Policajné akcie Búrka, Víchrica, Božie mlyny a Očistec narobili skutočný vietor a viedli k zadržaniu vplyvných ľudí „práva a poriadku“ z čias Ficovej i Pellegriniho vlády. Či budú všetci obvinení aj odsúdení, je zatiaľ otázne. Platí prezumpcia neviny a bude potrebné dôkladné dokazovanie. Zrejme však ide len o vrchol ľadovca. A pod hladinou sa môžu skrývať aj ďalšie mená i kauzy...
V predchádzajúcich
sme sa pozreli na exministra vnútra Roberta Kaliňáka a jeho kauzy, z ktorých zatiaľ vyšiel bez úhony ako „šikovný“ obchodník. Pri skúmaní jeho kontaktov a ekonomických väzieb sa však nedajú obísť ani ďalší biznis „hráči“ - dvojnásobný exminister Ján Počiatek a s ním spojený mecenáš strany Smer Jozef Brhel, ktorý mal profitovať z IT zákaziek a energetiky...
Hľadá sa skutočný majiteľ...
Ich mená sa napríklad objavujú aj v súvislosti s kauzou českej IT firmy Barclet, ktorá sa zviditeľnila 16-miliónovou
zmluvou na dodávku telekonferenčného systému pre slovenské školstvo. Portál aktuality.sk
poukázal na zaujímavé vlastnícke pozadie spoločnosti.
Jej oficiálnou majiteľkou mala byť česká daňová a účtovná poradkyňa Ilona Vošvrdová Prstecká. Nedokázala však o tom presvedčiť a Okresný súd v Žiline v marci vymazal Barclet z protischránkového
registra. Firma tak dostala stopku a nemôže sa viac uchádzať o ďalšie štátne zákazky.
Kto je skutočným vlastníkom firmy sa nedá s istotou povedať. Podľa aktualít.sk však za Barcletom možno vďaka inej IT spoločnosti vystopovať prepojenia na niekdajšieho smeráckého ministra Počiatka a podnikateľa Brhela.
Vošvrdovú Prsteckú ako skutočnú majiteľku osvedčili advokáti Dušan Hrnčiar z kancelárie SHM Partners a Peter Svitok zo Svitok a spol. A tu to začína byť opäť zaujímavé. Svitok je bývalým zamestnancom advokátskej kancelárie Martina Čižmárika. Ako ďalej píšu aktuality.sk ide o muža označovaného za Počiatkovho advokáta, ktorý mal viacero aktivít aj s korunným princom Smeru Kaliňákom.
Podľa ďalších informácií portálu aktuality.sk, jedna z Čižmárikových firiem napríklad figurovala v kauze zámeny budov pre klientské centrum v Martine v réžii ministerstva vnútra na čele s Kaliňákom, ktorému advokát predával garáž v Bratislave. Čižmárik tiež zastupoval Počiatka v kokaínovom
spore s novinárom Martinom Daňom.
Počiatek aj Brhel prepojenia odmietajú, ale...
Čo sa týka Svitka, istý čas vlastnil
eseročku BRAIN:IT, ktorá mala väzby na IT firmu Anext. A tá je už spájaná s Počiatkom a Brhelom, hoci obaja už v minulosti takéto prepojenie odmietli. Aktuality.sk uviedli, že s „ítečkárskou“ firmou Anext bola spojená i spoločnosť Barclet.
Aj slovenský Anext, neskôr LeikTec, bol
vymazaný z protischránkového registra, čím prišiel o možnosť profitovať zo štátnych zákaziek. Dôvod bol podobný ako v prípade Barcletu – nejednoznačné vlastnícke pozadie. Medzi majiteľov pritom v roku 2018 a 2019 patrila aj Vošvrdová Prstecká.
Portál vo svojom článku poukazuje i na ďalšie „spojivko“, ktorým je spomínaná 16-miliónová objednávka. Okrem Barcletu sa o ňu uchádzal aj Anext a takto si „konkurovali“ i pri zákazkách v Českej republike. Podobnú spoluprácu mali podľa Vošvrdovej Prsteckej tiež pri kontroverznom
projekte eHealth.
