Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457

Zdá sa, že v opozícii sa bez zavádzania už nezaobídu.

Nikdy som sa nevedela postaviť na tú „správnu“ stranu. Asi som sa stále nepoučila.

Internetom sa šíri znepokojujúca predpoveď: 17. novembra 2026 presne o polnoci má údajne dôjsť ku globálnemu kolapsu digitálnych systémov. Ľudí vyzývajú, aby si vybrali peniaze z bánk a pripravili núdzové zásoby. Varovania prichádzajú v čase zvýšených obáv z kybernetických útokov. Existujú však skutočné dôkazy o blížiacej sa katastrofe?
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk



Karol Lovaš naložil súčasnej spoločnosti: Toto sme dopustili!
Po voľbách v septembri 2027... Ak vyhrá súčasná fašistická opozícia...
"Brusel je nový Vatikán. Aj Ján Hus bol populista." vyhlásil na Konzervatívnom fóre v Prahe proti EÚ.
Značka kvality SK podporuje slovenských výrobcov. Ocenenie má už viac ako 1 200 výrobkov
Zomrel Ivan Brožík, bývalý šéfredaktor Hlavného denníka a uznávaný komentátor. Redakcia sa lúči s kolegom, priateľom a človekom, ktorý zanechal hlbokú stopu.
Trump má teraz oveľa väčšiu motiváciu dodržať svoje sľuby „skrotiť Zelenského“ než po stretnutí v Anchorage.
Škandál na opozičnej Letnej! Výzvy proti oligarchom údajne vystrihli zo záznamu demonštrácie
Poplatky u lekára budú legálne a "budem premiérom".
Poviem to tak, ako si myslím.
To, ako Milan Markovič zhodnotil konflikt na Ukrajine, určite nepoteší podporovateľov nášho východného suseda. Odporcom Ruska pripomenul, že konflikt sa nezačal vo februári 2022 a že už mohol byť dávno uzatvorený.
…pritom haní a vysmieva sa každému, kto má iný – podľa neho zjavne nesprávny – názor. Taký hrdina spoza klávesnice. Reč je o Michalovi Magušinovi, redaktorovi kedysi konzervatívneho denníka Postoj. Dnes na nerozoznanie od Denníka N.
Ste pripravení na evakuáciu? Máte zásoby vody na 72 hodín? Politický komentátor vidí pravý dôvod mohutného masírovania verejnej mienky v "naháňaní" strachu. Strach potom ospravedlňuje honbu za zbrojením.


