Je mož­ná kaucia pri ko­lúz­nej väz­be? (To­máš Ľalík)
02 | 04 | 2021 I Prevzatý článok

Článok doc. JUDr. To­máša Ľalíka, PhD. z Ka­ted­ry ús­tav­né­ho prá­va, PraF UK uverejnený na portáli Právne listy


Predne­dáv­nom Špe­ciál­ny pro­ku­rá­tor D. Lip­šic pub­li­ko­val v Den­ní­ku N člá­nok, kto­rý sa tý­kal mož­nos­tí nah­ra­de­nia ko­lúz­nej väz­by kauciou. V ňom dô­vo­dí, že nah­ra­de­nie ko­lúz­nej väz­by by ne­ma­lo byť mož­né, pri­čom pou­ká­zal, že zá­kla­dom ta­ké­ho­to pos­tu­pu slo­ven­ských sú­dov je nes­práv­na inter­pre­tá­cia roz­ho­do­va­cej čin­nos­ti ESĽP a zne­niu Tres­tné­ho po­riad­ku, kto­rý náh­ra­du ko­lúz­nej väz­by vy­lu­ču­je.

Pod­ľa ne­ho pre­ce­den­čné roz­hod­nu­tia vo ve­ci Ca­balle­ro c. Spo­je­né krá­ľov­stvo a S.B.C. c. Spo­je­né krá­ľov­stvo bo­li nes­práv­ne vy­lo­že­né Ústav­ným sú­dom v ná­le­ze I. ÚS 100/04. V tých­to roz­hod­nu­tiach ESĽP skon­šta­to­val po­ru­še­nie čl. 5 ods. 3 Do­ho­vo­ru kvô­li to­mu, že brit­ské sú­dy na zá­kla­de zá­ko­na ne­moh­li roz­ho­do­vať o kau­cii, čím ob­li­ga­tór­ne mu­se­li na­ria­diť vä­zob­né stí­ha­nie ob­vi­ne­nej oso­by.

Ďalej Špe­ciál­ny pro­ku­rá­tor uvá­dza, že po­dob­nú práv­nu úp­ra­vu, aká exis­tu­je pod­ľa us­ta­no­ve­ní § 80 a § 81 Tres­tné­ho po­riad­ku na Slo­ven­sku, vo vzťa­hu k Čes­kej re­pub­li­ke zhod­no­til ESĽP ako sú­lad­nú s Do­ho­vo­rom (prí­pad Krej­čír c. ČR). Kon­krét­ne, že ak sú­dy mô­žu roz­ho­do­vať o dô­vod­nos­ti tres­tné­ho ko­na­nia a aj o prí­tom­nos­ti vä­zob­ných dô­vo­dov (te­da, že mô­žu ob­vi­ne­né­ho pre­pus­tiť na slo­bo­du), tak ne­dos­tup­nosť me­nej in­va­zív­nych fo­riem náh­ra­dy väz­by, nie je po­ru­še­ním čl. 5 ods. 3 Do­ho­vo­ru.

Dozorovanie závažných káuz je kvôli Lipšicovmu konfliktu prakticky nemožné
Dozorovanie takmer všetkých závažných káuz novým špeciálnym prokurátorom Danielom Lipšicom je pre jeho výrazný konflikt záujmov prakticky nemožné, píšu Netky. Čítať ďalej
02 | 04 | 2021 | Gabriel Matta


Ok­rem to­ho D. Lip­šic upria­mil po­zor­nosť aj na dos­lov­ný vý­klad čl. 5 ods. 3 Do­ho­vo­ru, a te­da, že kaucia sa vý­luč­ne via­že na úte­ko­vú väz­bu a nie ko­lúz­nu, čo do­ku­men­to­val aj na roz­ho­do­va­cej čin­nos­ti ESĽP.

