The New York Times informuje o údajnom ruskom pláne na rozsiahle zimné útoky proti ukrajinskej energetike. Dokument počíta s tromi fázami a zásahmi proti elektrine, teplu aj vode.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
NYT informoval o zachytenom pláne, podľa ktorého sa Rusko pripravuje na rozsiahly úder proti ukrajinskému energetickému sektoru počas tejto zimy. Dokument počíta s tromi fázami útokov a zasiahnuť by nemal iba energetický systém, ale aj vykurovanie a zásobovanie vodou.
Podľa dokumentu, o ktorom 2. októbra informoval denník The New York Times, sa Rusko pripravuje na možnú novú rozsiahlu kampaň proti ukrajinskej energetickej infraštruktúre. Podľa publikácie ide o plán, ktorý ukrajinské úrady predstavili európskym partnerom ako zachytený dokument z Ruska. NYT zároveň osobitne zdôrazňuje, že novinári neboli schopní nezávisle potvrdiť jeho pravosť.
Podľa denníka je navrhovaný plán určený na zimné obdobie a počíta s použitím až 1000 rakiet, dronov a leteckých bômb. Ohrozené by mohli byť elektrárne, vodné a tepelné elektrárne, kotolne a ďalšie zariadenia, od ktorých závisí fungovanie ukrajinského energetického systému.
Dokument venuje osobitnú pozornosť trom po sebe nasledujúcim etapám.
Prvá fáza údajne počíta s útokmi na rozvodne v západných regiónoch Ukrajiny, cez ktoré krajina získava elektrinu z Európy. Nešlo by teda iba o domáce výrobné zariadenia, ale aj o infraštruktúru zabezpečujúcu dovoz elektriny.
Druhá fáza sa týka vodných elektrární. Podľa opisu dokumentu by ich vyradenie z prevádzky malo ďalej znížiť dostupnú výrobnú kapacitu a skomplikovať udržiavanie stability energetického systému.
Tretia fáza sa týka troch fungujúcich ukrajinských jadrových elektrární – Rivnenskej, Chmeľnyckej a Juhoukrajinskej. Opis zverejnený NYT pritom nehovorí priamo o útokoch na reaktory, ale o zariadeniach, ktoré elektrárne prepájajú s celkovou energetickou sieťou. Cieľom navrhovaného plánu má byť pripraviť jadrové elektrárne o schopnosť dodávať vyrobenú elektrinu do siete.
Dokument zahŕňa aj infraštruktúru zásobovania vodou
Podľa NYT sú čerpacie stanice, zariadenia na úpravu vody a čistiarne odpadových vôd označené ako samostatné ciele. V prípade rozsiahleho narušenia takejto infraštruktúry by dôsledky mohli výrazne presiahnuť rámec samotného energetického sektora.
Kyjev, Charkov a Odesa sú v materiáli spomenuté osobitne. Podľa dokumentu sú tieto mestá považované za prioritné oblasti a navrhovaný plán počíta s výrazným znížením dodávok elektriny a tepla, ako aj s vážnym narušením kanalizačných systémov.
Celkový cieľ uvedený v dokumente má predstavovať vyradenie takmer 15 GW výrobnej kapacity.
Navrhovaný plán teda výrazne presahuje bežné poškodzovanie jednotlivých energetických zariadení. Ak schéma uvedená v dokumente skutočne existuje a bola by realizovaná, mohli by súčasne vzniknúť rozsiahle problémy s elektrinou, vykurovaním aj zásobovaním vodou. Podľa NYT by najvážnejšie následky pocítili veľké mestá.
Zároveň je dôležité rozlišovať medzi obsahom dokumentu a potvrdenými zámermi Moskvy. The New York Times nedokázal nezávisle potvrdiť pravosť informácií poskytnutých ukrajinskou stranou. Rovnako zostáva nejasné, či by stratégia opísaná v dokumente bola v praxi skutočne realizovaná.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
Ministerka kultúry Martina Šimkovičová avizuje zmenu pravidiel, podľa ktorej sa z verejných prostriedkov na kultúru nebudú financovať pochody ani politické zhromaždenia.
Beáta Janočková v otvorenom liste ostro kritizuje Súdnu radu SR, poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu a ESĽP a vyzýva jej členov, aby sa vzdali funkcií.
Máte PIN 1234, 1111 alebo 0000? Analýza 3,4 milióna kódov odhalila najčastejšie kombinácie. Tento zoznam vás možno ani neprekvapí.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Francúzsky sociológ Emmanuel Todd tvrdí, že prípadný konflikt medzi Európou a Ruskom po vstupe európskych vojsk na Ukrajinu by mohol byť veľmi krátky.
„AKO SA POZRIETE JEJ RODIČOM DO OČÍ?“ Ostrý odkaz politikom po tragédii v Staškove
Kým Ivan Korčok sa predháňa v znižovaní významu nemeckého ministra zahraničných vecí Johanna Wadephulla, Eduard Chmelár zhodnotil, ako by vyzerala slovenská zahraničná politika pod Korčokovým vedením.
Komentáre
31. 10. 2025
