Komentár Petra Bohuša

Ľuďom v súčasnom chaose nielen okolo opatrenia proti Covidu-19 môžu pomôcť poslanci koalície Národnej rady, pri ktorých zvíťazí zdravý rozum a pri prípadnom hlasovaní o dôvere vláde sa priklonia k opozícii a vystavia Igorovi Matovičovi stopku.

Čo najrýchlejší koniec by si zaslúžil najmä za amatérske hrajkanie sa na doktora pri Covide-19, kedy svoje kreatívne atómové nápady uplatňuje aj proti vôli viacmenej celej spoločnosti, a hazarduje tak so zdravím všetkých Slovákov. Najhoršie na tom je, že to vôbec nevidí a neochvejne verí vo svoju zázračnú genialitu. Najnebezpečnejším vírusom je teda Matovič sám.

Covid zmutoval na Matoviča

Svojimi lekárskymi postupmi epidemiológ Igor Matovič počas niekoľkých mesiacov naštval a rozhašteril ľudí od Košíc až po Bratislavu, pričom jeho voliči už húfne utekajú smerom od neho a v zúfalstve sú ochotní sa prikloniť aj k politikom, proti ktorým ešte nedávno demonštrovali na námestiach. Rozoštvávanie ľudí medzi sebov ide Matovičovi naozaj dobře.

Pri vyvolávaní nepriateľskej atmosféry, ohováraní a intrigách sme ho už zažili. Úplne na začiatku svojej kariéry si vymyslel úplatok 20 miliónov Eur za položenie vlády a posledne končil s populistickými ceduľkami, ktoré lepil na plot skorumpovaným politikom, keď usporiadal svoj spektakulárny výlet do zahraničia. Ďalšie ceduľky ukazoval pri rokovaniach v Národnej rade, či na tlačových konferenciách iných politických strán. Pamätáme aj ako usporadúval večierky pred obytným komplexom Bonaparte v Bratislave. Mohli by sme takto pokračovať ďalej a ďalej.



Slováci sa na Matovičových eskapádach bavili. Vnímali to ako nevšednú reality šou a tak mu pri posledných voľbách štvrtina voličov dala svoj hlas a Matovič voľby vyhral. Ľudia si možno mysleli, že sa budú baviť aj naďalej, ale z šaša sa vykľul diabol, kterého by sa zľakol aj exorcista. Začal totiž robiť šou zo života všetkých ľudí.

Je záhadou, že nikto z Matovičových voličov ho neprekukol skôr a nepovedali si, že to čo robil pred voľbami, predsa nemôže robiť normálny človek, že dať mu hlas nemusí byť až taká zábava, ale skôr nebezpečná hra.

Po niekoľkých mesiacoch jeho vládnutia v štýle neobmedzeného sultána sa jeho voliči rozpŕchli a zúfalo hľadajú pomoc inde. V anketách sa k Matovičovi hlásia už len jeho skalní priaznivci a opri mnohých sa dá predpokladať, že je to len zo strachu, že ich Matovič odniekiaľ sleduje a mohol by ich náležite potrestať, keby k nemu neboli lojálni.

Zodpovednosť majú poslanci Národnej rady

Strach môžu mať dnes aj poslanci vládnej strany či partnerských strán v koalícii. Možno aj oni premýšľajú, ako je možné, že sa nechali napáliť, uzavreli partnerstvo a uverili niekomu, kto sa chová ako neriadená atómová strela, keď nikto nevie, čo bude s jeho životom už o hodinu. Rozumnejší poslanci sa zrejme nakoniec ocitnú v situácii, kedy sa budú musieť rozhodovať, či podržia premiéra, ktorý nezvláda sám seba a vykazuje známky nenormálneho správania alebo sa pridajú na stranu svojich najbližších, svojich rodín, príbuzných, priateľov, susedov, kolegov v práci a ľudí v okolí, s ktorými žijú a budú žiť po zvyšok svojho života aj potom, čo Igor Matovič z politického života zmizne.