Ten­to krát­ky prís­pe­vok je reak­ciou na člá­nok Špe­ciál­ne­ho pro­ku­rá­to­ra a bu­de s ním po­le­mi­zo­vať. Je roz­de­le­ný do troch čas­tí, pri­čom kaž­dá z nich ko­reš­pon­du­je s tro­ma al­ter­na­tí­va­mi, aký­mi je mož­né ucho­piť pred­met­nú otáz­ku v pros­pech efek­tív­nej­šej ochra­ny ľud­ských práv a slo­bôd – te­da, že aj ko­lúz­nu väz­bu je mož­né nah­ra­diť al­ter­na­tív­ny­mi a me­nej za­ťa­žu­jú­ci­mi for­ma­mi ob­me­dzenia osob­nej slo­bo­dy.
Do­ho­vor ako mi­ni­mál­ny štan­dard

Prís­pe­vok Špe­ciál­ne­ho pro­ku­rá­to­ra za­bú­da na to, že Do­ho­vor ako me­dzi­ná­rod­ná zmlu­va pred­sta­vu­je len mi­ni­mál­ny štan­dard, na čo mno­hí slo­ven­skí sud­co­via, aka­de­mi­ci ale aj po­li­ti­ci ra­di za­bú­da­jú.Te­da ná­rod­né sú­dy mô­žu vy­kla­dať Do­ho­vor exten­zív­nej­šie ako to ro­bí ESĽP, pri­čom ten je len in­špi­rá­ciou pre ná­rod­né súd­ne in­štan­cie.

Prá­ve tou­to op­ti­kou je mož­né po­ze­rať na roz­hod­nu­tie ús­tav­né­ho sú­du (I. ÚS 100/04) spo­mí­na­né v prís­pev­ku Špe­ciál­ne­ho pro­ku­rá­to­ra, z kto­rých mož­nosť al­ter­na­tív­ne nah­ra­diť ko­lúz­nu väz­bu vy­plý­va a kto­rý uvie­dol: „Pri po­su­dzo­va­ní jej opod­stat­ne­nos­ti má zá­ru­ka pred­nosť pred pok­ra­čo­va­ním väz­by. Up­lat­ňu­je sa nie­len v prí­pa­de tak­zva­nej úte­ko­vej väz­by, ako by to­mu nas­ved­čo­va­la for­mu­lá­cia úče­lu tej­to zá­ru­ky (za­bez­pe­če­nie prí­tom­nos­ti na po­jed­ná­va­ní), ale je mož­né ňou nah­ra­diť aj väz­bu reali­zo­va­nú na zá­kla­de iných dô­vo­dov.

Peter Weis: „Počty prípadov vraj klesajú kvôli vakcinácii. Toto stanovisko je však evidentnou dezinformáciou.“
Právna kancelária Weis & Partners upozorňuje, že tvrdenie o klesajúcich číslach súvisia s mRNA vakcínami, rúškami, lockdown opatreniami alebo sociálnym odstupom je dezinformácia. Pozitívne prípady COVID-19 budú podľa Weisa klesať aj naďalej.... Čítať ďalej
02 | 04 | 2021 | Robert Bačinský


V roz­po­re s do­ho­vo­rom by bo­lo, ak by vnút­roš­tát­ne prá­vo vy­lu­čo­va­lo v prí­pa­de niek­to­rých tres­tných či­nov vô­bec mož­nosť zá­ru­ky (Ca­balle­ro c. Spo­je­né krá­ľov­stvo z 8. feb­ruára 2000,S. B. C. c. Spo­je­né krá­ľov­stvo z 19. jú­na 2001).“ Ústav­ný súd exten­zív­ne po­ňal prís­tup ESĽP k vä­zob­né­mu stí­ha­niu, čo je sa­moz­rej­me do­vo­le­né, pre­to­že sa ni­mi efek­tív­nej­šie chrá­ni osob­ná slo­bo­da, pri­čom Do­ho­vor je len mi­ni­mál­ny štan­dard ochra­ny.

