fbpx
HLAVNÝ DENNÍK
DENNÝ VÝBER KOMENTÁRE

Ako spáliť pravdu (Valentín Katasonov)

pravda plameň horí
Ilustračný obrázok © Shutterstock

Komentár  Valentína Katasonova (Fond strategickej kultúry)

Ray Bradbury povedal, že podmanivé média predstavujú hrozbu pre dobré knihy

Tento rok si pripomíname 100. výročie narodenia Raya Bradburyho (1920 – 2012), spisovateľa, ktorý patrí medzi desať najlepších amerických majstrov slova dvadsiateho storočia.

Jeho román „451 stupňov Fahrenheita“ (1953) je na zozname najslávnejších anti-utópií, ktoré spája skutočnosť, že zobrazujú budúcnosť ako totalitný systém, v ktorom svetu vládne hŕstka „vyvolených“. Ich dominantná vláda sa prejavuje v prvom rade v úmyselnom ničení všetkého, čo je v človeku ľudské.

Vo svojom románe Bradbury ukázal totalitnú spoločnosť, v ktorej človeka ničia tým, že spaľujú staré knihy. Literárni vedci, ktorí skúmajú  Bradburyho dielo predpokladajú, že román bol čiastočne inšpirovaný pálením kníh v nacistickom Nemecku.

Niektorí si myslia, že Bradbury alegoricky odráža udalosti v Amerike na začiatku 50-tych rokov – v čase horúčkového McCarthizmu, prenasledovania komunistov a všetkých inak  zmýšľajúcich. Samotný spisovateľ na konci svojho života uviedol, že hrozbu pre  dobré  knihy predstavujú opojné médiá, ktoré sa stali prostriedkom vyhladenia zvyškov tradičnej kultúry.

Tri anti-utópie – tri modely pretvorenia  Homo Sapiens (Valentin Katasonov)

V úvode knihy  Bradbury  píše, že „451 stupňov Fahrehheita (233,8 ° C)  je teplota, pri ktorej sa knižný papier vznieti a horí“. Román popisuje spoločnosť, v ktorej sú všetky knihy, ktoré vás nútia myslieť, zničené. Nahrádzajú ich komiksy, prehľady, pornografia.

Čítanie, dokonca aj vlastníctvo zakázaných kníh, je zločin.

Ľudia, ktorí sú schopní kriticky myslieť  sú podozriví. Určite čítali a naďalej čítajú „škodlivé“ knihy. Niekedy sa spália nielen knihy, ale aj obydlia, v ktorých sa knihy nájdu, a ich majitelia sa ocitnú vo väzení alebo v blázinci. Z pohľadu úradov, sú vlastníci kníh disidenti a šialenci: niektorí neopúšťajú horiace domy, radšej  zhoria so svojimi knihami.

Autor zobrazuje ľudí, ktorí stratili kontakt s ostatnými, s prírodou, stratili svoje historické korene, ktorí sú odrezaní od intelektuálneho a duchovného dedičstva ľudstva. Ľudia sa ponáhľajú do práce alebo z práce, nikdy nehovoria o tom, čo si myslia alebo cítia, chvália len nezmyselné a prázdne, obdivujú iba materiál. Doma sa obklopujú televíznymi monitormi, z ktorých mnohé majú veľkosť steny a nazývajú sa televízne steny. Veľmi pripomínajú moderné obrazovky s plochými tekutými kryštálmi.

Na začiatku 50. rokov 20. storočia, keď Bradbury písal román, sa na trhu objavila ešte len prvá generácia trubkových televízorov s trubicami s katódovým žiarením a uhlopriečkou obrazovky nie viac ako tucet palcov (30,48 cm). Mimochodom televízory  v  „451 stupňov Fahrenheita“   zobrazujú obraz farebne i priestorovo. A ak sa farebná televízia objavila v USA až v roku napísania románu, potom Bradbury  systém priestorového zobrazenia obrazu 3D  predpovedal.

USA sa snažia diktovať svetu falšovaním peňazí (Valentin Katasonov)

Technické vybavenie poskytuje ľuďom komunikáciu s ostatnými majiteľmi monitorov, možnosť ponoriť sa do virtuálneho sveta. Jedna z hrdiniek románu Mildred (manželka hlavnej postavy románu Guya Montaga),  je takmer nepretržite v miestnosti, ktorej tri steny tvoria televízne obrazovky. Žije v tomto svete a sníva o premene poslednej voľnej steny na televíznu obrazovku. Veľmi úspešný obraz „dobrovoľnej izolácie“.

