fbpx
HLAVNÝ DENNÍK
SLOVENSKO

Predĺženie núdzového stavu je protiústavné, tvrdí právnička

Snímka pred ustanovujúcou schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) VIII. volebného obdobia 20. marca 2020 v Bratislave. FOTO TASR - Michal Svítok

Ak ústava SR nepozná slovné spojenie „predĺženie núdzového stavu“, jeho predlžovanie je protiústavné. Alebo neústavné. Rozhodne nie možné. Hovorí právnička Henčeková pre tyzden.sk.

Nie je možné ani jeho predĺženie, ani opakované vyhlásenie. Punktum. Možné je iba to, čo ústava explicitne umožňuje. Portál tyzden.sk dal priestor na vyjadrenia právničke Slavomíre Henčekovej. Tá hneď v úvode upozornila, že na rozpor možno nazerať právne, politicky či spoločensky. Právny názor má však jasný.

„Núdzový stav je upravený predovšetkým v článku 5 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z., o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu. V odseku 2 je jasne uvedené, že núdzový stav možno vyhlásiť v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas, najdlhšie na 90 dní. Vláda uznesením číslo 587 z 30. 9. 2020 vyhlásila núdzový stav od 1. 10. 2020 na obdobie 45 dní na postihnutom území Slovenskej republiky.“ Popisuje východiskovú situáciu pre svoj odborný názor právnička.

Je rozhodnuté! Núdzový stav potrvá aj cez Vianoce

Avšak pokračuje: „Ústavný zákon nič nehovorí o možnosti jeho predĺženia, na rozdiel napríklad od českého ústavného zákona číslo 110/1998 S., o bezpečnosti České republiky, ktorý v článku 6 ods. 2 jednoznačne predpokladá možnosť jeho predĺženia, avšak po predchádzajúcom súhlase Poslaneckej snemovne. To je dosť dôležité, pretože česká Poslanecká snemovňa je určitou zárukou toho, aby vláda nekonala svojvoľne a odôvodnenosť predĺženia výkonnou mocou, teda vládou, je tak kontrolovaná ďalšou zložkou moci – zákonodarnou mocou.“

Slavomíra Henčeková pripomína, že „aj naša skromná odborná literatúra a názory niektorých právnikov sa prikláňajú k tomu, že núdzový stav nemožno predĺžiť, a dokonca ani vyhlásiť opakovane, a to s odkazom na č. 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého môžu štátne orgány konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“

Ak teda náš ústavný zákon nedovoľuje núdzový stav predĺžiť, ani ho vyhlásiť opakovane, nemôže tak vláda bez zmeny ústavného zákona urobiť. Podľa právničky to nemožno považovať ani za medzeru v zákone, pod ktorou sa myslí protiplánová neúplnosť zákona. Ústavodarca totiž vedel o možnosti predlžovania a priamo ju vo vyššie uvedenom ústavnom zákone predpokladá, nie však pri núdzovom, ale pri výnimočnom stave.

Suma-sumárum – „myslím si teda, že nie je možné ani predĺženie, ani opakované vyhlásenie núdzového stavu, ak nejde o vyhlásenie v dôsledku podstatnej zmeny okolností, teda napríklad že bol núdzový stav vyhlásený v prvej vlne a v druhej vlne pandémie Covid-19, ale aj to je na pováženie.“

Núdzový stav budú predlžovať, kým to bude potrebné, tvrdí Milan Krajniak

Na pováženie podľa právničky je aj to, „či by bolo možné predĺžiť núdzový stav len o vládou aktuálne schválených 45 dní, keďže to dokopy nepresahuje maximálny počet 90 dní. Z vyššie uvedených dôvodov vyplýva, že nie, ale nemám na to zatiaľ úplne vyhranený názor a som zvedavá na predložené protiargumenty.“

Slavomíra Henčeková síce pripúšťa, že možné je v praxi všeličo. Otázka podľa nej je, „či je to aj v súlade s právnym poriadkom a aké to bude mať dôsledky právne. Teda či dôjde v dôsledku zásahu Ústavného súdu k zrušeniu uznesenia o vyhlásení núdzového stavu pre protiústavnosť. A tiež ide o to, aké to bude mať dôsledky politické a spoločenské. Myslím si, že právne to za súčasného právneho stavu možné nie je. A ak sa tak stane, mal by uznesenie o predĺžení zrušiť Ústavný súd.“

Núdzový stav nemožno predlžovať svojvoľne ako kábel na kosačku

 

 

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info