Na­vy­še, Do­ho­vor je aj sú­časť slo­ven­ské­ho práv­ne­ho po­riad­ku, te­da or­gá­ny ve­rej­nej mo­ci ho mô­žu vy­kla­dať a ap­li­ko­vať. Nej­de te­da o ne­po­cho­pe­nie kon­textu prí­pa­du a ka­zuis­tic­kú via­za­nosť roz­hod­nu­tia­mi ESĽP, ale o všeo­bec­ný zá­ver prís­tu­pu ESĽP k tej­to ob­las­ti: sú­dy mu­sia mať al­ter­na­tív­ne for­my nah­ra­de­nia väz­by pri všet­kých vä­zob­ných dô­vo­dov. Ďal­šia časť uká­že, že to­to je štan­dard pre­fe­ro­va­ný ESĽP a len tým­to prís­tu­pom nep­rí­de k po­ru­še­niu čl. 5 ods. 3 Do­ho­vo­ru.
Ju­di­ka­tú­ra ESĽP

Prob­lém prís­pev­ku Špe­ciál­ne­ho pro­ku­rá­to­ra spo­čí­va v tom, že ESĽP v sku­toč­nos­ti nao­zaj sto­jí na sta­no­vis­ku, že ná­rod­né sú­dy mu­sia mať mož­nosť v kaž­dej ve­ci zvá­žiť, či nie je mož­né nah­ra­diť väz­bu pe­ňaž­nou zá­ru­kou (či iný­mi for­ma­mi nah­ra­de­nia väz­by), bez oh­ľa­du na dô­vod väz­by, roz­sah ob­vi­ne­nia z tres­tnej čin­nos­ti ale­bo hro­zia­ce­ho tres­tu pre pá­cha­te­ľa

Napr. vo ve­ci Pi­ru­zyan c. Ar­mén­sko ESĽP uvie­dol, že už skôr roz­ho­dol o po­ru­še­ní čl. 5 ods. 3 Do­ho­vo­ru v prí­pa­doch, kde po­su­dzo­va­nie pe­ňaž­nej zá­ru­ky ako náh­ra­dy väz­by bo­lo vy­lú­če­né na zá­kla­de zá­ko­na. V kon­krét­nych okol­nos­tiach prí­pa­du ESĽP roz­ho­dol o po­ru­še­ní čl. 5 ods. 3 Do­ho­vo­ru kvô­li to­mu, že ar­mén­ske sú­dy za­miet­li návrh sťa­žo­va­te­ľa na pe­ňaž­nú zá­ru­ku na­mies­to väz­by z ti­tu­lu ob­vi­ne­nia z obzvlášť zá­važ­né­ho tres­tné­ho či­nu, kto­ré auto­ma­tic­ky za­ka­zo­va­lo náh­ra­du väz­by pe­ňaž­nou zá­ru­kou. ESĽP uvie­dol, že auto­ma­tic­ké od­miet­nu­tie návr­hu ob­vi­ne­né­ho bez mož­nos­ti súd­ne­ho pries­ku­mu kon­krét­nych okol­nos­tí väz­by ob­vi­ne­né­ho, je v roz­po­re s čl. 5 ods. 3 Do­ho­vo­ru (§ 104-105).

Europoslanec Radačovský poprial Grigorijovi Mojsejevičovi Mesežnikovovi zdravie a peknú Veľkú noc
02 | 04 | 2021 | Imrich Kovačič


Zo sťaž­nos­ti ani z ná­rod­né­ho prá­va pri tom ne­vyp­lý­va­lo to, že by ar­mén­ske sú­dy ne­moh­li roz­hod­núť o pre­pus­te­ní z väz­by, resp. že väz­ba bo­la ob­li­ga­tór­na, ako to­mu bo­lo v prí­pa­de Ca­balle­ro c. Spo­je­né krá­ľov­stvo, kto­rý ci­tu­je Špe­ciál­ny pro­ku­rá­tor. Prob­lé­mom ar­mén­skej práv­nej úp­ra­vy bo­lo, že kaucia za väz­bu sa moh­la up­lat­niť len pri ob­vi­ne­ní z má­lo a stred­ne zá­važ­ných tres­tných či­nov (§ 51), čo ex le­ge vy­lu­čo­va­lo jej pou­ži­tie prio­bzvlásť zá­važ­ných tres­tných či­noch a te­da aj prí­pa­du pá­na Pi­ru­zya­na.