Anext je najvýznamnejšou firmou, ktorú žilinský súd z protischránkového registra vymazal. IT spoločnosť zarábala takmer výhradne na štáte a v najlepšom roku mala tržby 60 miliónov eur. Jeho bývalá spolumajiteľka Vošvrdová Prstecká, ktorá trvá na tom, že akciovku Barclet vlastní, je presvedčená, že jej firmu poškodili práve prepojenia na Anext. S ním je, podľa jej slov pre portál aktuality.sk, „vo vojne“. Zároveň odmieta, že by sa poznala s Počiatkom alebo Brhelom.
Bývalý minister dopravy i financií Počiatek a oligarcha Brhel rovnako vylučujú podozrenia z prepojenia na IT firmy, ktoré profitovali na IT zákazkách. Žilinský súd pritom obe spomínané spoločnosti, oficiálne patriace iným osobám, vymazal z protischránkového registra pre nepresvedčivé vlastnícke pozadie.
Diskreditácia alebo biznis kamaráti?
Nejaké prepojenie tam však zrejme predsa len bude. Ako oficiálni vlastníci spoločnosti LeikTec (Anext) v minulosti vystupovali podnikateľ Jozef Chamraz a Katarína Hajduová, píšu aktuality.sk v ďalšom
článku, ktorým nadväzujú na prácu zavraždeného investigatívneho novinára Jána Kuciaka.
Týždenník Trend v roku 2014
priniesol informáciu, že firma Anext je v kuloároch často spájaná s Počiatkom. Ministrov hovorca v tom čase na tieto tvrdenia reagoval, že ide o fámy. Šéf Anextu Chamraz doplnil, že nerozumie „kto a za akým účelom tieto diskreditačné správy šíri“.
Trend načrtol dve možné vysvetlenia. Anext sa vo zvýšenej miere objavoval tam, kde držal opraty Počiatek a tým druhým je, že IT odvetvie je biznis o kamarátoch. Týždenník tiež napísal o spoločných piatkových obedoch Chamraza s vtedajším ministrom Počiatkom.
Počiatek to poprel, ale Trend ďalej zistil, že Chamraz naozaj chodil na obedy do súkromnej časti reštaurácie Steam & Coffee, ktorú vtedy vlastnil Počiatek s Kaliňákom. Anext mal okrem toho na konte spoluprácu aj s kanceláriou Metis Legal, ktorá zas mala k obom menovaným blízko.
Ani súd v Žiline neveril, že by Chamraz s Hajduovou boli skutočnými konečnými užívateľmi výhod, čiže vlastníkmi. Podľa aktualít.sk firma nepredložila dostatočne dôveryhodné dôkazy, ktoré by potvrdzovali výplatu miliónov eur zisku práve im. Peniaze v skutočnosti skončili na Cypre, ale to, ako sa delili ďalej, nie je známe. Anext to zatajil.
Téme Anextu sa dlhodobo venoval aj Kuciak. Práve na základe jeho článkov a tiež zistení Transparency International Slovensko sa vlastníckou štruktúrou firmy v roku 2018 zaoberal sudca Jaroslav Macek. Konanie trvalo 2 roky. Anext mal presvedčiť, že údaje zapísané v registri sú pravdivé a tiež, kde skončili vyplatené peniaze. To sa nepodarilo a nasledovalo uznesenie o výmaze z protischránkového registra.
Záhadná strata pamäti po podpise nájomnej zmluvy
Chamraz aj Hajduová dôrazne odmietali akýkoľvek vzťah s Počiatkom či Brhelom. Súd podľa aktualít.sk označil ich výpovede za nedôveryhodné. Obaja síce uviedli, že Brhela nepoznajú, v skutočnosti si však spoločnosť LeikTec (Anext) od Brhelovej firmy prenajímala priestory. Nájomnú zmluvu tak podpisovali priamo s Brhelom.
Chamraz nepripúšťal, že by o stretnutiach s Brhelom klamal. Tvrdil, že „ak je človek štatutár, podpisuje stovky zmlúv, to neznamená, že fyzicky musíte poznať tých ľudí“. Sudca Macek to však videl inak. „Zmluva o dlhodobom nájme nie je jedna z množstva zmlúv z bežného obchodného styku, ale dlhotrvajúca zmluva na sídlo spoločnosti, teda pre spoločnosť jedna z najdôležitejších, preto si ťažko predstaviť, že obaja svedkovia prehliadli, kto ju podpisoval“ uviedol vo svojom uznesení.
Charita?