Okrem plochých televíznych monitorov sa v románe spomínajú aj televízne vysielače, prostredníctvom ktorých môžu ľudia na diaľku komunikovať. Niečo podobné ako Skype. Hrdinovia románu si zasúvajú do uší trubičky s rádioprijímačmi, pripomínajúce moderné slúchadlá a súpravy Bluetooth. Bradbury poménúva tiež analógy mobilných telefónov. Všetci ľudia sú neustále sledovaní  elektronickým snímaním prostredníctvom videokamier. Veľmi podobné Orwellovmu románu, v ktorom početné tabule varujú občanov:

„Veľký Brat ťa sleduje.“

Jedným z hrdinov románu je Beatty, veliteľ Guya  Montaga, ktorý v hasičskom zbore zastáva post hasiča . Beatty plne chápe význam svojej požiarnej činnosti. Je to cynický filozof, veľmi inteligentný, všetko vie. Je presvedčený, že účelom ničenia kníh je urobiť každého šťastným. Vysvetľuje Montagovi, že bez kníh nebudú žiadne protichodné myšlienky a teórie, nikto nebude vynikať a nebude múdrejší ako sused. A s knihami – „kto vie, čo môže byť cieľom sčítaného človeka?“

Život občanov tejto spoločnosti je podľa Beattyho ušetrený od negatívnych emócií, ľudia sa iba zabávajú. Dokonca aj smrť zjednodušili – telá mŕtvych sa teraz spopolňujú za päť minút, aby nikoho neznepokojovali. Beatty chápe, kam smeruje ich svet, ale jeho voľba je –  prispôsobiť sa.

Sprisahanie proti ľudstvu bolo avizované už pred polstoročím (Valentin Katasonov)

Manželka hlavného hrdinu Mildred,  je ešte viac typická pre dystopickú (anti-utopickú) spoločnosť. Na príklade vzťahu medzi Guyom a Mildred, ukazuje Bradbury, že rodina už prestala existovať. Manžel a manželka sú ponorení do svojich životov, sú od seba úplne odcudzení. Guy Montag priznáva: „Musím rozprávať, ale niet nikoho, kto by ma počúval. Nemôžem hovoriť so stenami, kričia na mňa. Nemôžem hovoriť so svojou ženou, tá počúva iba steny. Chcem, aby ma niekto počúval.“

Guy a Mildred nemajú žiadne deti, pretože Mildred je kategoricky proti. Od svojho manžela očakáva  iba peniaze na inštaláciu televíznej obrazovky na štvrtú stenu a konečne sa ponoriť do iluzórneho sveta, kde nepotrebuje manžela ani deti.

Mildred neustále konzumuje prášky na spanie. Na začiatku románu si vezme celú fľaštičku takýchto tabliet, ale zachránia ju.. Ukazuje sa, že počet samovrážd pomocou piluliek sa v meste v posledných rokoch mnohonásobne zvýšil. Nakoniec Mildred donáša na  svojho manžela, ktorý schováva  v úkryte zakázané knihy, ktoré vyniesol z ohňa a tajne ich číta. Po jej výzve príde hasičský zbor, aby spálil Montagov dom spolu s ukrytými knihami.

Každá  dystópia má svojich disidentov. Bradbury ich má tiež. Je to je Guy Montag, profesionálny spaľovač kníh. V preklade sa Guy nazýva „hasič“ (fireman), ibaže on oheň nehasí, ale zapaľuje (fireman môže totiž znamenať aj podpaľač, pozn. red.). Spočiatku si bol istý, že robí spoločensky užitočnú prácu. Je presvedčený, že je ochrancom pokoja tým, že ničí škodlivé knihy.

Americká finančná dystópia (Valentin Katasonov)

Antiľudské zákony

Dôležité miesto v románe má Clarissa  McClellanová – 17 ročná dievčina, ktorá nechce žiť podľa „antiľudských“ zákonov. Guy  Mongag sa s ňou náhodou stretne a je prekvapený, keď vidí, že je človekom  z úplne iného sveta. Tu je fragment ich rozhovoru:

„Clarissa, prečo nie si v škole?“ Pýta sa Guy. Clarissa odpovedá: „Nemám záujem. Môj psychológ tvrdí, že som nespoločenská, že s ľuďmi ťažko vychádzam, ale nie je tomu tak! Komunikácia sa mi veľmi páči, iba v škole to nejde. Celé hodiny sa pozeráme na vzdelávacie filmy, na hodine dejepisu niečo prepisujeme, na hodine kreslenia niečo pozeráme apotom prekresľujeme. Nekladieme otázky a na konci dňa sme takí unavení, že chceme iba jedno – buď si ľahnúť a spať alebo ísť do zábavného parku a rozbíjať sklo v miestnosti na rozbíjanie skla, strieľať na strelnici alebo sa pretekať na aute. “ Dodáva  ešte: „Ľudia dnes nemajú čas jeden na druhého.“

Clarissa pripúšťa, že má strach zo svojich rovesníkov, ktorí sa navzájom zabíjajú (za jeden rok bolo zastrelených šesť ľudí , desať zomrelo pri dopravných nehodách). Dievča hovorí, že spolužiaci a jej okolie  ju považujú za šialenú:

„Zriedka sledujem televízne steny v obývacích izbách, takmer nikdy nechodím na automobilové preteky alebo do zábavných parkov. Preto mi ostáva čas na najrôznejšie bláznivé myšlienky.

