Doc. JUDr. Ján Drgonec, DrSc., emeritný sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky upozorňuje, že slovenské súdy už začali v snahe zapáčiť sa vláde, rozhodovať v nesúlade s Ústavou SR a medzinárodnými dohovormi. Prináša konkrétny prípad obvineného, ktorý stál pred Krajským súdom v Bratislave, za účasť a zvolávanie na zhromaždení v núdzovom stave.
K napísaniu
veľkej právnej analýzy ktorá vyšla v Právnych listoch podnietil experta za ústavné právo prípad zo súdu v Bratislave. Sudca pre prípravné konanie, zhodou okolností syn Š. Harabina, JUDr. B. Harabin rozhodoval vo veci obvineného, ktorý mal „verejne podnecovať/vyzývať na hromadné neplnenie dôležitej povinnosti na základe zákona, a to uznesením vlády Slovenskej republiky č. 718 z 11.11.2020. Branislav Harabin 21. decembra 2020 rozhodol, že obvineného neberie do väzby a prepúšťa ho zo zadržania na slobodu.
Prokurátor sa opieral o uznesenie, že vláda Slovenskej republiky v časti C, bod C.1. citovaného uznesenia rozhodla, že sa zakazuje s účinnosťou od 15. novembra 2020 v rámci vyhláseného núdzového stavu ... pokojne sa zhromažďovať v počte nad 6 osôb.“ Sudca pre prípravné konanie Okresného súdu v Bratislave, B. Harabin, odmietol návrh prokurátora.
Obmedzenie len formou zákona
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol (krátené): „...Aj Charta a Dohovor, ktorými je Slovenská republika garantujú právo pokojne a slobodne sa zhromažďovať, bez akýchkoľvek obmedzení. Rovnako z oboch jasne vyplýva, že akékoľvek obmedzenie výkonu práv a slobôd uznaných v tejto charte musí byť ustanovené zákonom ... akékoľvek obmedzenia výkonu základných práv a slobôd, aj práva pokojne sa zhromažďovať je možné len a jedine formou zákona a nie normou nižšej právnej sily... Vyjadrené platí aj počas vyhláseného núdzového stavu na území Slovenskej republiky.“
Jána Drgonca napĺňa toto uznesenie okresného súdu hrdosťou. „Všeobecný súd na Slovensku konečne postupoval v súlade s požiadavkami materiálneho právneho štátu. Dokonca aj vtedy a tam, kde sa musel vzoprieť vláde Slovenskej republiky,“ napísal. Vláda podľa Ústavy SR totiž nemá právomoc siahať na slobodu zhromažďovania.
Napriek, podľa experta na ústavné právo, špičkovej práci sudcu Harabina, prokurátor okresnej prokuratúry proti rozhodnutiu súdu podal sťažnosť. Prípad skončil na vyššom, Krajskom súde v Bratislave. Tento senát je presvedčený, že „súd prvého stupňa vychádzal z nesprávnych právnych záverov“ a zrušil uznesenie.
Krajský súd si pomohol, podľa Drgonca, podivným „kúzlom“, keď uznesenie vlády, ktoré nepatrí k všeobecne záväzným právnym predpisom, zmenil na „podzákonný predpis“. Ktorým podľa krajského súdu možno ukladať povinnosti.
Výklad o inom
Pre obhájenie svojho tvrdenia použil senát výklad Ústavného súdu k veci, ktorá sa týkala niečoho úplne iného, ako toho, na čo výklad použil.
„Vzorný a poslušný krajský súd nepostrehol, že rozhodnutie Ústavného súdu SR má časť, v ktorej ústavný súd pokročil ďaleko za rámec návrhu na konanie a v ktorej ústavný súd nerozhodoval o ničom z toho, čo krajský súd použil ako kabát do ktorého sa v úvahách zahalil,“ napísal Ján Drgonec.
Právny expert upozorňuje, že Ústavný súd rozhodnutím zo 14. októbra odobril obmedzovanie základných práv a slobôd vládou Slovenskej republiky v núdzovom stave a tiež formu, akú obmedzenie môže mať – uznesenie. A to je podľa neho absolútna neznalosť. „Ústavný súd Slovenskej republiky je regulárny a monopolný vykladač Ústavy Slovenskej republiky. Aj keď sa mýli. Aj keď je servilný a chce sa zavďačiť tomu, pre koho modifikuje Ústavu svojím výkladom,“ naznačuje možné motívy Drgonec.
„Na víťazný tanec vlády Slovenskej republiky nedozrel čas. Základné práva a slobody visia na vlásku, no predsa len visia, Neodtrhli sa, nepadli do priepasti dejín. Je tak kvôli tomu, že zároveň s Ústavou, ktorú Ústavný súd SR „škrtol“ účinkom svojho rozhodnutia, tieto práva zaručujú aj medzinárodné dohovory o ľudských právach. Ústavný súd Slovenskej republiky nemá právomoc rozhodovať o ich záväznosti, ani o rozsahu, v akom platia. Na ich ochranu sú medzinárodné orgány, predovšetkým Európsky súd pre ľudské práva a Súdny dvor Európskej únie,“ upozorňuje docent práva následne
„Eskamotéri v talároch na krajskom súde siahli na precedens ústavného práva,“ myslí si. Odkazujú na nález Ústavného súdu SR vo veci PL. ÚS 22/2020 zo dňa 14.10.2020. Toto tvrdenie je podľa Doc. JUDr. Drgonca účelové. „Bez základu v právnom poriadku Slovenskej republiky,“ tvrdí.
„Sranda sa končí. ...Vláda Slovenskej republiky poruší Ústavu, právo Európskej únie aj medzinárodný dohovor prijatý Radou Európy. To všetko poruší obmedzením slobody zhromažďovania. Namiesto toho, aby strážca zákonnosti – prokurátor – odmietol taký paškvil uplatniť proti občanovi Slovenskej republiky, pokojne ho prenasleduje v presvedčení, že koná správne. Veď sa zavďačuje vláde Slovenskej republiky.
Ak by konal dôsledne...
Pritom ak by v tejto veci prokurátor konal ozaj dôsledne, neviedol by len trestné stíhanie proti občanovi, ktorý uplatnil svoje ústavné právo bez ohľadu na jeho porušovanie vládou SR. Zároveň by sa musel zaoberať otázkou, ktorý člen vlády sa dopustil trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa, prípadne či nedošlo k spáchaniu tohto trestného činu v spolupáchateľstve viacerých členov vlády,“ píše v analýze Ján Drgonec.
„Z tohto zorného uhla rozhodnutie súdu druhého stupňa, ktoré podporí vládu v obmedzovaní základných práv a slobôd kvôli tomu, že je vládou, je obludné. ...Dokiaľ budú na Slovensku takí sudcovia, nebude v súdnych sieňach a v súdnych rozhodnutiach spravodlivosť, ani dostupná Ústava a všetky medzinárodné dohovory, ktoré v takom prípade Slovenská republika podpísala zbytočne. Presnejšie, za podpísanie ale nedodržiavanie ktorých bude Slovenská republika ešte aj platiť,“ upozorňuje expert na ústavné právo a emeritný sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky, Doc. JUDr. Ján Drgonec, DrSc.
Celú právnu analýzu si môžete prečítať
TU.
