fbpx
HLAVNÝ DENNÍK
ZAHRANIČIE

Rusko bude vo vesmíre pestovať šalát i paradajky

Medzinárodná vesmírna stanica ISS / Zdroj: Pixabay.com

Ruskí vesmírni záhradníci chcú prvú úrodu zberať už po 24 hodinách od prvej výsadby. Ďalší zber bude nasledovať každé štyri hodiny, uviedol portál Mk.ru.

Rusko sa opäť pripravuje na obnovu vesmírnej zeleninovej záhrady. Špecialisti Ústavu biomedicínskych problémov Ruskej akadémie vied a Výskumného ústavu vesmírneho prístrojového vybavenia pracujú na vytvorení skleníka dopravníkového typu.

Má byť v mnohých ohľadoch efektívnejší ako americký skleník umiestnený na palube Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS).

„Naše skleníky prestali na palube ISS fungovať takmer pred piatimi rokmi. V roku 2016 sme zaslali modernizovaný skleník Lada-2. Ten mal nahradiť pôvodný zastaraný model. Havarované vesmírne vozidlo Progress MS-04 však pozastavilo na niekoľko rokov vývoj rastlinnej výroby vo vesmíre,“ uviedol autor projektu, doktor technických vied a vedúci laboratória Ústavu biologických problémov Ruskej akadémie vied Julij Berkovič.

Práce ďalej pokračovali na zemi. Ruskí špecialisti vytvorili zásadne novú verziu vesmírneho záhonu, skleník Vitacyklus pre ruskú časť ISS.

„Vývoj trval takmer 15 rokov. Princípom fungovania nášho skleníka je dopravník. Takýto spôsob ešte nebol vo vesmíre použitý. Predstavte si štandardnú skleníkovú komoru. Tú sme skrútili do valca a vybavili bubnom so šiestimi koreňovými modulmi vo vnútri. Najskôr sa vysieva jeden modul, po štyroch dňoch ďalší a tak ďalej. Až kým sa semená nezasadia do všetkých častí bubna. Prvú úrodu zberáme už po 24 hodinách. Následné každé štyri,“ spresnil Berkovič.

Vďaka technickým vlastnostiam je ruský skleník efektívnejší než americký, ktorý v súčasnosti pracuje na ISS. Môže totiž pestovať rovnaký objem rastlín pri menšej veľkosti. Zároveň usporí 30 percent energie potrebnej na jednotku hmotnosti.

Tvorcovia veria, že skúšobný prototyp Vitacyklu s názvom Vitacyklus-T zhotovia do konca roku 2021. Začiatkom roku 2022 plánujú začať testovanie. Skleník by sa mal dostať na obežnú dráhu najskôr v roku 2023.

„Plánujeme, aby prvé testovanie bolo menej nákladné z hľadiska spotreby energie. Technológiu sme postavili najprv na listovej zelenine, keďže vyžaduje menej energie a nerastie príliš vysoko,“ povedal Berkovič.

Vďaka zmenšenej podobe záhradky budú mať kozmonauti 40 až 50 gramov vitamínov denne.

„To nie je až tak veľa. V budúcnosti sa však objem zeleninových produktov zvýši. Okrem listových šalátov pridáme mrkvu, paradajky a iné druhy. Našou hlavnou úlohou je zabezpečiť budúcim medziplanetárnym expedíciám dostatok čerstvých vitamínov,“ uzavrel Berkovič.

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info