12. 11. 2026
Komentár Kenana Malika (The Guardian)
Listy sťažujúce sa na články v novinách sú výnimočné. Nie tak listy z Elyzejského paláca.
Minulý týždeň Financial Times po zabití učiteľa Samuela Patyho v Paríži a veriacich v Nice uverejnili článok svojho európskeho korešpondenta Mehreena Khana. Ten kritizuje politiku francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona voči islamu. Macronova túžba „použiť štát na predpísanie správneho náboženstva“ má podľa neho „viac spoločného s autoritárskymi moslimskými vodcami ako s hodnotami osvety oddeľujúce cirkev od štátu“.
Macron odpovedal listom, v ktorom obhajoval seba a svoju politiku a obviňoval Chána z „nesprávneho citovania“ - trval na tom, že nikdy nehovoril o „islamskom separatizme“, ako naznačil Khan, iba o „islamistickom separatizme“. V čase, keď FT zverejnila Macronov list, bola však Chanov článok pre „vecné nepresnosti“ odstránený. Kritiku bolo možné prečítať, ale nie to, čo sa kritizovalo. Noviny niekedy vydávajú články so spotrebnou daňou - som si istý, že tak urobil aj Observer. Mali by to však urobiť iba za skutočne výnimočných okolností, a potom uviesť úplné vysvetlenie prečo. Odstránenie problematických článkov po kritike sa však stáva prijateľnejšou súčasťou našej kultúry.
Niekoľko dní pred publikovaním Khanovho článku zverejnila spoločnosť Politico Europe mimoriadne pochmúrny príspevok popredného francúzskeho akademika Farhada Khosrokhavara. Dôvod islamistického teroru podľa neho spočíva v „extrémnej forme sekularizmu Francúzska a jeho rúhaní“. Intelektuáli, ktorí „chvália rúhanie“, by mali „zvážiť svoje slová dôkladnejšie“.
"Zatiaľ čo francúzski sekularisti bojujú za slobodu prejavu, umierajú nevinní ľudia“, napísal pohodlne ignorujúc skutočnosť, že nevraždia sekularisti. Spoločnosť Politico Europe po návale kritiky vypustila článok z dôvodu nesplnenia „našich redakčných štandardov“. Nesúhlasím s Khosrokhavarovým článkom, ale tiež s jeho odstránením. Takto by žurnalistika alebo verejná diskusia nemali, ani nemôžu fungovať. Najmä ak sa zaoberáte spornými otázkami.
Zároveň je potrebné dôrazne spochybniť argumenty, ako sú tie Khosrokhavarove. Tvrdenie, že sekularizmus a rúhanie pomáhajú radikalizovať islamistov, je falošné a nebezpečné. Francúzsko ťažko utrpelo islamistickým terorom - od roku 2012 pri teroristických útokoch zahynulo 267 ľudí - ale ani zďaleka to nie je jediný cieľ.
Týždeň po vraždách v Nice prišiel teroristický útok islamistov vo Viedni, pri ktorom boli zastrelení štyria ľudia. Na rozdiel od Francúzska má Rakúsko veľmi obmedzujúci zákon o rúhaní, ktorý sa používa na kriminalizáciu kritikov islamu. Medzi útoky v Nice a vo Viedni prišli teroristické útoky v Kábule a Péšávare, na študentov univerzity a študijný kurz Koránu. Prevažná väčšina džihádistických vrážd je v krajinách s moslimskou väčšinou, ktoré majú nepriaznivo prísne zákony o rúhaní. Sekularisti a „rúhači“ v Bangladéši, Pakistane, Saudskej Arábii, Iráne a inde už dávno čelili vražedným útokom džihádistov aj úradov. To sú ľudia zradení západnými kritikmi rúhania.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
To neznamená, že by sme preto mali brániť Macrona alebo jeho politiku. Pretože tieto politiky, podobne ako väčšina reakcií Francúzov na islam a teror, sú prešpikované pokrytectvom a neliberalizmom. Napriek všetkému, má Francúzsko tvrdé zákony proti prejavu, ktoré sa považujú za neprijateľné. Od popierania holokaustu po urážku francúzskej vlajky. Kriminalizovalo tých, ktorí požadujú bojkot Izraela.
Francúzsko taktiež akázalo protesty proti Charlie Hebdo a po masakre zamestnancov časopisu v roku 2015 boli za naznačenie sympatií k vrahom zatknuté desiatky moslimov vrátane chlapca, ktorý zverejnil na Facebooku karikatúru zosmiešňujúcu časopis. Navrhovaný zákon ohrozuje akademickú slobodu v mene „hodnôt republiky“. Ďalší zákon by postavil mimo zákon akékoľvek filmovanie polície, pri ktorom môžu byť identifikovaní policajti.
Policajná brutalita voči osobám severoafrického pôvodu je dobre zdokumentovaná. V mnohých sférach spoločenského života, od zamestnania po bývanie, existuje hlboko zakorenený rasizmus, hoci vzhľadom na neochotu Francúzska zhromažďovať etnické údaje sú údaje chabé. Byť „farboslepým“ je až príliš často zásterkou pre slepotu voči rasizmu.
Sloboda prejavu sa nedá posilniť ani sa nedá potlačiť terorizmus ignorovaním dvojitých štandardov, rasistickým fanatizmom a neliberalizmom väčšiny Macronových politík. Boje za slobodu prejavu, na obranu sekularizmu, proti rasizmu a proti terorizmu sú neoddeliteľne spojené. Je potrebné odolávať autocenzúre v reakcii na islamistické hrozby. Rovnako tak autocenzúre v reakcii na nevôľu demokratických vodcov.
Kenan Malik je publicista v Observeri