fbpx
HLAVNÝ DENNÍK
DENNÝ VÝBER NÁZORY

Aké riziká zo sebou nesie masová distribúcia vakcíny? (Timotej Dudka)

Ilustračný obrázok © Shutterstock

Komentár Timoteja Dudku

Slovákov to rozdelí, ale aj zjednotí. Najdôležitejšie bude tolerovať jeden druhého a tlmiť extrémne postoje netolerantných obyvateľov.

V týchto dňoch začína distribúcia vakcín proti koronavírusu na území EÚ. Ako prvej sa podarilo presadiť vakcínu spoločnostiam Pfizer a BionTech. Vakcinácia má byť najefektívnejšou zbraňou proti pandémii, avšak nie všetci to vnímajú pozitívne. Mnoho obyvateľov sa obáva rizík, ktoré v tomto programe vidia a prejavujú k nemu odpor. Dokonca i niektorí lekári odporujú vakcíne a to napriek skutočnosti, že majú byť očkovaní ako prví.

Spoločnosť sa tak rozdeľuje na dva tábory a oba vidia v tom druhom tzv. „nepriateľa ľudstva“. Napriek odlišným názorom, často až extrémnym, sa zdá byť jediný zodpovedný postoj ten zdržanlivý, v respektíve otvorený.

Obavy z porušenia chladiaceho reťazca vakcíny zastavili očkovanie v Bavorsku

Bez garancie istoty

Hlavným kameňom úrazu rozdelenia spoločnosti je dozaista nevedomosť. O vakcínach proti koronavírusu vieme veľmi málo, takmer nič. Dôvod? Vývoj a testovanie vakcín trvali len veľmi krátko. Kým sa väčšina vakcín vyvíja a následne testuje roky, my sme si s vakcínou proti COVID-19 museli vystačiť len s pár mesiacmi.

Najväčšie obavy z masového očkovania jednoznačne vyvoláva absencia záruky a garancie. Prípadné nežiadúce vedľajšie účinky vakcín nevie zaručiť ani ich výrobca. „Toto je unikátna situácia, kde ako spoločnosť nemôžeme niesť riziko, ak o štyri roky vakcína ukáže vedľajšie účinky,“ znie tvrdenie spoločnosti AstraZeneca podľa portálu postoj.sk.

Vlády, ktoré tak naliehali na rýchlu dostupnosť vakcín, sa tak povinne musia zaviazať, že všetky riziká berú na seba a aj náklady na prípadné žaloby preplatia výrobcom. Tí ukazujú prstom na vlády, ktoré naliehajú na distribúciu bez dlhšieho testovania a tvrdia, že práve vlády by mali niesť všetky riziká spojené s vedľajšími účinkami. Akoby preteky o najrýchlejšiu distribúciu vakcín neboli aj v ich vlastnom obchodnom záujme.

„Na sever ani jedna vakcína. Že by nás politici prišli vystriedať?“ pýta sa primár

Výrobcovia tak nenesú žiadnu zodpovednosť za svoj produkt, a tak nie sú pod tlakom, čím nemusia investovať maximum do bezpečnosti vakcín a taktiež ju nemusia vyradiť ihneď, ako nastanú prvé komplikácie.

Dôvodov na pochybnosti je teda dosť. Jedným z najväčších je aj fakt, že Európska agentúra pre lieky schválila vakcínu Pfizer-BionTech iba „na podmienečné použitie“.

Za takýchto neprijateľných okolností by očkovanie malo byť jednoznačne dobrovoľné a bez akýchkoľvek nevýhod voči tým, ktorý vakcínu odmietnu. Vláda jednoducho nemôže ľudom nanucovať produkt, za ktorý jeho výrobca odmieta niesť zodpovednosť. Navyše keď ho agentúra pre lieky schválila iba „v podmienečnom režime“.

Internista upozorňuje na chyby v preklade o rizikách vakcíny

Nepomer prínosu a rizika

Pomer prínosu a rizika by mal byť kľúčový pri schvaľovaní každej vakcíny. Najmä keď sa jedná o masovú distribúciu a hlavný nástroj na zvládnutie celosvetového problému ako je pandémia koronavírusu.

