Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
BIC/SWIFT:SUBASKBX
Názov účtu:VERBINA, o.z.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Ošetrovateľa zadržali po kontakte s údajne maloletou
Slovenský futbalový reprezentant Lukáš Haraslín označil prestup do saudskoarabského Al-Fatehu za jedno z najťažších rozhodnutí vo svojom živote.
PS bez jediného šliamu?
Morská korytnačka v Kaštelách opakovane uhryzla plavcov. Odborníci hovoria o mimoriadne nezvyčajnom správaní.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Dnes som mala celkom pekný deň a stretla som pekných a príjemných ľudí.
Píše Hlas ľudu Hlavného denníka
Zdá sa, že Rusko si stanovilo cieľ úplne pripraviť Ukrajinu o dodávky zbraní. Podľa expertov sa to dá dosiahnuť v troch krokoch, pričom dva z nich sa už realizujú.
Bárdy rozvíril búrku okolo atentátu na Fica: Tóth hovorí o nebezpečnej manipulácii!
Andrea Ivančinová prezradila, že aj jej otec podľahol a kvôli možnosti cestovať sa nechal zaočkovať. Podľahol covidovej propagande, priznala v Rozhovoroch na palete.
Filozof z maringotky a jeho sen o slovenskej periférii
Jeho príspevok sa šíri rýchlosťou blesku
Komentáre
31. 10. 2025
Komentár Eleny Pustovojtovej (Fond strategickej kultúry)
O úspechoch vedy a techniky v Číne
Čína ako prvá začala vytvárať nový trh - tentokrát vesmírny, keď urobila prielom vo vývoji laserovej komunikácie s orbitálnou skupinou satelitov, vytvorených na obsluhu vesmírneho internetu vecí.
Spojenie medzi satelitmi zabezpečuje laserový zväzok lúčov, ktorý prenáša obrazové, zvukové a ďalšie informačné údaje vo vesmíre. Laserové zariadenie sa vyznačuje vysokou rýchlosťou prenosu dát, odolnosťou proti poruchám, relatívne malými systémovými terminálmi, nízkou hmotnosťou a nízkou spotrebou energie.
Tlačová agentúra Sin-chua píše: „Satelity Xinyun 2 01 a Xinyun 2 02 otestovali kľúčové technológie v medzidružicovej laserovej komunikácii. Informovalla o tom čínska vesmírna spoločnosť Sanjiang (China Space Sanjiang Group Co. Ltd). Tieto dva satelity, určené k realizácii čínskeho projektu týkajúceho sa vývoja vesmírneho internetu vecí, nadviazali obojsmernú telekomunikáciu, ktorá sa vyznačuje bezproblémovým spojením a stabilitou telemetrie“.
Čisto technologicky laserová komunikácia medzi satelitmi môže výrazne znížiť závislosť skupiny satelitov od pozemnej siete, znížiť potrebný počet pozemných staníc a náklady na ich výstavbu a prakticky bezhranične rozšíriť oblasť pokrytia signálom (t.j. vykonávať globálnu kontrolu).
Lepšie oceníme tento úspech čínskych vedcov a inžinierov, ak si uvedomíme, že pred 40 rokmi bol HDP Číny 190 miliárd dolárov a o 20 rokov neskôr sa zvýšil na 2 bilióny. Za rovnaké obdobie sa počet vedeckých výskumov v Číne zvýšil 18-krát. A o dva roky neskôr ČĽR predbehla USA a stala sa najväčšou ekonomikou sveta v objeme HDP, v prepočte na kúpnu silu juanu. Od tej doby, kalifornská Quora píše, "táto kinetická energia poháňa Čínu dopredu, hoc sa USA zúfalo snaží využívať najrôznejšie triky, aby spomalili vzostup Číny a jej prevahu’’.
Čína pozdvihla z chudoby a biedy viac ako pol miliardy svojich občanov, vytvorila najväčšiu strednú triedu na svete a najväčší domáci trh, ktorý sa rovná 20 percentám svetového. V oblasti školstva predbehla USA desaťkrát. Každoročne v krajine ukončí vysokoškolské štúdium viac ako 8 miliónov absolventov, viac ako 100 miliónov ľudí pracuje v oblasti vedy a techniky. Dokonca Japonci, verní spojenci Washingtonu vo východnej Ázii, zvažujú: či nenastal čas preorientovať sa na čínsky výskum a vývoj namiesto amerického?
