazbierali dostatok podpisov a to aj napriek pandemickým obmedzeniam. Či sa však uskutoční, je maximálne otázne.
"Prezidentka SR sa v tejto veci obrátila na Ústavný súd SR (pozn. red. HD - podľa všeobecného očakávania v rámci jej alibizmu) s otázkou o ústavnosti referenda." Konštatuje
na webe srspol.sk slovenský právnik Branislav Fábry.
Zastupiteľská demokracia nefunguje
"V čl. 1 ods. 1 ústavy sa píše „Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.“ Treba sa však pýtať nakoľko to platí v realite.
Súčasná forma vlády totiž nie je demokratická, ale oligarchická a heslá o demokracii v ústave na tom veľa nezmenia (pozri tu https://brankof.blog.pravda.sk/2013/03/31/mytus-o-demokracii-metoda-nadvlady-oligarchie/ ). Oligarchická forma vlády sa vytvorila pod maskou demokratických volieb." Pripomína čitateľom právnik.
Kvôli oligarchickej realite vzletné ústavné frázy o demokracii už na slovenských občanov nezaberajú.
"
Branislav Fábry vysvetľuje ďalej. "Problém so „zastupiteľskou demokraciou“ spočíva aj v tom, že občania si pri voľbách vyberajú iba podľa vedúcich osobností konkrétnej kandidátskej listiny. V NR SR však väčšinu tvoria menej známi poslanci z nižších miest kandidátnych listín.
Pritom práve menej známi politici môžu zohrať rozhodujúcu úlohu pri tvorbe konkrétnych rozhodnutí. A často môžu byť aj dôvodom na povolebnú zmenu politiky danej strany. Vďaka tzv. voľnému mandátu ich ani predseda strany nedokáže zastaviť."
"Vládnuci politici v SR (podľa Branislava Fábryho - pozn. red. HD) referendum nepotrebujú. Pretože o sporných otázkach môžu rozhodnúť zákonom v NR SR (niekedy ústavným zákonom).
Väčšina z politikov čaro referenda objaví, až sa stanú opozičnými politikmi, ako v prípade strán Smer SD a Hlas SD. Situácia sa však v poslednom čase zmenila, lebo
. Vďaka tomu narástol význam referenda ako najdôležitejšej ústavnej brzdy proti zneužívaniu moci vládnou koalíciou."
"Dlhodobo najväčším problémom referenda v SR je to, že ho je jednoduché znefunkčniť. Asi tretina voličov (často viac) sa na žiadnom referende alebo voľbách nezúčastňuje a preto stačí od účasti odhovoriť len menšiu časť zostávajúcich voličov. Táto možnosť doteraz viedla k tomu, že
" Pripomína autor článku na portáli srspol.sk.
"Z hľadiska demokracie
Poslanci pred voľbami síce predstierajú, že sú zástupcami voličov, po voľbách však ich názor ignorujú. V posledných 30 rokoch to platí pre takmer všetky zásadné otázky –
Branislav Fábry upozorňuje na svojvoľný výklad demokracie. "Veľkou výzvou pri referende je aj snaha niektorých subjektov nájsť formálne výhrady proti referendu o predčasných voľbách.
. To samotné však nie je prekážkou pre konanie referenda, ide o problém konania poslancov NR SR. Ako obvyklý protiargument tiež možno uviesť, že
A keďže ústava dovoľuje občanom rozhodnúť o dôležitej otázke verejného záujmu v platnom referende,
"
"Najčastejším argumentom proti referendu je tvrdenie, že
. Otázkou ale zostáva, či predmetom referenda je naozaj volebné právo alebo dĺžka volebného obdobia NR SR. I pri minulých či budúcich otázkach v referende by sa dal vždy nájsť nejaký vzťah k základným právam a pri troche interpretačnej flexibility by sa tak dalo znefunkčniť každé referendum. "
"Veľmi zaujímavá je aj otázka, prečo v rokoch 2000 a 2004 nebol s referendom o predčasných voľbách problém a v súčasnosti sa hľadajú dôvody, aby sa nekonalo. Odpoveď je pomerne jednoduchá: v tom období neexistovala reálna šanca, že na referendum príde nadpolovičná väčšina oprávnených voličov – účasť bola 20 percent(2000), resp. 36 percent (2004). Súčasná situácia sa od daných období líši. Vládna moc sa stala extrémne nepopulárnou, za čo môže nielen pandémia, ale aj nekompetentnosť vlády a vytváranie prvkov policajného štátu.
Práve preto sa téma ústavnosti podobného referenda otvorila v roku 2021 a nie v roku 2000 alebo 2004." Predpokladá slovenský právnik Branislav Fábry.
"Aj ústavní sudcovia by si mohli uvedomiť, že
V lepšom prípade by išlo o referendum, v horšom o využitie práva na odpor. Odmietnuť priamy výkon moci občanmi nie je pre politikov také jednoduché ako odmietnuť teóriu materiálneho jadra ústavy. Znemožnenie referenda sa dá oveľa ťažšie obhájiť, ak chce vláda zachovať aspoň zdanie demokratických inštitútov v SR. A keďže aj legitimita vládnej moci stojí aspoň formálne na prenose moci od voličov, nemožno priamy výkon moci občanmi len tak ignorovať.
V súvislosti s čl. 2 ústavy treba dodať, že poslanci prijímajú stovky zákonov a veľmi často aj také, na ktoré nedostali mandát vo voľbách."
"Poslanci ani ústavní sudcovia nie sú suverénnymi pánmi nad občanmi, naopak,
Nuž a pokiaľ by chcel nejaký politik tento pomer obrátiť, tak
Súčasné zneužívanie moci môže takýto charakter ľahko nadobudnúť. Ak však budú občania cítiť, že zákonné prostriedky nepomáhajú a činnosť ústavných orgánov je znemožnená, mohlo by to viesť i k legitímnemu ozbrojenému povstaniu práve na základe čl. 32 ústavy." Znie závažné varovanie autora textu.
"Ústavné orgány by preto mali dať občanom najavo, že ich vnímajú ako zdroj moci a ako nositeľov neodňateľných práv – mali by to urobiť tu a teraz. Môže totiž prísť i obdobie, keď už ani ÚS SR nedokáže zastaviť rútiacu sa vlnu hnevu verejnosti." Myslí si v článku na portáli srspol.sk právnik Branislav Fábry.
.jpg)