V tejto situácii nie je poslancom čo závidieť, ale vybrali si to a správanie Igora Matoviča nasvedčuje, že zmena je nezvratná, je len otázkou času i pudu sebazáchovy, kedy k nej dôjde.

S každým dňom, kedy budú koaliční poslanci so svojím rozhodnutím otáľať, bude pre nich všetko zložitejšie. V spoločnosti i vo svojich rodinách budú s narastajúcim napätím stále prísnejšie posudzovaní podľa toho, kam až sú s Igorom Matovičom v jeho rozhodnutiach ochotní dôjsť a niesť osobnú zodpovednosť.

Poslanci, ale napokon aj všetci ďalší zainteresovaní jednotlivci, napríklad z krízového štábu či pandemickej komisie, sa budú musieť zamyslieť, aké sú jeho životné hodnoty. Či im záleží na svojej vlastnej budúcnosti a svojej aktuánej pozícii, alebo či im záleží na budúcnosti svojich blízkych.

Stereotypy v správaní Igora Matoviča nám s istotou napovedajú, že premiér nie je schopný sebareflexie a nemá úctu a rešpekt k inštitúciám, vrátane Úradu prezidentky. Nemá úctu ani k svojim koaličným partnerom, ale ani k naozaj obyčajným ľuďom, k svojmu národu.

K Matovičovi sa môžete vľúdne prihovárať, morálne na neho apelovať, strašiť ho, vyhrážať sa mu, ale nič na neho neplatí. Ťažko je mu takto pomôcť. Matovič nie je schopný kontrolovať svoje správanie a vzhľadom k jeho prejaveným charakterovým osobnostným rysom na verejnosti nie je prekvapivé, že sa jeho posadnutosťou stalo práve celoplošné testovanie. Je to jedinečná príležitosť, ako si podrobovať ľudí v globálnom rozsahu a Igor Matovič sa v poslednej době, pri nedávnych celoplošných manévrech, poriadne namlsal tohto pocitu neobmedzenej moci.



Aj napriek nevôli občanov, keď mnohí duševne aj fyzicky trpeli v niekoľkohodinových frontách na zime a vonku, sa Matovičovi pomocou vyhrážania stratou práce a ďalších základných občianskych práv a slobôd, podarilo dostať na celoplošné testovanie až 3,6 milióna ľudí. Je to vysoké číslo a čokoľvek menej už Matoviča nebude zaujímať.

Občania by mali zabudnúť na to, že Matovič vo svojich požiadavkách poľaví a neustále podrobovanie si ľudí raz skončí. Igor Matovič bude permanentne hľadať cesty, ako uspokojiť svoje potreby. A už sa to aj deje.

Je to stav ako u narkomana, ktorý keď si vezme dve dávky drogy, každá následná jedna dávka už bude iba polovičná a nebude stačiť. Igor Matovič túži dávať ľuďom najavo, kto tu vládne. Potrebuje manipulovať s ľuďmi, mať nad nimi moc. Samozrejme bez logiky a bez rozumu. Nie je v tom nič racionálne. Matovič tým nesleduje žiadne konkrétne ciele.

Normálni ľudia by v pozícii, do akej sa Matovič dostal, mali už strach

Neustále ponižovať národ a vymýšľať si experimenty ohľadom zdravia národa si nedovolí takmer nikto. Igor Matovič však zjavne strach nemá a teraz chce testovať deti a rodičov, dospelých a deti, nechať deti kloktať pred školou a tak stále dokola.



Logiku v tom nehľadajte. Psychopati sú schopní bez mihnutia oka akokoľvek ubližovať druhým ľuďom. Tým normálnym zostáva iba rozum stáť. Psychopat je ochotný dopúšťať sa čohokoľvek, čoho by sa normálni ľudia báli čo i len navrhnúť. Psychopati nepoznajú emóciu strachu. Tá im v nervovej sústave chýba a preto konajú bez obavy z následkov. Igor Matovič sa chová obdobne.

