Tento rok, 31. mája, uplynie 55 rokov od vynesenia rozsudku nad najkrutejšou vrahyňou v československej histórii Irenou Čubírkovou. Právne listy sa vracajú k rozsudku z hľadiska súčasného práva. Zaujímavé čítanie pripravil sudca Krajského súdu v Bratislave Peter Šamko.
Rozsudok vyniesol 31. mája 1966 Krajský súd v Bratislave. Obžalovanej Irene Čubírkovej bol uložený trest smrti za spáchanie dvoch vrážd. Prvého zavraždila manžela a následne aj druha, s ktorými mala sedem detí. „Proces s obžalovanou Irenou Čubírkovou a jej spoluobžalovaným sledovalo v roku 1966 prakticky celé Československo. Veľký záujem verejnosti vyvolal hlavne bezcitný spôsob vykonania skutkov ako aj to, že hlavnou páchateľkou bola mladá žena,“ spomína na udalosti Šamko.
Sled udalostí
Z rozsudku: „Obžalovaná Irena Čubírková a obžalovaný Václav Bernart dňa10.10.1951 na byte manželov Bernartovcov v Trutnove navzájom sa dohovorili, že odstránia manžela obžalovanej Čubírkovej Jána Čubírku, ktorý bol vážnou prekážkou ich vzájomných a dlhšie trvajúcich milostných stykov.“
K usmrteniu Čubírku došlo po dohode medzi obžalovanými. Bernart obstaral uspávacie kvapky, ktoré Čubírková použila spolu s alkoholom na uspanie svojho manžela. Následne po jeho skonaní došlo k fingovaniu smrti manžela nešťastnou náhodou. Zahladzovať stopy zločincom mala dokonca pomáhať aj Leopolda Bernartová, teda manželka milenca Čubírkovej.
Čubírková podala manželovi po obede v liehovine kvapky na spanie, potom ho uložila do postele a ubila tupým predmetom na smrť. Následne už za pomoci milenca aj jeho manželky preniesli telo Čubírku do stodoly, kde narafičili jeho pád pod schody. Čubírková sa neskôr vo väzbe k zavraždeniu Čubírku priznala a po predošlom popieraní sa k asistencii priznali aj manželia Bernátovci.
Zaujímavé je, že milostný pomer, ktorý bol dôvodom vraždy, nepretrval. Čubírková už vo vzťahu s Bernátom odmietla po vražde pokračovať a ešte pred tým, ako sa všetci páchatelia ocitli vo väzbe, Čubírková si našla nového partnera, ktorého usmrtila podobne ako svojho manžela. Jej novým druhom sa stal Ambróz Ščepka. Spolužitie však bolo plné agresivity, alkoholu a problémov.
Vražda druha Ščepku
V rozsudku sa popisuje aj vražda A. Ščepku. Čubírková ho „viackrát udrela sekerou do záhlavia, čím mu spôsobila zlomenie klenby a spodiny lebečnej, s krvácaním do mozgu. Potom so sekerou a sekáčom na mäso oddelila hlavu od tela. Telo spálila v peci v dňoch 8. a 9. 12.1964, popol a nespálené zbytky kostí rozhádzala v okolí domu. Oddelenú hlavu dňa 9.12.1264 odložila do WC kabíny osobného vlaku číslo 819 stojaceho na Železničnej stanici v Trnave. Po odložení hlavy oznámila orgánom VB v Trnave, že od 7.12.1964 postráda svojho druha Ambróza Ščepku,“ píše sa v rozsudku.
„Dna 9. decembra 1964 svedok J. K. asi o 15.00 hod. vo WC kabíne druhého vozňa vlakovej súpravy č. 819, idúcej smerom na Bratislavu, našiel ľudskú hlavu,“ píše sa v rozsudku ďalej. „V čase oddeľovania hlavy bol krvný obeh v tele zachovaný a usmrtený v tom čase žil alebo sa nachádzal v počínajúcej agónii. Vzhľadom na uvedené hlásenie (Čubírkovej o chýbajúcom partnerovi – pozn. red.) došlo k identifikovaniu usmrteného.“
O tom, že usmrtený s družkou Čubírkovou žili v nezhodách, sa všeobecne vedelo. Obvinenú a neskôr obžalovanú následne predviedli na výsluch. Tam sa ku všetkému priznala, ako dôvod uviedla, že jej druh pil a žili spolu neusporiadane. Zaujímavosťou je, že na súde sa predmety, ktorými usmrtila Čubírková druha, priraďovali k činu len za pomoci rovnakej krvnej skupiny zavraždeného a krvi nájdenej na predmetoch. Modernejšie metódy v danom čase neexistovali. Išlo o krv B,M,RH pozitív.
