Slovenský režisér: „Sme svedkami egotripu jedného muža a on si plní sen, byt v strede. Je ako krasokorčuliar v strede štadióna na bielej lesklej chladnej ploche, ale v hľadisku zúri požiar. On robí stále väčšie a väčšie skoky a dožaduje sa potlesku. Už mu tlieska iba pár ľudí v jeho drese, ostatní sa dusia bez vzduchu a potravy, čakajú koľko to ešte potrvá.“
Režisér Nikita Slovák dlhodobo kritizuje súčasnú vládu. A to napriek tomu, ako veľmi na námestiach bojoval za zmenu. Najviac ho hnevá, ako sa vláda vykašľala na umelcov. Teraz
upozorňuje na to, že štátom ignorovaní umelci napriek tomu zastupujú v kampani za očkovanie, rolu štátu. To, že štát dlhodobo nezvláda kampaň, o ktorej hovorí už rok, je všeobecne známym faktom.
Umelci sa sťažujú, že robia kampaň namiesto štátu
„Moji kamaráti umelci pracujú miesto štátu a zadarmo na očkovacej kampaní , cestujú veľké vzdialenosti kvôli vakcíne, znášajú zmätky v NZCI, fotia sa po vakcinovaní, dávajú si rámiky, trpezlivo znášajú dobiedzanie a posmešky dezolátov a vysvetľujú. Miesto štátu. Lebo raz chcú hrať pre ľudí, na to majú talent, lebo človek sa rodí slobodný,“ začína svoj
príspevok na Facebooku režisér.
„Je ťažké znášať búrku na lodi uprostred mora, aj keď je skúsený lodivod a námorníci sú profesionáli, omnoho horšie je to však vtedy, keď loď obsadia modliaci sa dobráci amatéri. Zvlášť keď Boh svoju časť dohody neplní. Všetci máme rozvŕtané nosy od hračkárskych AG testov, prispôsobili sme tomu svoj rytmus života, poslušne sme stáli v radoch na testovanie, nosom nám prebehli stovky miliónov a nič z toho. Ten Kali a ostatné biele nosy z bývalej vlády si to aspoň užili,“ pripomína umelec.
Ľudia počítajú centy, štát im neverí
Slovák následne upozorňuje na žalostnú situáciu mnohých, ale aj na to, ako štát nezvláda kampaň. „My sme na to minuli peniaze nás aj našich detí. Ľudia už schudobneli, v mnohých profesiách, stoja v potravinách a počítajú centy. A po mestách nie je jeden jediný billboard, ktorý by vyzýval na vakcínu, v telke jeden jediný reklamný spot, len na FB všetci normálni vedieme hádky s antiwax,“ sťažuje sa Slovák na občanov, ktorí očkovaniu novými typmi vakcín nedôverujú.
Následne sa už pustil do Igora Matoviča. „Do toho všetkého idiotske statusy chlapíka, čo ma kľúče od miešačky, žiadna ľútosť, žiadna empatia, len chaos a hanba. Keby sa nechytili očkovania kraje, bola by zaočkovaná len vláda a Cibulková. Koľko svetielok vyhaslo, kto sa rozlúčil s našimi starými rodičmi, otcami, matkami. V Prahe im aspoň namaľovali na dlažbu kríže, tu sa tvárime, že odišli do vedľajšej miestnosti. Sme svedkami egotripu jedného muža a on si plní sen, byt v strede. Je ako krasokorculiar v strede štadióna na bielej lesklej chladnej ploche, ale v hľadisku zúri požiar. On robí stále väčšie a väčšie skoky a dožaduje sa potlesku. Už mu tlieska iba pár ľudí v jeho drese, ostatní sa dusia bez vzduchu a potravy, čakajú koľko to ešte potrvá,“ naložil bývalému premiérovi umelec.
Umelci a politika
„Keď skončili voľby, myslel som, že už nenapíšem slovo o politike, som nikto, mravec, jeden urazený občan s ktorým rok idiotsky manipulujú, som advokát tých starých ľudí, čo umreli. Lebo žiť aj o jeden deň dlhšie je dar. A vylezte mi na hrb aj s kecami o Ficovi a smerohlase, mám jeden jediný život, trochu ošúchaný, možno vyčaptaný, ale môj,“ ukončil svoj príspevok režisér Nikita Slovák.
Je paradoxom, že slovenský režisér dnes kritizuje vládu, ktorej on osobne aj mnohí iní umelci dopomohli na námestiach k víťazstvu. Zároveň však kritizuje aj občanov, ktorí si ešte zachovali zvyšky zdravého rozumu. Ak by Nikita Slovák nechal v roku 2020 rozhodnúť o budúcnosti tých, ktorých dnes kritizuje – rôznych antivaxerov a „dezolátov“, nebol by dnes pravdepodobne ako umelec v takej ťažkej situácii.
Na druhej strane je dobré, že si vyskúšali, aké to je, keď vládnu tí „ich“. Raz zažiť je viac ako tisíckrát počuť a byť na to upozornený.