Matovič koná bez strachu a bez pocitu viny, že by sa niečoho zlého dopúšťal. Vie sa občas ospravedlniť, ale to robí len preto, že vie, že to vyžaduje situácia. Nerobí to preto, že by to precítil a cítil sa vinný. Emócie nepozná. Tým sa vysvetľujú aj situácia, kedy sa po ospravedlnení na druhý deň už zase k ľuďom chová arogantne. Vrátane prezidentky. Koľkokrát sme to s ním už zažili.

Uzdravenie z Covidu je pre Igora Matoviča v zásade vedľajší efekt jeho vlády. Je to predovšetkým cesta k moci nad ľuďmi, ako ich pokoriť a ponížiť. Pritom túži po pochvale, ale tej sa mu dostáva len od nezainteresovaných ľudí mimo Slovenska a aj tí to robia iba zdvorilostne. Matovič to nedokáže rozlíšiť.

To je aj dôvod, prečo sa Igor Matovič urputne venuje iba zdravotníctvu a opatreniam v súvislosti s pandémiou, a nezverí to do rúk naozajstným odborníkom. Prečo sa s rovnakou dôslednosťou a záujmom nevenuje aj riadeniu všetkých ostatných odborov vo vláde?

Opatrenia proti Covidu, núdzový stav, reštrikcie, celoplošné testovanie mu prináša najväčšie uspokojenie moci nad druhými ľuďmi. Všetko ostatné je iba slabým odvarom. O svojich rozhodnutiach nepochybuje a presadzuje ich dogmaticky, násilím, ako jednoznačné postupy.



Na vysokých školách žurnalistiky a komunikácie sa raz budú púšťať záznamy z tlačových konferencií Igora Matoviča, ako ukážky majstrovskej manipulácie. Premiér totiž veľmki efektívne, s pomocou zvláštnych infantilných slovíčok a zdrobnenín, odpútava pozornosť od témy. Pravidelne a bez hanby prepletá pravdu s polopravdou a lžami do nerozlúštiteľného chuchvalca, v ktorom sa v danej chvíli nikto nevyzná a novinári na neho môžu len ťažko reagovať. Kým to novinárom v priamom prenose (možno) všetko dôjde, Matovič je už z aktuálnej témy niekde inde, kde ďalej vykladá svoje bludy.

Covidu-19 nie je potrebné sa báť

Dosiahnuť na slovensku 500 či 750 pozitívnych ľudí na Covid za deň sú nič nehovoriace čísla, nič nevyjadrujú a sú len náhodne publikované. Ľudia sa už ale z Covidovej hystérie pomaly spamätávajú a začínajú o nariadeniach premýšľať.

V iných štátoch sa medzi odborníkmi otvorene diskutuje, či je na zvládnutie Covidovej situácie lepšie zvoliť si cestu premorenia obyvatelstva, ako pri chrípke, alebo ochrániť iba najzraniteľnejšie skupiny, kdeže ešte stále nie sú k dispozícii vakcíny. Ako by sme mali chrániť zraniteľných občanov, rizikové skupiny, ľudí obéznych, s ťažkými chorobami a predovšetkým seniorov nad 65 rokov, ktorí tvoria viac ako 90% úmrtí na Covid. Mimochodom týchto ľudí neochránia rúška tak dobre ako respirátor.



Skutočný epidemiológ a vakcinológ Jiří Beran hovorí, že Covid-19 tu je a bude ešte dlho, a že je potrebné chrániť predovšetkým rizikové skupiny a naučiť sa s vírusom žiť. Podľa neho by sme vôbec nemali riešiť zdravých ľudí, občanov mladší 65 rokov. Riešením pre neho nie sú reštrikcie, ani lockdown, ani celoplošné testovanie, ale cielené zameranie starostlivosti na ohrozené skupiny.

Covid sa stáva súčasťou nášho života ako celá rada zhubnejších chorôb. Je však potřebná vyššia pozornost pri vlastnej ochrane.

Čo je však potrebné, je mať sa na pozore pred Matovičom a ľuďmi, ktorí ho podporujú, aby sme neumierali viac, než len s Covidom. Mali by to vedieť aj poslanci vládnej koalície.