Údaje získané z agentúry Nikkei Asian Review ukazujú, že 19,9 percenta všetkých publikovaných vedecko-technických prác na svete patrí čínskym vedcom a technológom. Americkým len 18,3 percenta. Za dva roky (2016 - 2018) bolo v Číne publikovaných 305 927 vedeckých prác, v USA 281 487 prác. V Nemecku (tretie miesto) - 64 041 prác (4,4 percenta). Štvrtý - Japonci (64 874 vedeckých prác).
V japonskom Národnom inštitúte pre vedecko-technologickú politiku (National Institute of Science and Technology Policy) poznamenávajú, že príprava vedecko-výskumných prác bola vždy hlavným barometrom rozvoja „a Čína v tejto oblasti predbehla Ameriku“. „Objem výskumných prác, zrealizovaných v Číne, bude mať významný vplyv na jej vojenskú a obchodnú aktivitu’’.
Kvalita čínskych vedeckých výskumov sa priblížila k americkým. Z 10% najviac citovaných štúdií na svete je takmer štvrtina amerických - 24,7%. Čínskych je 22 percent. Z jedného percenta najcitovanejších prác je amerických 29,3 percenta, čínskych 21,9. Rozdiel nie je veľký a naďalej sa zmenšuje. Sféry záujmu v USA a Číne sú pritom odlišné. Čína dominuje v prírodných vedách, chémii, strojárstve, informatike a matematike. Američania sa zamerali na klinickú medicínu a základné vedy.
Motorom vedy v ktorejkoľvek krajine sú investície do vedecko-vyskumných a skúšobno-konštrukčných prác (R&D) a vysoký počet výskumných pracovníkov. V roku 2019 Peking zvýšil financovanie výskumu a vývoja o 10 percent na 554 miliárd dolárov. USA na tieto účely vynaložili 581 miliárd dolárov, ale investície do vedy v porovnaní s predchádzajúcim rokom vzrástli len o 5 percent.
Od roku 2000 vzrástli výdavky Číny na vysokoškolské vzdelávanie viac ako 10-násobne, USA ich v tomto období zvýšili iba 1,8-násobne. Čínska zásoba rozpracovaných vedecko-výskumných prác do budúcna niekoľkonásobne presahuje tú americkú. Peking je odhodlaný v roku 2020 zvýšiť výdavky na vedu z 1,5 percenta HDP na 2,5 percenta, čo bude mať priamy vplyv na počet vedeckých pracovníkov v krajine - v súčasnosti ich je 1,87 milióna (v USA - 1,43 milióna).
Britský Financial Times navrhuje spolupracovať s Číňanmi a neprerušovať s nimi väzby. Momentálne sú dve hlavné technologické mocnosti, Amerika a Čína, sú navzájom úzko prepojené a rozkol spôsobí ťažký ekonomický úder stovkám amerických technologických spoločností. Ten isty Apple, ktorý sa blíži k trhovému stropu 2 bilióny dolárov, sa spolieha na Čínu ako na svoju výrobnú základňu; pätina ročných tržieb spoločnosti Apple pripadá na Čínu. Päť amerických spoločností vyrábajúcich čipy - Nvidia, Texas Instruments, Qualcomm, Intel a Broadcom - každá z nich má trhovú hodnotu vyše 100 miliárd dolárov a štvrtinu až polovicu čipov predáva do Číny.
Project Syndicate píše : „Čína je už plnohodnotným účastníkom súperenia v dvoch programoch - komerčnej a národnej bezpečnosti a vytvorení umelej inteligencie“. Kedže má Čína štyrikrát väčší počet obyvateľov než USA, tak otázka, kde bude najväčší domáci trh s umelou inteligenciou už nie je relevantná. Čínska vláda okrem toho udelila umelej inteligencii najvyššiu prioritu vo vede a technike.
K tomu ešte dodáme, že Peking zdvojnásobil pôžičky 68 krajinám, čo je porovnateľné s pôžičkami, ktoré im poskytla Svetová banka, a nezaváhal zrkadlovo uvaliť sankcie na 11 amerických politikov a šéfov organizácií, ktorí zasahovali do záležitostí Hongkongu. Línia Pekingu v oblasti ochrany štátnych záujmov je pevná.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
