fbpx
HLAVNÝ DENNÍK
SLOVENSKO

Zimný slnovrat nastane v pondelok 21. decembra, sprevádza ho vzácny úkaz

Astronomická zima je predodvermi. Iliustračné FOTO TASR/AP

Zimný slnovrat, teda aj najkratší deň roka, nastane tento rok v pondelok 21. decembra. Presne o 11.02 h stredoeurópskeho času (SEČ) sa začne astronomická zima.

V okamihu zimného slnovratu sa Zem na svojej obežnej dráhe okolo Slnka ocitne v bode, keď sa stred slnečného kotúča nachádza v rovine obratníka Kozorožca. Inými slovami, slnečné lúče dopadajú kolmo na obratník Kozorožca, teda pozorovateľ, ktorý stojí na tomto mieste, má slnko presne v nadhlavníku a jeho postava nevrhá tieň.

Tento jav vyplýva zo sklonu zemskej osi – keby bola zemská os kolmá na obežnú dráhu Zeme, dopadali by slnečné lúče po celý rok kolmo na rovník. Zemská os je však naklonená o 23,5 stupňa. Vďaka tejto jej „šikmosti“ potom aj oblasť, na ktorú kolmo dopadajú slnečné lúče, kolíše počas roka medzi obratníkom Raka (približne 23. rovnobežka na severnej pologuli) počas letného slnovratu a obratníkom Kozorožca (približne 23. rovnobežka na južnej pologuli) v čase zimného slnovratu. V období jarnej či jesennej rovnodennosti dopadajú kolmo na rovník.

Konjunkcia Jupitera a Saturnu, akú uvidíme pred Vianocami, mohla byť betlehemskou hviezdou

Počas zimného slnovratu je južná pologuľa najviac priklonená k Slnku, naopak, na severnú pologuľu dopadajú slnečné lúče najšikmejšie. V miernych zemepisných šírkach na severnej pologuli dosahuje slnko počas dňa najmenšiu výšku nad obzorom a čas medzi jeho východom a západom je najkratší.

Slnko napríklad v Bratislave vyjde ráno o 7. hodine 39. minúte a zapadne o 16. hodine, teda bude nad obzorom 8 hodín a 21 minút. V Banskej Bystrici nastane východ slnka o 7.33 h a západ o 15.49 h (dĺžka dňa 8 hodín 16 minút), v Žiline o 7.37 h a 15.48 h (dĺžka dňa 8 hodín 11 minút) – platí, že čím viac na sever, tým je deň kratší. V Košiciach vyjde slnko o 7.24 h a zapadne 15.40 h. Skorší východ i západ slnka v porovnaní s Bratislavou spôsobuje posun smerom na východ v rámci stredoeurópskeho časového pásma.

Hoci zimný slnovrat nastáva v pondelok 21. decembra 2020, najskoršie západy slnka sme zaznamenali už medzi 9. a 14. decembrom (v Bratislave o 15.47 h). Odvtedy popoludní svetlo pribúda. Naopak, najneskoršie východy slnka nastanú až po Novom roku. Príčinou tejto asymetrie je eliptická obežná dráha Zeme okolo Slnka a sklon zemskej rotačnej osi. Nerovnomernosť pozorovali aj naši predkovia a zodpovedá jej príslovie: „Lucia z noci upíja, ale dňu nepridá.“

Zvláštnosťou tohtoročného zimného slnovratu bude ojedinelý astronomický úkaz – mimoriadna konjunkcia planét Jupiter a Saturn, ktoré sa po západe Slnka okolo 17. hodiny na oblohe priblížia do blízkosti 6 uhlových minút, čo je asi pätina priemeru mesiaca v splne. Hoci sa konjunkcie Jupitera a Saturna opakujú približne raz za 20 rokov, takáto výnimočná nastala naposledy 16. júla 1623 a opäť sa zopakuje 15. marca 2080.

Ako povedal pre TASR astronóm Juraj Tóth, prodekan Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave, konjunkcia Jupitera a Saturna by mohla byť vysvetlením pôvodu tzv. betlehemskej hviezdy, ktorá sa spomína v Matúšovom evanjeliu ako hviezda, ktorá sa po narodení Ježiša Krista zjavila nad jasličkami trom kráľom.

Ruský kozmonaut zverejnil zábery zo svojho prvého výstupu do vesmíru (VIDEO)

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info