fbpx
HLAVNÝ DENNÍK
DENNÝ VÝBER SLOVENSKO

Armáda neskoro poslala hygienikom údaje o pozitívne testovaných. Sú bezcenné!

Na Slovensku sa začalo celoplošné testovanie na ochorenie COVID-19. / TASR - Michal Svítok

Bolo že to kriku pred celoplošným testovaním, a bolo že to chvály po ňom, lenže, ako sa ukazuje, zrejme nebolo takou účinnou atómovou zbraňou, ako ju Igor Matovič prezentuje, lebo ako odhadujú viacerí odborníci, neodhalilo desaťtisíce falošne negatívnych.

Ako sa ukázalo, chýbajúcim trasovaním a nedohľadávaním kontaktov pozitívnych, ktorých odhalili antigénového testy, sa tisíce ľudí nedozvedeli, že boli v kontakte s nakazenými. Táto skupina môže ďalej šíriť vírus. Na tento problém upozorňuje analytik Ivan Bosňák z projektu Dáta bez pátosu a podobný názor má aj bývalý šéf Inštitútu zdravotnej politiky ministerstva zdravotníctva Martin Smatana, píše portál sme.sk.

Bizarná idea o samoobvolávaní pozitívnych

Svojich a blízkych mali pritom informovať o možnom riziku nákazy práve tí ľudia, ktorým vyšiel pozitívny antigénový test. Premiér ich na to vyzval ešte pred prvým kolom testovania, ktoré bolo počas víkendu od 31. októbra do 1. novembra. Koľkí tak skutočne urobili ale nikto nevie. Hygienici a samosprávne kraje sa okrem toho od armády neskoro, alebo doteraz vôbec, nedozvedeli, kto bol pozitívne testovaný. Keby teda napríklad po týždni aj chceli kontaktovať pozitívne testovaných či ich kontakty, bolo by to už z pohľadu postupujúcej inkubačnej lehoty neskoro, lebo tá sa pri koronavíruse pohybuje v rozmedzí od dvoch do desiatich dní.

Údaje im mala čo najskôr poskytnúť armáda, lenže preto, že tá informácie o pozitívne testovaných zapisovala na známe modré papiere, aj po vyše dvoch týždňoch od prvého kola testovania ich ešte stále len nahadzuje do systému. „Idea toho, že si to budú ľudia obvolávať sami, je bizarná,“ reaguje analytik Smatana na výzvu Matoviča, aby pozitívne testovaní obvolávali ľudí, s ktorými sa stretli.

Testovanie situáciu s Covidom zhoršilo. „Každá ďalšia smrť ide na vašu hlavu, pán premiér“, odkazuje Blaha

Potrebné data chodili od armády neskoro

Podľa Smatanu človek niekedy ani sám nevie, s kým bol. „Sú dokonca štúdie, že ľudia to naschvál nerobia,“ dodáva bývalý šéf Inštitútu zdravotnej politiky. „Je to fatal error (osudová chyba, pozn. red.),“ uviedol Bosňák na to, že zozbierané dáta o pozitívne testovaných sa hneď nedostali k starostom a župám, aby vedeli vystopovať, kto je v okolí nakazeného a pretestovali ho antigénovým alebo PCR testom. „Kým nezabezpečíme to, že do dňa alebo dvoch sa obvolajú všetky kontakty nakazených, tak to stráca celé význam,“ pokračuje Smatana. Už v nedeľu sa mali podľa neho obvolávať kontakty za tých, ktorí sa našli v sobotu.

Martinský regionálny hygienik Tibor Záborský tvrdí, že dáta o pozitívne testovaných dostali od armády, ktorá organizovala celoplošné testovanie, až po týždni. „Reálne použiteľné boli po nejakom týždni, čo už sa končila karanténa,“ skonštatoval Záhorský. „Pozerať sa dnes na dáta z antigénového testovania spred ôsmich dní, to je ako keby som povedal, aké bolo počasie minulý štvrtok a podľa toho sa zajtra oblečte,“ poukazuje na absurditu takéhoto konania Bosňák.

