HLAVNÝ DENNÍK
ZAHRANIČIE

Po pandémii nás čakajú bujaré a sexuálne odviazané dvadsiate roky, tvrdí expert

Ilustračný obrázok © Shutterstock

Profesor z Yale, Dr. Nicholas Christakis, predpovedá po ukončení pandémie éru divokých večierkov a uvoľnených mravov. Ľudia „budú hľadať spoločenské interakcie“ a dobiehať stratený čas – rovnako ako v „bujarých 20. rokoch“ po pandémii španielskej chrípky a po prvej svetovej vojne, informuje Mirror.

Zvyšok tohto desaťročia by mohol byť známy ako nové „bujaré dvadsiate roky“ plné „sexuálnej odviazanosti“. Ľudia frustrovaní z lockdownov sa budú snažiť dobehnúť zameškané, predpovedá profesor.

Christakis verí, že globálne spoločnosti sa budú prirodzene usilovať vyrovnať stratený čas, keď sa dostanú z pandémie. Môže dôjsť k podobného rozmachu, aký bol zaznamenaný v 20. rokoch 20. storočia po pandémii španielskej chrípky a konci prvej svetovej vojny v roku 1918.

Sociálny epidemiológ Christakis napísal novú knihu Apollova šípka: Hlboký a trvalý vplyv koronavírusu na spôsob, akým žijeme, ktorá predpovedá, že celý zvyšok dvadsiatych rokov budú ľudia „neúnavne hľadať sociálne interakcie“.

Pandémia doteraz stála celý svet viac ako 13 biliónov dolárov

Doktor sa pre Guardian vyslovil: „Počas epidémií stúpa religiozita, ľudia sa stávajú abstinujúcimi, šetria peniaze, majú averziu k riziku. Toto všetko vidíme aj teraz, rovnako ako stovky rokov počas epidémií. V roku 2024 sa všetky tieto pandemické trendy zvrátia. Ľudia budú neúnavne vyhľadávať sociálne interakcie.“

Christakis tvrdí, že by to mohlo zahŕňať „sexuálnu odviazanosť“, liberálne výdavky a „ústup nábožnosti“. Ďalej pokračuje: „Jedným z argumentov v knihe je, že to, čo sa s nami deje, sa môže javiť mnohým ľuďom mimozemské a neprirodzené, ale rany nie sú pre náš druh nové – sú nové iba pre nás.“

Vo svojej knihe tvrdí, že akonáhle pandémie skončia, nastane obdobie, keď ľudia začnú vo zvýšenej miere vyhľadávať rozsiahlu sociálnu interakciu. Nastanú druhé „bujaré 20. roky“ – rovnako ako po pandémii chrípky v roku 1918.

Dvadsiate roky 20. storočia, ktoré perfektne zachytil román F. Scotta Fitzgeralda Veľký Gatsby z roku 1925, prišli po desaťročí krviprelievania v prvej svetovej vojne a smrti 50 miliónov ľudí pri pandémii španielskej chrípky. Nasledovala explózia dekadencie, umenia, kultúry a skúmanie nových slobôd v civilizovanom svete.

Covid sa dostal aj na posledný kontinent – Antarktídu

Vo veľkých mestách v Amerike a Európe sa konali honosné večery plné alkoholu a elegantne oblečení ľudia tancovali na modernú jazzovú hudbu. Objavili sa nové subkultúry, ako napríklad „Flappers“ – generácia mladých západných žien, ktoré nosili krátke sukne, strihali si vlasy, počúvali jazz a bolo známe, že pohŕdajú tým, čo sa vtedy považovalo za prijateľné správanie.

Bol to zlatý vek kinematografie, keď sa objavili niektoré z prvých významných filmových hviezd. S významným vývojom v letectve sa ľudia dostali na oblohu.

Christakis predpovedá podobnú éru dekadencie, sexu a divokých párty, keď sa rozvinutý svet dostane z lockdownov. Dodáva, že proti súčasnej pandémii sa v skutočnosti bojovalo lepšie ako proti ktorejkoľvek predchádzajúcej. „Sme prvou generáciou ľudí nažive, ktorá kedy čelila tejto hrozbe. Veda nám umožňuje reagovať v reálnom čase účinnými liekmi,“ uviedol. „Je to zázračné.“

Talianske rodiny obetí koronavírusu chcú od vlády 100 miliónov eur

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info