Pri rozsudku zohralo úlohu aj to, aký život pripravila vrahyňa svojim deťom
Súd pri vynášaní rozsudku reflektoval aj na vplyv konania Čubírkovej na jej maloleté deti. V rozsudku sa písalo, že „jeho smrť znamenala ovplyvnenie nielen ekonomického, ale i výchovného zabezpečenia maloletých detí. To zvlášť je výrazné, ak sa prihliadne na vtedajší morálny profil obžalovanej. Deti do r. 1951 vychovávané v usporiadanej rodine sa ocitli konaním obžalovaných postupne v takých pomeroch, ktoré sú spôsobilé zanechať dlhšie trvajúce následky, ako to vyplýva najmä zo správ o povesti. U obžalovanej Čubírkovej treba zdôrazniť, že aj v druhom prípade vraždy si prisvojila rozhodovať o živote svojho druha, otca troch maloletých detí, ktorý významným podielom sa podieľal na ekonomickom zabezpečení celej rodiny.“
Pri rozsudku zohral úlohu aj príliš surový spôsob uskutočnenia úmyslu. „U obžalovanej Čubírkovej, i keď tu znalci konštatovali, že ide o anomálnu, psychopatickú osobnosť s nedostatočnými etickými a morálnymi citmi, nijako sa týmto neznižuje možnosť rozpoznávať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť, toto ovládať. Znalci uviedli i to, že u obžalovanej nejde ani o zníženú príčetnosť. Krajský súd pri rozhodovaní, akým druhom trestu je možné dosiahnuť účelu trestu u obžalovanej Čúubírkovej, došiel k záveru, že sú splnené všetky zákonné podmienky pre použitie výnimočného testu - trestu smrti,“ píše sa v rozsudku. Celý rozsudok si môžete prečítať
TU.
Ako by súdy konali dnes?
Z dnešného pohľadu je podľa bratislavského sudcu Šamka zaujímavé hlavne posúdenie konania spoluobžalovaného Václava Bernarta. Pomáhal pri vražde manžela Čubírkovej, keď súd prvého stupňa, na rozdiel od obžaloby, posúdil jeho konanie nie ako spolupáchateľstvo, ale ako pomoc k trestnému činu vraždy. Zaujímavá je podľa sudcu aj celková skladba odôvodnenia predmetného rozsudku, keď krajský súd vyskladal skutkový dej a účasť obžalovaných na ňom ako mozaiku dôkazov, z ktorej potom vyvodzoval právne závery.
Právne listy upozorňujú, že takýto spôsob odôvodňovania rozsudkov je v protiklade so súčasnou aplikačnou praxou, keď väčšinu odôvodnenia rozsudkov súdov tvorí prehľad toho, čo na hlavnom pojednávaní vypovedali obžalovaní alebo svedkovia. Až potom nasleduje stručné zhodnotenie dôkazov a použitej právnej kvalifikácie.
Pôvodný rozsudok súdu prvého stupňa bol napadnutý odvolaním obžalovaných osôb aj prokurátora. Prokurátor žiadal v prípade Bernarta, aby jeho konanie bolo kvalifikované ako spolupáchateľstvo, a nie ako pomoc. Najvyšší súd rozsudkom neskôr vyhovel prokurátorovi a posúdil konanie obžalovaného Bernarta ako spolupáchateľstvo. Zaradil ho aj do prísnejšej nápravnovýchovnej skupiny.
Čubírkovú popravili koncom septembra 1966
„Žiadosť o milosť bola obžalovanej Irene Čubírkovej zamietnutá a dňa 28.09.1966 bola popravená obesením v Prahe vo veku 43 rokov. Bola druhou ženou popravenou v Československu od roku 1948 za kriminálne (nie politické) trestné činy. Trest smrti bol v Československu zrušený v roku 1990,“ píšu Právne listy. "Celkovo za obdobie od roku 1948 do roku 1990 boli v Československu popravené za kriminálne trestné činy tri ženy,“ uvádza sudca Šamko.
