Rokovanie krízového štábu, alebo dohadovanie sa o generálnom prokurátorovi. Vyhrali osobné a stranícke politické záujmy nad starostlivosťou o zdravie obyvateľov.
Takéto narábanie so zverenou mocou je nielen viac ako nechutné. Je hanebné. Je neuveriteľne nízke. Prízemné. Ťažko to hodnotiť inak. Je to oveľa horšie ako nočný eskort v nemocnici. Dozvedáme sa, že zas niekde u nás rastie počet nákaz a oni sa hádajú, kto im bližší bude viesť generálnu prokuratúru. Aj pápeža vo Vatikáne dokážu zvoliť kardináli rýchlejšie. Pritom zbor jeho voliteľov je až 128-členný. To je trošku viac ako štyria členovia koalície.
Ide zjavne o natoľko dôležitú pozíciu, že zdravie päť a pol milióna obyvateľov Slovenska je popri nej druhoradé, jeho ochranu možno pokojne zrušiť či odložiť. Lebo sa musíme dohádať zas o jednom koryte. O niekom, kto bude kryť "našim" chrbát. A tí štyria - obrazne - sa nevedia dohodnúť. Ani len dohodnúť, na jednom mene. Nielenže nevedia, ale zjavne ani nechcú.
Čo drží vlastne túto koalíciu pokope? Aké lepidlo ju ešte zliepa? Prečo sa napokon jej členovia dali do jedného spolku? Aby sa každému ušlo niečo? Iba to ich drží? V tom prípade je to z morálneho hľadiska to najhoršie a najzavrhnutelnejšie, čo sme tu za uplynulých tridsať rokov mali. To ani tak nie je o hanbe, ako skôr o nehanebnosti.
Ide už o reprízu zlyhania. V lete sa vládna koalícia tvárila, že sa nič nedeje, vyškerení bezrúškovci sa na nás usmievali zo svadieb, aby sa nám už na jeseň začali vyhrážať, že za to, ako žijeme, si zaslúžime iba domáce väzenie. Tentoraz, na začiatku Adventu, okrem iného aj času pokory a skromnosti, sa začali rozťahovať po niekom svojom na čele generálnej prokuratúry, namiesto toho, aby riešili návrat detí do škôl. Namiesto toho, aby zabránili rastu nákaz, hoci premiér ešte nedávno, v rámci vydierania s prvým celoplošným testovaním s búchaním sa do pŕs tvrdil, že o dva tri týždne uvidíme, ako sme s hnusobou zatočili.
A keď už sme pri generálnej prokuratúre. Nie je náhodou povinnosťou prokurátora a prokuratúry, dokonca aj tej generálnej, konať, ak existuje podozrenie z nerešpektovania zákonov? Koľko príkladov takého ignorovania zákonov už sme na webe Hlavného denníka za posledné mesiace uverejnili? A nielen od laikov, ale aj od renomovaných právnikov, dokonca aj ústavných právnikov?
Nemal by sa parlament a vláda zaoberať skôr tým, prečo sa neprešetrujú podozrenia z páchania nezákonnosti ako tým, koho posadíme do kresla, na ktoré namieril skrytú kameru jeden z jeho predchodcov? Už len fakt neschopnosti dohodnúť sa priam kričí o akýchsi záujmoch kohosi, koho ten nový, nateraz ešte neznámy, má chrániť aj s jeho družinou. Alebo, v prospech koho a na čí politický pokyn má "nezávisle" v budúcnosti generálny prokurátor konať? V čom bude jeho pôsobenie iné, ako toho Ficovho?
Pred niekoľkými dňami obletela svet po sociálnych sieťach fotografia námorníkov z ruskej ponorky, ako ukazujú letcom z prieskumného amerického lietadla zdvihnutý prostredník. Nám naša koaličná moc ukázala holý... charakter. Vztýčila nám do "ksichtov" svoje vlastné priority. Alebo inak - zrušením rokovania krízového štábu pre rokovanie koaličnej rady o politickom obsadení funkcie v štátnej inštitúcii nám občanom naši vážení koaliční partneri jednoducho a vulgárne otrčili prostredník.
