fbpx
HLAVNÝ DENNÍK
ZAHRANIČIE

Mutácia koronavírusu od noriek by mohla zhatiť vývoj vakcíny, tvrdí virológ

covid mutovanie
Ilustračný obrázok © Shutterstock

Česku v súčasnosti hrozí šírenie hneď niekoľkých chorôb, ktoré sa týkajú chovu domácej zveri. Prasací mor, vtáčia chrípka či myxomatóza, všetky vírusového pôvodu, informuje portál iDnes.

Môže niektorá z týchto chorôb znamenať nebezpečenstvo pre človeka? A prečo má zmysel, keď Dáni hromadne hubia veľkochovy noriek? Hosťom Rozstrelu a moderátorky Elen Čiernej bol tentoraz skrz Skype evolučný virológ z Fakulty tropického poľnohospodárstva Českej poľnohospodárskej univerzity Jiří Černý.

Kvôli možnému šíreniu vtáčej chrípky a afrického moru ošípaných budú v Česku od pondelka platiť mimoriadne veterinárne opatrenia. Choroby sa objavili v pohraničných oblastiach Nemecka i Poľska.

Mutácia koronavírusu, ktorá ho urobila vysoko infekčným, môže byť kľúčom na jeho zničenie, tvrdí nová štúdia

„Prasací mor, ktorému sa odborne hovorí africký mor ošípaných, sa vo svojej domovine v Afrike prenáša predovšetkým pomocou kliešťov, ďalej i telesnými tekutinami kontaminovaných zvierat. Jeho symptómy sú podobné tomu, ako sa u ľudí prejavuje napríklad ebola. Sčervenané špičky uší, dochádza k poškodeniu žilových vlásočníc, k výtoku krvi do tkanív, ošípané na neho uhynú rýchlo od nakazenia, vírus je veľmi silno smrtiaci, k uhynutiu dochádza tak týždeň po tom, čo sa zviera nakazí,“ tvrdí virológ Černý.

„Tento vírus sa týka len ošípaných, nebezpečný pre človeka je len tým, že môže veľmi rýchlo vo veľkom ničiť mäsový priemysel,“ dodáva Černý. Africký mor ošípaných sa vyskytol v Českej republike pred tromi rokmi a vlani sa im ho podarilo vyhubiť ako jedinej krajine v Európe. To ohnisko bolo v Zlínskom kraji a rôzne opatrenia dokázali šírenie zamedziť a ohnisko tak vyhaslo. „Šanca, že by teda tento vírus preskočil na človeka a zmutoval, sa blíži k nule,“ dodáva evolučný virológ.

Zdá sa, že tej pliage sme „väzy nezlomili“ a atómovka zasiahla nás, nie vírus

Vtáčia chrípka na človeka preskočiť môže

V Európe bolo v posledných týždňoch hlásených niekoľko ohnísk vtáčej chrípky. Podskupina chrípok, ktorým čelíme každú chrípkovú sezónu, je im blízko príbuzná. Vtáčia chrípka sa na človeka preniesť môže, najznámejší príklad je z Ázie, kde to bol subtyp H5N1. Tieto vírusy sú podľa Jiřího Černého veľmi nebezpečné, vyvolávajú závažné respiračné ochorenia a percento úmrtia môže byť vysoké až 60%.

A ako sa stane, že sa vírus prenesie z vtáka na človeka? Existujú dva spôsoby. Prvým je, keď si vírus nájde medzihostiteľa a u neho sa skríži s ľudským vírusom. Chrípkový vírus ako taký má totiž segmentovaný genóm a v prípade, že dva typy chrípky nakazia jedného hostiteľa, je u neho reálne, že zmutuje. Lenže my na taký zmutovaný vírus nemáme vyvinutú imunitu a to pre nás ako pre ľudstvo môže byť kardinálne.

Druhým spôsobom prenosu chrípky z vtáka na človeka môže byť priamy preskok vírusu z infikovaných vtákov. K tomu dochádzalo napríklad pri typoch H5N1. Tu sú v najväčšom nebezpečenstve ľudia, ktorí sú v úzkom kontakte napríklad s hydinou. K týmto „preskokom“ najčastejšie dochádza v oblastiach južnej a juhovýchodnej Ázie, na miestach, kde ľudia často žijú s hydinou aj pod jednou strechou.

Najnovší výskum: Aj bez príznakov môžete vylučovať vírusové častice až 70 dní

Králičiu myxomatózu zavliekol do Európy veterinár

Divoko žijúce králiky na Mladoboleslavsku postihla nákaza myxomatózou. Na uliciach a trávnikoch medzi domami tak denne zbierali strážnici mestskej polície desiatky zdochlín. „Je to vírus, ktorý je príbuzný s vírusom pravých kiahní,“ trvdí v Rozstrele virológ Jiří Černý.