Po­dob­ne pos­tu­po­val ESĽP aj vo ve­ci Ida­lov c. Rus­ká fe­de­rá­cia. Naj­prv Veľ­ká ko­mo­ra ESĽP po­va­žo­va­la mož­nosť nah­ra­diť väz­bu iný­mi pros­tried­ka­mi za­bez­pe­čiť prí­tom­nosť ob­vi­ne­né­ho na súd­nom ko­na­ní za všeo­bec­né prin­cí­py, kto­ré ESĽP pou­ží­va na úče­ly čl. 5 ods. 3 Do­ho­vo­ru vždy, te­da bez oh­ľa­du na dô­vod väz­by (§ 140). Vo ve­ci sa­mej ESĽP skon­šta­to­val po­ru­še­nie čl. 5 ods. 3 Do­ho­vo­ru, keď­že rus­ké sú­dy od­ôvod­ňo­va­li naj­mä ko­lúz­nu väz­bu ob­vi­ne­né­ho p. Ida­lo­va hro­zia­cim vy­so­kým tres­tom (ob­vi­ne­nie za únos, vy­die­ra­nie, or­ga­ni­zo­va­ný zlo­čin atď.) bez to­ho, aby svo­je roz­hod­nu­tie op­re­li o kon­krét­ne dô­vo­dy ale­bo zva­žo­va­li aj al­ter­na­tív­ne pros­tried­ky nah­ra­de­nia väz­by (§ 147). Rus­ké sú­dy moh­li ke­dy­koľ­vek roz­hod­núť o pre­pus­te­ní ob­vi­ne­né­ho z väz­by (§ 72).

Po­dob­ný prí­pad, kto­rý do­ku­men­tu­je ju­di­ka­tú­ru ESĽP v tej­to ob­las­ti má­me do­kon­ca aj pro­ti Slo­ven­sku. V roz­sud­ku Mi­chal­ko c. Slo­ven­sko ESĽP naj­prv uvie­dol, že vte­dy eš­te ne­jed­not­ná prax Ústav­né­ho sú­du (keď je­den se­nát roz­hod­ne, že pe­ňaž­ná zá­ru­ka sa mô­že up­lat­niť aj pri ko­lúz­nej väz­be a iný to od­miet­ne) vy­vo­lá­va oba­vy (§ 147). Na­ko­niec ale ESĽP ne­mu­sel po­su­dzo­vať tú­to otáz­ku, pre­to­že uz­ne­se­nie ko­šic­ké­ho kraj­ské­ho sú­du o nep­re­pus­te­ní pá­na Mi­chal­ka z väz­by sa ne­tý­ka­lo si­tuácie vy­lú­če­nia náh­ra­dy väz­by ex le­ge.

Po­ru­še­nie čl. 5 ods. 3 Do­ho­vo­ru spo­čí­va­lo v tom, že ten­to kraj­ský súd uvie­dol, že sľub p. Mi­chal­ka ne­mo­hol nah­ra­diť väz­bu kvô­li po­va­he prí­pa­du a nie kvô­li zne­niu vte­daj­šie­ho § 73 ods. 3 Tres­tné­ho po­riad­ku ako aj v tom, že od­ôvod­ne­nia slo­ven­ských sú­dov bo­li abstrak­tné a ste­reo­typ­né.

Pirošíková: Je šanca, že Štrasburg zreviduje slovenské zákazy a nariadenia obmedzujúce ľudské práva
"Prečo nepoznáme názor žiadneho slovenského súdu na to, či Úrad verejného zdravotníctva môže zasahovať do ľudských práv? Čo znamená, že Európsky súd pre ľudské práva oznámil sťažnosť fitnescentier našej vláde? Aký bude ďalší postup v tomto prípade... Čítať ďalej
19 | 03 | 2021 | Ivan Brožík


