Ministerstvo školstva chce pochovať akademické slobody a zrušiť samosprávu slovenských vysokých škôl. So znepokojením si to všímajú už aj v zahraničí. Dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského a spoluautor Vyhlásenia Klubu dekanov fakúlt vysokých škôl k pripravovanej novele zákona o vysokých školách Eduard Burda pre portál pravda.sk hodnotí súčasnú situáciu.

Burda na margo súčasnej situácie okolo vysokých škôl použil naozaj tvrdý slovník. Situáciu prirovnal k rokom totality. A podľa neho je to skutočne tak. "Po roku 1989 prišlo v školstve k demokratizácii. Jeden z vtedajších tvorcov nového vysokoškolského zákona založeného na princípoch akademickej samosprávy a slobody bol aj podpredseda českého ústavného súdu profesor Pavel Holländer. O súčasnej situácii som s ním hovoril a vyslovil hlboké rozčarovanie z toho, že po tridsiatich rokoch je potrebné opäť o akademické práva a o akademickú samosprávu bojovať," vysvetľuje svoj postoj dekan.

"Jedným z dôvodov, pre ktoré si mnohí vybrali prácu vysokoškolského učiteľa, je práve sloboda ich bádania, učenia a šírenia svojich vedeckých názorov. Je absolútne neprijateľné, aby prišli o demokratické samosprávne riadenie a rozhodovali o nich ľudia zvonku, ktorí sú dosadzovaní politickou mocou."

Nešťastná novela zákona

V súčasnosti členovia akademickej obce, študenti a zamestnanci volia svojich zástupcov do akademického senátu či už univerzity, alebo fakulty. Sú to také malé parlamenty, ktoré prijímajú vnútorné predpisy, kontrolujú hospodárenie a volia rektora, resp. dekana.



"Predmetná novela zákona ruší akademické senáty na fakultách, spája ich s vedeckými radami, ktoré majú inú úlohu. A navyše ich členovia nebudú volení, ale menovaní dekanom, dekan zas bude viac-menej vydaný na milosť a nemilosť rektorovi a toho už nebude voliť akademický senát, ale správna rada, ktorej značná časť bude kreovaná ministrom školstva. V takomto stave závislosti minister školstva vysloví svoje prianie rektorovi, ktorý ak ho nesplní, bude čeliť odvolávaniu správnou radou a pokiaľ ho nesplní dekan, bude odvolaný rektorom. A tie priania môžu byť naozaj nebezpečné," hovorí Burda.

Podľa akademika sa ľudia na vysokých školách boja, že to bude zneužívané, a podľa doterajších skúseností sa boja oprávnene. Nikto nemôže garantovať, že minister nebude svoju moc zneužívať, pretože nikto nevie, ako dopadnú ďalšie voľby.



"Mal som aj prípady, keď osoba v pozícii štátneho tajomníka lobovala za zníženie kritérií vo vzťahu k štúdiu konkrétneho študenta a zas iná osoba v pozícii štátneho tajomníka lobovala za zamestnanca, ktorý neplnil kritériá. Nehovorím o nejakom príhovore, ale o pomerne nepríjemnom (nie však trestnoprávne relevantnom) nátlaku. Nevyhovel som. Neviem, ale ak by mal minister školstva takúto moc nad vysokými školami, možno by som neodolal," priznáva Burda.

Dopad na školstvo

Veľké riziko spočíva aj v ideologickom zameraní konkrétneho ministra, pokiaľ má aspoň údajne liberálne zmýšľanie, môže potláčať slobodu slova konzervatívnejších vedcov a pokiaľ má konzervatívne zmýšľanie, môže potláčať liberálne názory.



Je tu však aj ďalší problém oveľa prozaickejší ako ideológia. Dekan hovorí, že slovenské vysoké školy majú tiež "pomerne veľa nehnuteľného majetku, ktorý je často veľmi zaujímavý. Napríklad Univerzita Komenského má značné majetky v Mlynskej doline. Cez rôzne poznámky a návrhy vnímame, že by niektorí ľudia tieto majetky chceli získať… povedzme si to rovno, rozkradnúť. Vysoké školstvo je na Slovensku jedna z mála oblastí, kde ešte k rozkradnutiu nedošlo".

Nerozumie minister princípom akademickej slobody?

"Sú tu dve možnosti. Minister Gröhling bol naozaj vždy vnímaný ako excelentný odborník na základné a stredné školy a ani on sám sa netajil, že vysoké školy nepatria do centra jeho záujmu a expertízy. Druhá možnosť je, že aj na neho sa nalepili nejaké záujmové skupiny," zamýšľa sa Burda.

"No v jednom má minister pravdu. Súhlasím s ním opäť vrátiť dĺžku externého štúdia na úroveň denného štúdia. Momentálne stojíme na prahu ďalšej informačnej revolúcie, vďaka ktorej veľa ľudí stratí prácu a uplatnenie. Budú potrebovať rekvalifikáciu, zrejme na zložitejšie profesie. Pre potrebu rekvalifikácie treba preto podporiť externú formu štúdia."



Burda tiež vysvetľuje, že "ktokoľvek chce reformovať vysoké školy k lepšiemu, musí počítať s navyšovaním finančných prostriedkov. Je veľmi smutné, že ministerstvo školstva dalo na vysoké školy tento rok o 23 miliónov eur menej než v predchádzajúcom roku a plánuje aj ďalšie znižovanie".

"Politici nám vlastne povedali, že nie sme dosť dobrí ani na to, aby sme rozhodovali sami o sebe. To mi pripomína otroctvo. Nevidím dôvod, prečo by mal mať slovo v spoločnosti iba ten, kto je bohatý alebo dokáže na sociálnej sieti presvedčiť päť percent ľudí, aby ho prišli voliť. Som presvedčený, že ak by sa to ministerstvo snažilo presadiť nasilu, vysoké školy sú pripravené ísť do štrajku. Myslím si, že k tomu aj vo veľmi krátkom období príde. Je tu veľké odhodlanie voči otrokárstvu bojovať," uzatvára dekan Burda.