Najväčšie problémy, zato vnútrostranícke, má strana Za ľudí, ktorej percentá sa roztriasli a klesli už krátko po odchode jej zakladateľa, exprezidenta Andreja Kisku. A práve osud tejto koaličnej strany si v statuse všíma aj exminister školstva za vlády Roberta Fica, Juraj Draxler.
Zo strany Za ľudí už mnohí urobili stranu Bez ľudí. A to najmä preto, že z nej odchádzajú nielen poslanci v parlamente, ale aj jej členovia. A navyše viacerí žiadajú odstúpenie jej predsedníčky Veroniky Remišovej. V
statuse Juraj Draxler sa však nečakane pustil aj do kritiky Smeru-SD a jeho minulosti.
Kiska nedokázal svoju popularitu pretaviť do ničoho relevantného
Podľa exministra bolo politickou udalosťou uplynulého týždňa to, ako sa malá strana Za ľudí dostala na pokraj rozpadu. „Fakticky už skončila tak či tak. A to len po niečo viac ako roku od vstupu do vlády,“ konštatuje v úvode statusu Juraj Draxler a dodáva, že to ilustruje tri veci, ktoré si pri sledovaní slovenskej politiky uvedomuje stále veľmi málo ľudí. „Ak je niekto extrémne populárny to ešte neznamená, že je dobrý politik, alebo že vie niečo užitočné vytvoriť. Andrej Kiska ako prezident prekonal, tuším, všetky historické rekordy v popularite, no nedokázal to pretaviť do ničoho politicky naozaj relevantného,“ píše exminister školstva, podľa ktorého Andrej Kiska nikdy nedokázal hovoriť o tom, ako krajinu naozaj meniť a nedokázal obrovskú popularitu pretaviť do zmysluplného politického projektu.
„To ponaučenie by malo smerovať nie do minulosti, ale do budúcnosti, lebo pretendentov na rolu „kisku“ tu máme možno aj niekoľko. Týka sa to aj prezidentky. Tá sa najviac viditeľnej časti svojej role zhostila dobre: krajinu reprezentuje celkom efektívne, a vnútri slovenskej politiky sa pohybuje skôr opatrne a uvážlivo. To ale nemôže prekryť fakt, že akonáhle začne hovoriť o reálnom výkone verejnej politiky, odhaľuje sa jej obrovská naivita a nedostatok znalostí,“ zameriava Draxler svoj pohľad na súčasnú hlavu štátu.
Smer prichádzal do svojich jednotlivých vlád extrémne zle pripravený
„Na Slovensku sa strany proste robia ťažko aj preto, že ak sa pokúsite dať dohromady päť Slovákov, onedlho sa dohádajú, akoby boli desiati. Strany prichádzajú k moci veľmi nepripravené. Niekedy to až tak nevidno, niekedy to aj verejnosť ale ľahko spozoruje - to je práve prípad Remišovej a jej nemohúcnosti pri zvládaní rezortu, ktorý bol uvádzaný do života značne bombasticky a má extrémne náročnú agendu,“ obracia exminister pozornosť k strane Za ľudí a jej súčasnej líderke. Podľa Draxlera to ale nie je záležitosť len dnešných vládnych strán.
https://www.facebook.com/draxlerjuraj/posts/3989677567794462
„Smer, politicky najúspešnejšia domáca strana po roku 1989, prichádzal do svojich jednotlivých vlád extrémne zle pripravený. Ako-tak to ale dokázali kormidlovať aj preto, že tá mladšia generácia tam boli zväčša vysoko inteligentní ľudia (vrátane kontroverzných mien ako Kaliňák alebo Počiatek). Takže sa to aspoň celé nerozpadlo a v niektorých oblastiach bol aj aký-taký pokrok. Ale nič, čím by sa dalo po tak dlhej dobe vládnutia extra chváliť (vlastne nezanechali nič veľké, viditeľné, na čo by bol Slovák hrdý: skôr nemocnice, železnice či vysokoškolské internáty v pomerne mizernom stave, značne podpriemerné verejnoprávne médiá, zúboženú vedu, atď.),“ pustil sa exminister za vlády Smeru-SD do istej kritiky jeho chlebodarcov. „Pri ľuďoch ako Remišová, ak by vo funkcii ostala dlhšie, by to zaostávanie bolo ale ešte viditeľnejšie. Inými slovamia: nesmejme sa zo strany Za ľudí, poučme sa z toho príbehu,“ konštatuje v samom závere svojho statusu Juraj Draxler.