Roz­sud­ky uvá­dza­né Špe­ciál­nym pro­ku­rá­to­rom sú star­šie v po­rov­na­ní s tu uvá­dza­ný­mi roz­hod­nu­tia­mi ESĽP. Sú­čas­ná ju­di­ka­tú­ra ESĽP sa tak po­su­nu­la op­ro­ti sta­vu, s kto­rým ope­ru­je Špe­ciál­ny pro­ku­rá­tor do si­tuácie, že ak všeo­bec­ný súd pos­ta­ví svo­je dô­vo­dy vý­luč­ne na zne­ní zá­ko­na, kto­rý neu­mož­ňu­je nah­ra­diť väz­bu me­nej in­va­zív­ny­mi pros­tried­ka­mi, tak prí­de k po­ru­še­niu čl. 5 ods. 3 do­ho­vo­ru.
Ústav­no­kon­form­ný vý­klad Tres­tné­ho po­riad­ku ale­bo vy­pl­ne­nie me­dze­ry v zá­ko­ne ?

Aj keď vy­ššie uvá­dza­né dve mož­nos­ti sú pres­ved­či­vé pre nah­ra­de­nie ko­lúz­nej väz­by me­nej in­va­zív­ny­mi pros­tried­ka­mi, stá­le nám zos­tá­va na sto­le eš­te tre­tia mož­nosť. A tou je ús­tav­no­kon­form­ný vý­klad Tres­tné­ho po­riad­ku v sú­la­de s čl. 17 Ústa­vy, kto­rý vy­ža­du­je, aby sa pros­tried­ky náh­ra­dy väz­by up­lat­ňo­va­li aj na ko­lúz­nu väz­bu.

Ta­ký­to zá­ver je pl­ne v sú­la­de s ús­tav­ným chá­pa­ním väz­by: väz­ba ako naj­extrém­nej­ší zá­sah do osob­nej slo­bo­dy, vý­ni­moč­nosť vä­zob­né­ho stí­ha­nia, tr­va­nie väz­by len ne­vyh­nut­ný čas (nie­koľ­ko týž­dňov, nie me­sia­cov a už vô­bec nie ro­kov), dô­le­ži­tosť osob­nej slo­bo­dy ako aj pra­vid­lo, že väz­ba je ul­ti­ma ra­tio, pri­čom mu­sia byť vždy zvá­že­né iné a me­nej dras­tic­ké pros­tried­ky a tie vy­hod­no­te­né ako ne­dos­ta­toč­né.

Tým, že by sú­dy moh­li roz­ho­do­vať len o ne­napl­ne­ní (i) dô­vod­nos­ti tres­tné­ho stí­ha­nia a (ii) nep­rí­tom­nos­ti vä­zob­né­ho dô­vo­du, ale už nie o iných pros­tried­koch náh­ra­dy väz­by (ako navr­hu­je D. Lip­šic), ochu­dob­ni­li by ob­vi­ne­né­ho o al­ter­na­tív­ne mož­nos­ti, čím by sa os­la­bi­la je­ho osob­ná slo­bo­da ako dô­le­ži­tá ús­tav­ná hod­no­ta. Vä­zob­né stí­ha­nie na zá­kla­de ko­lúz­nych dô­vo­dov by vlas­tne neu­mož­ňo­va­lo náh­ra­du naj­tvrd­šie­ho pros­tried­ku za iný a me­nej dras­tic­ký spô­sob, kto­rý by rov­na­ko napĺňal účel ko­lúz­nej väz­by (napr. doh­ľad pro­bač­né­ho úrad­ní­ka, pe­ňaž­ná zá­ru­ka, rôz­ne dru­hy po­vin­nos­tí atď.).