Takmer všetci z nás už istým očkovaním prešli, či už išlo o dobrovoľné alebo povinné. Vakcíny zachránili mnoho životov a jednoznačne prispeli k potlačeniu nebezpečných vírusov a infekčných ochorení. Doterajšie skúsenosti s vakcínami máme teda najmä pozitívne a rovnako aj pri vakcínach proti koronavírusu by mali byť prínosy mnohonásobne vyššie ako riziká. Tento fakt je však v tomto prípade zatiaľ opretý iba o predpoklad založený na veľmi krátkom testovaní.

Momentálne totiž nevieme odpovedať ani na základné otázky ako sú efektivita vakcín či dĺžka imunizačného účinku. Ide len o mesiace, roky či dokonca až dekády? Nevieme ani to, či bude nutné vakcináciu opakovať. Vedci iba predpokladajú, že jedno očkovanie by malo pokryť jeden rok, s istotou to však nikto nepotvrdil.

Newyorská spoločnosť očkovala s podvodne získanou vakcínou

A čo také nežiadúce účinky novej vakcíny? Najmä tie zriedkavé ako opuch či zápal mozgu alebo poškodenie srdca či ciev? S akou istotou poznáme nevýhody, ktoré toto očkovanie so sebou nesie? Ako naše telo zareaguje napríklad po prípadnej piatej či ôsmej očkovacej dávke?

Inak povedané, nepoznáme skutočné riziká a tým pádom ani pomer prínosov a rizík tejto vakcíny. Riadime sa iba radami a malými poznatkami vedcov a vlád.

Dokonca aj niekoľko lekárov a odborníkov odmieta novú vakcínu napriek tomu, že majú byť očkovaní ako prví. Rozdelenie spoločnosti na dva tábory či pochybnosti, ktoré zo sebou nová vakcína nesie, sú teda jasne opodstatnené. Môžeme teda predpokladať, že väčšinu populácie sa zaočkovať nepodarí, a tým pádom cieľ, aký si vlády vytýčili, sa dosiahnuť jednoducho nepodarí. Zatiaľ je to však stále iba v rovine predpokladu.

Belousovová: Prečo nemáme ruské vakcíny?

Riešenie a priority

Očkovací program by mal byť zameraný najmä na ochranu najrizikovejších skupín populácie, teda seniorov a ľudí s vážnymi chorobami. Ak sa podarí bezpečne zaočkovať túto kategóriu, počet urgentných prípadov by mal výrazne klesať. Pri logisticky a organizačne náročnom vakcinačnom programe by sa tak vlády mali jednoznačne sústrediť najmä na priority, ktorými sú najrizikovejšie prípady. Očkovanie by tak nemalo byť nutne plošné ako skôr cielené.

Napokon, pomer prínosov a rizík sa zdá byť priaznivý práve pri cielenej vakcinácii obyvateľstva. Najmä starším či chorým hrozí hospitalizácia či v krajnom prípade smrť, a riziká vedľajších účinkov vakcíny by teda mali byť prijateľnejšie než riziká samotného vírusu.

Za to pri mladých a zdravých by mal platiť presný opak. Koronavírus a jeho následky pre nich nepredstavuje otázku života a smrti ako pri starších a ich príznaky sa väčšinou javia len mierne v podobe kašľa či straty čuchu a chuti. Naliehať na túto menej rizikovú skupinu obyvateľstva, aby sa dali čo najrýchlejšie zaočkovať proti koronavírusu a aby do konca života museli podstúpiť napríklad 150 očkovacích dávok, sa javí ako zvrátenosť, najmä keď nevieme, či vakcína bráni prenosu vírusu alebo iba chráni danú osobu pred nákazou.

Výzvou by teda mala byť najmä ochrana rizikových skupín a dostupnosť vakcín najmä pre túto časť obyvateľstva, aby sme nemuseli rátať masy mladých a zdravých ľudí, ktorí už sú zaočkovaní, a pritom si lámať hlavu nad tým, prečo najrizikovejšia časť populácie naďalej podlieha vírusu.

Dráma medzi Britániou a európskym kontinentom nekončí (Markus Becker)

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info