Komunitné testovanie? „Tak TOTO teda NIE, pán premiér!“ odkazujú dotknuté subjekty

Potrebné je mať databázu na jednom mieste

Regionálna hygienička z Bardejova Jana Zbyňovská však oponuje, že kontakty pozitívne testovaných sa im podarilo zachytiť hneď po testovaní. Problém podľa odborníkov je v tom, že ak sa kontakty s pozitívne testovanými nezachytia do dvoch dní, neotestujú sa a v prípade pozitivity sa neizolujú, môžu ochorenie šíriť ďalej. Tak sa stráca zmysel testovania. „Ľudí, ktorých sa nepodarilo zachytiť v prvom kole testovania, hoci len ako kontakty pozitívne testovaných, mohlo zachytiť druhé kolo. To však nebolo všade,“ vysvetľuje hovorkyňa Úradu verejného Daša Račková.

Martin Smatana si ale myslí, že „Ak sa neurobí na jednom centrálnom mieste databáza, kde sa dajú všetky údaje verifikovať, rýchlo spracovať a odkontrolovať, tak nám uniká kľúčová časť toho procesu, to je sledovanie a následné oslovovanie kontaktov.“ Lenže zbieranie dát o pozitívne testovaných bolo veľmi vzdialené tomuto ideálu. Údaje sa zapisovali na papier, a až potom nahadzovali do elektronického systému.

Testovanie sprevádza chaos a neinformovanosť

Istá chybovosť, ale problém aj s čitateľnosťou

Ešte v pondelok, teda vyše dva týždne po prvom kole testovania, hovorkyňa ministerstva obrany Martina Kovaľ Kakaščíková denníku SME napísala, že 164 profesionálnych vojakov pomáha regionálnym hygienikom nahadzovať dáta z testovania do informačného systému Covid. Okrem oneskoreného sprístupnenia dát však regionálny hygienik Záborský poukazuje na ďalšiu slabinu papierového zbierania údajov. Vykazovali podľa neho istú chybovosť a problém bol aj s ich čitateľnosťou. „Bolo veľmi zložité sa v tom orientovať,“ vraví Záhorský.

Na rozdiel od regionálnych hygienikov sa údaje o pozitívnych testovaných ani len nedostali k župám. Viaceré z nich to považujú za chybu a upozorňujú, že keby ich mali, vedeli by ich využiť na potláčanie šírenia koronavírusu. „Ak by boli takéto údaje k dispozícii, kraj by ich vedel využiť minimálne na informovanie lekárov v obciach s vyšším výskytom pozitívne testovaných,“ vysvetľuje Lucia Forman, hovorkyňa bratislavskej župy.

„Postavili by ste sa do radu na testovanie s rizikom 1:4, že umriete, ako pri Španielskej chrípke?“ pýta sa Baránek

Všetky potrebné data je treba zbierať elektronicky

Hovorkyňa bratislavskej župy Forman preto radí: „Ak by v budúcnosti prebiehalo na území kraja celoplošné testovanie, odporúčame, aby sa dáta zbierali elektronicky.“ Keby mala tieto údaje k dispozícii žilinská župa, vedela by podľa jej hovorkyne Martiny Remencovej urobiť matematický odhad počtu pacientov, ktorí si budú vyžadovať ústavnú alebo ambulantnú zdravotnú starostlivosť.

„Vedela by sa tak zariadiť, koľko personálu v ktorých nemocniciach na úrovni kraja potrebuje, koľko musí vyčleniť lôžok pre covidových pacientov a v neposlednom rade aj koordinovať strategické návrhy opatrení pre zamedzenie šírenia Covidu-19,“ konštatuje Remencová. Žilinská župa je jediným krajom na Slovensku, ktorý má všetky okresné nemocnice v svojom vlastníctve. Môže tak účinne koordinovať ich boj s koronavírusom.

V čom je problém?
  • Armáda údaje o pozitívne testovaných zapisovala do papierov.
  • Údaje boli niekedy nesprávne alebo nečitateľné.
  • Pozitívne testovaní mali kontaktovať ľudí, s ktorými sa stretli, koľkí to urobili, sa nevie.
  • Údaje o pozitívne testovaných sa k hygienikom dostali až po týždni, čo je už z hľadiska kontaktovania ľudí, s ktorými sa stretli pozitívni, neskoro.
  • Kontaktovať týchto ľudí má zmysel do dvoch dní v dôsledku inkubačnej lehoty koronavírusu.
  • Ak sa to neurobí v tomto čase, údaje sú už v podstate bezcenné.

Vynaložili sme sto miliónov eur na pretestovanie obyvateľov naozaj efektívne?

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info