Špe­ciál­ny pro­ku­rá­tor tvr­dí, že hroz­bu ko­lúz­ne­ho sprá­va­nia nie sú al­ter­na­tí­vy k väz­be spô­so­bi­lé eli­mi­no­vať. K ta­ké­mu­to zá­ve­ru však ne­ve­dú žiad­ne ra­cio­nál­ne ar­gu­men­ty, pre­to­že (i) po­ru­še­nie al­ter­na­tív­nych pros­tried­kov náh­ra­dy väz­by zna­me­ná opä­tov­né vza­tie do väz­by (čo sa­mé o se­be pred­sta­vu­je hroz­bu pre ob­vi­ne­né­ho) a na­vy­še (ii) nie sú mi zná­me si­tuácie, ke­dy by pri­chá­dza­lo ku ko­lúz­ne­mu sprá­va­niu sa ob­vi­ne­né­ho, kto­ré­ho väz­ba bo­la nah­ra­de­ná iný­mi pros­tried­ka­mi.

Neuveriteľné: Harabina „školí“ minister Mikulec z paragrafov prikazujúcich nosenie rúška
Exminister spravodlivosti aj vnútra a expredseda Najvyššieho súdu Štefan Harabin nie raz upozorňoval policajtov na to, že keď pokutujú ľudí za nenosenie rúšok, tak porušujú zákon. Minister vnútra Roman Mikulec mu to ale teraz v statuse vysvetľuje... Čítať ďalej
01 | 04 | 2021 | Jozef Uhlárik


Zlú vô­ľu ob­vi­ne­né­ho a ko­lúz­ne sprá­va­nie pri tom nie je mož­né aprio­ri pred­pok­la­dať, ale mu­sí byť do­ká­za­né kon­krét­ny­mi okol­nos­ťa­mi a dô­kaz­mi (spô­sob ale­bo druh pá­chania tres­tnej čin­nos­ti pri tom ta­ký­mi nie sú). Jed­no­du­cho po­ve­da­né: sud­ca má dos­tať na vý­ber, či sa bu­de oso­ba stí­hať vä­zob­ne ale­bo vy­uži­je al­ter­na­tív­ne pros­tried­ky, a rov­na­ko tak ob­vi­ne­ný má ná­rok, aby al­ter­na­tív­ne for­my náh­ra­dy väz­by sud­ca zvá­žil.

V ďal­šom ra­de je tre­ba po­ve­dať, že Trest­ný po­ria­dok vý­slov­ne ne­za­ka­zu­je nah­ra­de­nie väz­by iný­mi pros­tried­ka­mi. Tú­to otáz­ku len neup­ra­vu­je v § 80 a § 81, kde sa rá­ta len s mož­nos­ťou náh­ra­dy úte­ko­vej a pre­ven­tív­nej väz­by. Me­dzi zá­ka­zom nie­čo ne­ro­biť a ne­re­gu­lá­ciou vzťa­hu je kva­li­ta­tív­ny roz­diel. Kým pr­vá si­tuácia je jas­ná z hľa­dis­ka dôs­led­kov, dru­há ta­kou nie je.

V dô­vo­do­vej sprá­ve k Tres­tné­mu po­riad­ku z ro­ku 2005 sa však bez vy­svet­le­nia uvá­dza, že náh­ra­da väz­by v zmys­le § 80 Tres­tné­ho po­riad­ku sa ne­bu­de ap­li­ko­vať pri ko­lúz­nej väz­be (s. 28 dô­vo­do­vej sprá­vy k Tres­tné­mu po­riad­ku).V tej­to kon­šte­lá­cii je otáz­ne, či vzni­ká me­dze­ra v prá­ve ale­bo nie, pre­to­že zá­ko­no­dar­ca mal mož­nos­ťou včle­niť ko­lúz­nu väz­bu do us­ta­no­ve­ní § 80 a § 81 Tres­tné­ho po­riad­ku, ale tak neu­ro­bil. Na dru­hej stra­ne, tá­to in­ten­cia ne­zos­ta­la vý­slov­ne for­mu­lo­va­ná.