„Pôvodný výskyt bol v Amerike a to ako Severnej, tak i Južnej. Do Európy bola myxomatóza zavlečená na začiatku 50. rokov, keď jeden švajčiarsky veterinár chcel chorobu použiť ako prostriedok proti voľne žijúcim králikom, ktorí mu robili neplechu na jeho pozemkoch.

Veterinár vírus vypustil a počas niekoľkých rokov sa choroba prehnala cez celú Európu a spôsobila ohromné ​​straty medzi králikmi, pretože je pre nich veľmi smrtiaci. Straty boli veľké ako u voľne žijúcich, tak u domácich králikov. Niekde vyhynulo až 99 % ich populácie.

Tretiu vlnu koronavírusu ovplyvní počasie, modlime sa, aby opatrenia fungovali, tvrdí odborník

Následne však došlo ku koevolúcii a z populácie sa postupne vyselektovali jedinci, ktorí voči vírusu boli aspoň čiastočne imúnny. Dnes je úmrtnosť asi 50% a pre domáce králiky môžeme použiť dostupnú očkovaciu vakcínu,“ úvádza Černý.

A ako sa dostane myxomatóza k domácim králikom, keď sú zavretí v klietkach? Podľa Černého to môže byť aj cez bodavý hmyz. Pokiaľ ide o riziko nákazy pre ostatné živočíšne druhy vrátane človeka, myxoma vírus je v porovnaní s chrípkou veľmi málo nebezpečný. „Aj pre zajacov, ktorí sú s králikmi príbuzní, je to riziko minimálne,“ podotýka v rozhovore virológ.

Mutácia koronavírusu môže byť nákazlivejšia, varuje štúdia

Ktoré zvieratá sú „ideálne“ pre prenos a mutáciu vírusu?

„Medzi živočíchmi, u ktorých dochádza k vírusovému prenosu aj k nebezpečným mutáciám najčastejšie, sú to ošípané a potom rôzne hlodavce. V posledných dvadsiatich rokoch sa ukazuje, že do tejto skupiny patria aj netopiere, pretože majú veľmi účinný imunitný systém a vírusy sa potom u nich neprejavia v plnom patologickom potenciáli daného kmeňa ako napríklad u nás u ľudí.

Netopiere následne vírusy prenášajú ďalej. „Keď sa budeme pýtať, ktoré vírusy majú najväčší potenciál, za mňa osobne je to skutočne chrípka. A to z toho dôvodu, že má onen segmentovaný genóm, ktorý si môže jednotlivé jeho časti kedykoľvek vymieňať. V prípade, že dôjde ku koinfekcii, teda k stretu dvoch rôznych infekcií, sa následne v organizme môžu selektovať v skutočných vírusových zabijakov. Všetky tieto procesy prebiehajú náhodne a tým, že sa dejú častejšie, ako napríklad v dnešných veľkochovoch, zvyšuje sa pravdepodobnosť výskytu vysoko patogénnej línie vírusu,“ tvrdí virológ.

Pandémia koronavírusu má vytvoriť digitálneho človeka, tvrdí ruská vedkyňa

Domáci maznáčikovia a koronavírus

Z časti sa koronavírus týka i domácich maznáčikov. Ako pripomína Černý, bolo preukázané minimálne u psov, mačiek a tiež u škrečkov, že sa vírusom SARS-CoV-2 môžu nakaziť. U psov údajne infekcia prebieha celkom bezpríznakovo a vírus sa u nich veľmi nemnoží. Môže byť ale pes prenášačom?

„Pravdepodobne nie. Mačky ale prenášačmi byť môžu, už bol preukázaný prenos z jednej mačky na ďalšiu. Prenosu z mačky na človeka si zatiaľ nie som vedomý. Ak sú, tak z epidemiologického hľadiska to nebude nič zásadné,“ dodáva Černý.

Máte koronavírus? Znížte riziko nákazy ostatných členov domácnosti

Problematika prenosu pandémie medzi zvieraciu populáciu motivovalo aj vznik Centra infekčných chorôb zvierat pri Českej poľnohospodárskej univerzite v Prahe. To bude okrem základného výskumu poskytovať služby chovateľom a umožní im testovanie ich zvieracích zverencov.

„Pôvodne zvieracie choroby, ktoré získali schopnosť infikovať človeka, tvoria dominantný podiel v rámci všetkých ľudských infekčných chorôb. Tie predstavujú riziko nielen pre človeka, ale aj pre domáce a voľne žijúce zvieratá, ktoré môžu slúžiť ako rezervoár ľudských chorôb. Epidémiu infekčných chorôb u hospodársky významných zvierat môže spôsobiť nedostatok potravy,“ uzatvára v Rozstrele evolučný virológ Jiří Černý z Fakulty tropického poľnohospodárstva a jeden zo zakladajúcich členov novovzniknutého centra.

V nemocnici sa nakazím len ťažko, to skôr pri nákupe, tvrdí zdravotníčka

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info