Súd okrem toho dospel k záveru, že prevod akcií, vďaka ktorej bolo z firmy vyvedených 10 miliónov eur, „vykazuje znaky účelovej operácie“. Hajduová sa ako majiteľka 66 percent akcií spoločnosti v roku 2017 rozhodla svojho podielu zbaviť. Najprv ich mala ponúknuť Chamrazovi, no vraj sa nedohodli. Preto akcie nepredala, ale dokonca zadarmo previedla na cyperskú firmu Laserton Holding Limited.
Laserton vydržal podľa portálu aktuality.sk vo vlastníckej štruktúre len pol roka. Akcionári, vrátane tých nových, však medzitým nelenili a rozhodli o výplate dividend. Zisk, ktorý Anext nadobudol za roky podnikania so štátom predstavoval spomínaných vyše 10 miliónov eur. U koho peniaze skončili nie je známe, firma to odmietla prezradiť.
Nie je celkom bez zaujímavosti, že Chamraz, ktorému zostal v LeikTecu 34-percentný podiel, tvrdil, že z vyše 10-miliónového zisku ešte nič nedostal
(článok je z marca 2020, pozn. red.). Jeho podiel by pritom mohol predstavovať približne 4 milióny eur. Okrem toho uviedol, že firma ho už „absolútne nezaujíma“. Koncom roka 2017 sa mal vzdať všetkých pozícií. Na súde však vyhlásil, že „výnosy zo spoločnosti užíva so svojou rodinou“.
Hovorca Brhelových spoločností Juraj Puchý na margo LeikTecu (Anextu) uviedol, že „spomínaná firma nikdy nepatrila do portfólia podnikateľskej skupiny okolo Jozefa Brhela. V minulosti mala so skupinou len obchodný vzťah, keď si ako desiatky ďalších iných nájomcov prenajímala kancelárske priestory“.
Ako zbohatol oligarcha Brhel?
Podľa
článku redaktorov portálu aktuality.sk z roku 2016 o údajných mecenášoch Smeru, Brhel bol v polovici 90. rokov štátnym tajomníkom na ministerstve hospodárstva. Neskôr sa stal poslancom parlamentu za HZDS. V roku 2003 sa ale mandátu vzdal a začal podnikať. V Smere mal mať nadštandardné vzťahy najmä s Kaliňákom.
Podľa zistení aktualít.sk sa firmy pod vplyvom oligarchu Brhela podieľali za Ficových vlád na štátnych zákazkách v hodnote približne 410 miliónov eur. Tzv. sponzorom strany sa najviac darilo, keď vládol Smer sám, aj keď boli v koalícii s HZDS a SNS. Pre porovnanie, počas vlády Ivety Radičovej mali znateľne prázdnejšie vrecká.
Brhelovi išla karta najmä v oblasti IT technológií a energetiky. Za Fica profitoval najmä v rezorte financií. Najúspešnejšou bola spoločnosť Sevitech, ktorá si prilepšila štátnymi zákazkami za vyše 106 miliónov eur. Tesne za ňou je DWC Slovakia, ktorá za Fica na zákazkách štátu utŕžila 97 miliónov eur. Niektoré kontrakty získali samostatne, niektoré v konzorciách.
Keď sa sypú milióny vďaka štátu
Brhel však odmietal uznať, že by sa mu darilo vďaka kontaktom na Smer. Podľa jeho hovorcu Puchého „v percentuálnom pomere k objemu tendrov“ mali „rovnakú úspešnosť bez ohľadu na to, či bol premiérom Robert Fico alebo Iveta Radičová“.
Portál aktuality.sk poukázal na to, že údajní mecenáši Smeru získavali zákazky aj po nástupe tretej Ficovej vlády, v ktorej bol Smer, SNS, Most-Híd a Sieť. A hneď v začiatkoch ich vládnutia podpísali najviac kontraktov Brhelove firmy Sevitech, Ene-Tep či Alter Energo. Tretia menovaná uzavrela zmluvu so Slovenskou elektrizačnou prenosovou sústavou SEPS. Tá patrila pod ministerstvo financií, na čele ktorého vtedy stál Peter Kažimír zo Smeru.
V tomto roku začala SEPS preverovať podozrivé cenové rozdiely v tendroch za stovky miliónov eur. Podľa ďalšieho
článku portálu aktuality.sk, zaujímavá časť zákaziek pritom skončila vo firmách z portfólia oligarchu Brhela.