Ak by sme pri­pus­ti­li, že ide o me­dze­ru v prá­ve, tak do úva­hy pri­pa­dá jej vy­pl­ne­nie na zá­kla­de ana­ló­gie le­gis, kto­rá je mož­ná ak:(i) ur­či­tá sku­toč­nosť nie je práv­ne up­ra­ve­ná; (ii) exis­tu­je práv­na re­gu­lá­cia, kto­rá tú­to (prá­vom neup­ra­ve­nú) sku­toč­nosť re­gu­lu­je po­dob­ne v ur­či­tých sme­roch a na­ko­niec (iii) exis­tu­je väz­ba me­dzi prá­vom ne­re­gu­lo­va­nou sku­toč­nos­ťou, kto­rá má po­dob­né ale­bo rov­na­ké práv­ne dôs­led­ky ako sku­toč­nosť, kto­rá je pria­mo re­gu­lo­va­ná práv­ny­mi nor­ma­mi.

K ana­ló­gii v tres­tnom prá­ve pro­ces­nom sa ve­no­val aj Ústav­ný súd, kto­rý v ná­le­ze II. ÚS 792/2014 uvie­dol, že ana­ló­gia v tres­tnom pro­ce­se nie je prob­le­ma­tic­ká, po­kiaľ nie je pre­ja­vom svoj­vô­le (exis­tu­je me­dze­ra v práv­nej úp­ra­ve a pou­ži­tie ana­ló­gie je ra­cio­nál­ne a ar­gu­men­tač­ne pod­lo­že­né) a ne­má ne­ga­tív­ny do­pad na prá­va a slo­bo­dy jed­not­liv­ca (bod 13.6 ná­le­zu). Čo by bol aj pred­met­ný prí­pad.

Bez servítky o stave práva na Slovensku s poprednou expertkou JUDr. Maricou Pirošíkovou
Rozhovor s JUDr. Maricou Pirošíkovou, bývalou zástupkyňou Slovenskej republiky pri Európskom súde pre ľudské práva, prináša fundovaný, a žiaľ dosť kritický pohľad na stav práva na Slovensku z hľadiska medzinárodných... Čítať ďalej
17 | 03 | 2021 | Gabriel Matta

Zá­ver

Z uve­de­né­ho mám za to, že slo­ven­ské sú­dy mô­žu ap­li­ko­vať všet­ky mož­nos­ti nah­ra­de­nia väz­by vo všet­kých vä­zob­ných stí­ha­niach. Len tak sa Slo­ven­sko ne­vys­ta­ví po­ten­cio­nál­ne­mu po­ru­še­niu čl. 5 ods. 3 Do­ho­vo­ru, ak by sme si ne­vá­ži­li čl. 17 Ústa­vy. Aj keď sna­hám Špe­ciál­ne­ho pro­ku­rá­to­ra do is­tej mie­ry ro­zu­miem, ne­mal by stra­tiť zo zre­te­ľa, že ako vy­plý­va z em­pi­ric­kých či so­ciál­nych vý­sku­mov, ani roz­ši­ro­va­nie tres­tnej le­gis­la­tí­vy, ani vy­tvá­ra­nie kul­tú­ry tres­tu, nie sú efek­tív­nym pros­tried­kom zlep­šo­va­nia kva­li­ty práv­ne­ho sys­té­mu a rie­še­nia spo­lo­čen­ských prob­lé­mov.

V si­tuá­cii, ke­dy sú mno­hé (for­mál­ne stá­le ne­vin­né) oso­by na Slo­ven­sku vo väz­be nie­koľ­ko ro­kov, čo v práv­nom štá­te by ne­ma­lo vô­bec exis­to­vať, nie je na­mies­te hľa­dať spô­so­by, ako väz­bu predl­žo­vať, ale nao­pak ako ju skra­co­vať, nah­rá­dzať al­ter­na­tív­ny­mi pros­tried­ka­mi a hu­ma­ni­zo­vať.

Čarnogurský varuje: Keď sa v Bruseli dozvedia, že na Veľkú noc ženy oblievame a šibeme, zakážu nám to!
Oblievačka a šibačka dievčat na Veľkonočný pondelok môže byť u nás, zdá sa, v ohrození. Problém môže byť v Bruseli. Upozorňuje na to v statuse na sociálnej sieti Ján Čarnogurský. Čítať ďalej
02 | 04 | 2021 | Jozef Uhlárik