Dvanásty apríl sa stal spomienkou na let prvého človeka do vesmíru. A hoci sovietsky kozmonaut Jurij Gagarin strávil vo vesmíre iba 108 minút, tieto minúty prevrátili naruby celý svet, zmenili všetky predstavy o možnosti nemožného.
Na podnet Medzinárodnej leteckej federácie (FAI) bol 12. apríl v roku 1968 vyhlásený za Svetový deň letectva a kozmonautiky a Valné zhromaždenie OSN v roku 2011 vyhlásilo 12. apríl za Medzinárodný deň letu človeka do vesmíru.
Prvým človekom vo vesmíre sa stal 12. apríla 1961 dôstojník sovietskeho armádneho letectva, 27-ročný Jurij Alexejevič Gagarin. Na kozmickej lodi Vostok-1 obletel Zem vo výške 302 kilometrov pri rýchlosti okolo 28.000 tisíc kilometrov za hodinu.
Vostok
S kozmickou loďou Vostok sa zoznámil Gagarin desať mesiacov pred samotným štartom. V lete 1960 spoznal hlavný konštruktér sovietskych kozmických lodí Sergej Koroľov šesticu vyvolených, z ktorej sa mal jeden zúčastniť na historickom lete do vesmíru. Bol medzi ňou aj Jurij Gagarin, ktorý odvtedy nazýval Koroľova svojim "kozmickým otcom".
Šestica vzišla z celkového počtu 3461 letcov, ktorí prešli náročnými skúškami a testami, pričom kandidáti museli spĺňať aj špecifické kritériá. Keďže kabína kozmickej lode bola malá, letci nemohli mať viac ako 175 centimetrov, mohli vážiť maximálne 72 kilogramov, a navyše museli byť vo veku od 25 do 30 rokov.
Koroľov
Vedúci sovietskeho kozmického programu Sergej Koroľov kládol veľký dôraz aj na čestnosť budúcich kozmonautov. V poslednej fáze prípravy sa šiestich letcov opýtal, či sú pripravení na splnenie úlohy. Piati odpovedali, že sú pripravení, ale iba Gagarin odpovedal: "Od rána ma bolí hlava, ale som pripravený!" Až potom im Koroľov objasnil, že ráno im dali preparát, od ktorého ich bude bolieť hlava a teda všetci šiesti sa necítili dobre, avšak pravdu povedal len Gagarin. O tom, že do kozmu poletí ako prvý človek na svete sa dozvedel 23. marca 1961, náhradníkom sa stal German Titov.
V pretekoch medzi Spojenými štátmi a Sovietskym zväzom pri dobíjaní vesmíru sa hlavný sovietsky raketový inžinier Koroľov ponáhľal, lebo sa objavili informácie, že 20. apríla 1961 chcú vyslať svojho človeka do kozmu Američania. Preto sa štart plánoval medzi 11. až 17. aprílom 1961.
Z kozmodrómu Bajkonur na území Kazachstanu, ktorý bol vtedy súčasťou Sovietskeho zväzu, vyštartovala kozmická loď s Jurijom Gagarinom na palube 12. apríla 1961 o 9.07 h moskovského času (7.07 h SEČ). Sergej Koroľov vydal pokyn: "Vzlet!", na čo Jurij Gagarin odpovedal dnes už legendárnou frázou "Pojechali!" ("Ideme!").
Počul piskot a hrmot
"Počul som piskot a stále silnejší hrmot. Pocítil som, ako sa gigantická raketa zachvela a pomaly, veľmi pomaly sa odtrhla od štartovacej rampy. Nastal zápas medzi raketou a zemskou gravitáciou," opísal štart Jurij Gagarin. Na obežnej dráhe Zeme sa človek ocitol po prvý raz o 9.18 h moskovského času. Gagarin si užíval pozoruhodný výhľad z kozmickej lode a radostne zakričal: "Vidím Zem! Vidím mraky! Je to krásne, to je nádhera!" Maximálnu výšku 327 kilometrov dosiahla loď v 57. minúte letu.
Jurij Gagarin uskutočnil jeden oblet okolo Zeme a po 108 minútach pristál na padáku 26 kilometrov juhozápadne od mesta Engels v Saratovskej oblasti. Z neznámeho vojenského letca sa počas hodiny stal najpopulárnejší človek planéty.
Najobľúbenejší hrdina Rusov 20. storočia zahynul tragicky 27. marca 1968 počas skúšobného letu v cvičnej stíhačke MiG-15UTI neďaleko dediny Novoselovo vo Vladimirskej oblasti. Okolnosti tragédie zostávali dlhé roky utajované. Až v roku 2013 bývalý kozmonaut Alexej Leonov vyhlásil, že v tesnej vzdialenosti - 10 až 15 metrov - od lietadla s Gagarinom a letovým inštruktorom Vladimirom Sereginom preletela bez povolenia stíhačka SU-15. Tá prevrátila lietadlo s Gagarinom, ktoré padlo do vývrtky a o približne 60 sekúnd sa zrútilo na zem v rýchlosti okolo 700 kilometrov za hodinu.
Túto verziu potvrdil v roku 2018 aj člen vládnej komisie pre objasnenie príčin havárie Arsenij Mironov. Pre agentúru TASS povedal, že tragédiu spôsobil chybný povel zo zeme. Keď Jurij Gagarin hlásil riadeniu letov, že svoju úlohu splnil a požiadal pokojným hlasom o návrat, riadiaci lietania povedal: "Povoľujem!". Ak by však zaznelo: "Povoľujem, bez klesania!" k tragédii nemuselo dôjsť.
