Ukrajinský veľvyslanec bez zábran vydiera, že v prípade odmietnutia členstva v NATO môže Kyjev začať vyrábať jadrové zbrane.

Veľvyslanec Ukrajiny v Nemecku Andrij Melnyk uprostred rastúceho napätia medzi Ruskom a Ukrajinou varoval, že jeho krajina sa môže v prípade odmietnutia členstva v aliancii NATO "vrátiť k vývoju" jadrových zbraní. "Buď sme súčasťou aliancie ako NATO a pomôžeme posilniť Európu, alebo máme len jednu možnosť: vyzbrojiť sa, prípadne znova zvážiť jadrový status." Povedal Melnyk podľa militarywatchmagazine.com.

Vraj ide o ochranu

"Ako inak môžeme zaručiť našu ochranu ?" Pýtal sa Melnyk 15. apríla počas rozhovoru pre DeutschlandFunk. Melnyk zdôraznil, že západný blok potrebuje na podporu krajiny proti Rusku morálnu podporu a moderné zbrojné systémy, ako aj ďalšie formy vojenskej pomoci. Zo strany USA podporovaný puč ustanovil v Kyjeve v roku 2014 novú vládu. Ukrajina sa odvtedy opakovane snaží vstúpiť do aliancie NATO, aby ďalej upevňovala svoje väzby na západ." Píše citovaný portál.

Jadrové dedičstvo

Okrem Ruska zdedila Ukrajina po rozpade Sojuzu najväčší vojenský arzenál vrátane viac ako 1 000 jadrových hlavíc a veľmi veľkej časti priemyselnej základne sovietskeho zbrojného priemyslu. Popri najväčšom lietadle na svete Antonov An-225 ukrajinské letectvo zdedilo 176 balistických rakiet, 43 strategických bombardérov (23 Tu-95 a 20 Tu-160), 241 taktických bombardérov (90 Tu -16, 70 Tu-22, 81 Tu-22M), 20 lietadiel LL-78 na doplnenie paliva do vzduchu. Ďalej 245 úderných stíhačiek Su-24, 80 modernizovaných stíhacích lietadiel ťažkej váhy MiG-25 a 260 stíhačiek MiG-29 a Su-27 štvrtej generácie. Vzhľadom na katastrofálnu finančnú situáciu Ukrajiny je iba minimálna časť z vymenovaného arzenálu v bojaschopnom stave.

Z obra sa stal lilipután

Ukrajina sa pod medzinárodným tlakom v 90. rokoch vzdala jadrového arzenálu spolu s Bieloruskom a Kazachstanom. Zo silnej armády jej zostal iba malý bojaschopný zlomok. Ekonomika krajiny je v troskách a vojenské útvary nemajú prakticky už ani na palivo. Demoralizácia vojsk je tiež významným faktorom.

Bez pomoci zo zahraničia nezmôžu nič

Životaschopnosť ukrajinského programu jadrových zbraní bez vonkajšej podpory zostáva naďalej veľmi otázna. Odvetvie jadrových a balistických rakiet v krajine stratilo mnoho významných vedcov kvôli atraktívnejším zamestnávateľom v zahraničí. Kvôli stavu ukrajinskej infraštruktúry a hospodárstva je ťažké tento program realizovať.

Kyjevu chýbajú strategické nosiče

Keďže takmer všetky lietadlá, ktoré sú vhodné na uskutočňovanie jadrových útokov, sú už na dôchodku, jadrový program by pravdepodobne musel byť spojený s nákladným programom vývoja a výroby balistických rakiet. Tak sofistikovaným, aby Kyjev mohol spochybniť protiraketovú obranu Ruska. Možnosť, že jadrový program avizovaný Melnykom vyprovokuje preventívne ruské útoky, je nepravdepodobná až takmer smiešna.

"Riziko vydierania takýmito radikálnymi krokmi"  však možno považovať za účinný prostriedok na vytvorenie ďalšieho tlaku na členské štáty NATO, aby prijali Ukrajinu do svojich radov. Vzhľadom na to, že sa USA čoraz viac zameriavajú na východnú Áziu a konflikty s Čínou a Severnou Kóreou, zostáva otázne, či budú ochotné stupňovať napätie vo vzťahoch s Ruskom povolením vstupu Ukrajiny do NATO. Uzatvára tému web militarywatchmagazine.com.

(Medzititulky red. HD.)