Clarissa tragicky zomiera, ale za krátky čas jej rozhovoru s Montagom dokáže zasiať do jeho duše semienka pochybností o správnosti toho, čo robí. Jeden z hrdinov románu hovorí o mŕtvom dievčati takto:

„Nezaujímalo ju ako sa niečo robí, ale na čo a prečo. Ale taká zvedavosť je nebezpečná …  Pre chuderku je lepšie, že ​​zomrela“.

Pod vplyvom Clarissy Montag prvýkrát premýšľa o tom, čo je to kniha:

„A tiež som premýšľal o knihách. A prvýkrát som si uvedomil, že za každou  z nich stojí človek. Človek ktorý rozmýšľal, nosil  v sebe  myšlienky. Strávil more času ich prepisovaním na papier. A to mi nikdy nezišlo na um.“

Sedem krokov od pandémie k totalitarizmu (Valentín Katasonov)

Kritici sa snažia rozmýšľať a preto rebelujú

Kritikom systému je ďalší hrdina románu – profesor Faber. Tento starý profesor je protikladom Beattyho. Je tiež inteligentný, vzdelaný a múdry. Rozpráva Montagovi o histórii, o civilizácii, o knihách. Spomedzi obrovského množstva kníh kladie profesor na prvé miesto „Večnú knihu – Bibliu“.

Faber je však nútený prispôsobiť sa pre neho vražednému prostrediu a iba sám so sebou sa cíti ako staromódny univerzitný profesor. Niekedy sa cíti bezmocný:

„… so všetkými svojimi vedomosťami a skepticizmom som nikdy nenašiel silu hádať sa so stovkou nástrojov symfonického orchestra, ktorý na mňa reval  z farebnej a objemovej obrazovky našich monštruóznych obývacích izieb … Dá sa  pochybovať o tom,  aby jeden starý muž a jeden frustrovaný hasič mohli niečo zmeniť, keď  veci došli už tak ďaleko … “

Faber je pesimistický. Obráti sa na  Montaga a hovorí:

„Naša civilizácia sa rúti k zániku. Postavte sa stranou, aby vás  nezasiahlo  koleso. “

V románe sú aj ďalší disidenti – tuláci. Autor ich nazýva „ľudia – knihy “ alebo „živé knihy“. Žijú v lese ďaleko od mesta. Skupina opísaná v románe sa skladá z piatich ľudí – troch univerzitných profesorov, spisovateľa a kňaza. Sú to rebeli. Snažia sa odolávať novému poriadku, hromadia múdrosť minulosti a dúfajú, že ju odovzdajú budúcim generáciám. K tejto skupine sa pripojil  Guy Montag.

Prorok Dostojevskij (Valentín Katasonov)

Niektorí fanúšikovia Bradburyho porovnávajú román „451 stupňov Fahrenheita“ s podobenstvom o Fénixovi, ktorý zhorel na hranici, ale zakaždým sa znovu a znovu zrodil z popola. Jeden člen skupiny disidentov – rebelov, spisovateľ menom Granger, hovorí:

„Kedysi dávno žil na svete hlúpy vták Fénix. Každých niekoľko sto rokov sám seba spálil na hranici. Asi musel byť blízkym príbuzným  človeku. Po spálení sa však vždy znovu narodil z popola. My ľudia sme ako tento vták. Máme však oproti nemu výhodu. Vieme, akej hlúposti sme sa dopustili.. Poznáme všetky hlúpe veci, ktoré sme urobili za tisíc i viac rokov. Keďže to vieme, a toto všetko je už napísané,  môžeme sa obzrieť späť a vidieť cestu, ktorou sme kráčali, to znamená nádej, že jedného dňa prestaneme stavať tieto hlúpe pohrebné hranice a vrhať sa do ohňa. Každá nová generácia nám zanecháva  ľudí, ktorí si pamätajú chyby ľudstva. “

Hoci legenda o vtákovi Fénixovi  pochádza z pohanského sveta, v tom kresťanstve dostala novú interpretáciu vyjadrujúcu víťazstvo večného života a zmŕtvychvstania;  je to symbol Krista.

Bradburyho román hovorí o tom, ako sa pálili knihy, aby zničili človeka a odsúdili ho do ohnivého pekla. Život hrdinu Guya Montaga  je spôsob, ako prekonať jednorozmerné myslenie, odklon od vnútornej degradácie k obnoveniu seba samého ako človeka. Zdá sa, že v románe sa začína premena Montaga náhodne – stretnutím sa s podivným dievčaťom Clarissou.

Možno pre niekoho dôjde tiež k rovnakému zvratu, keď si prečíta román „451 stupňov Fahrenheita“.

Google ako Ministerstvo Pravdy Nového svetového poriadku (Vladimír Prochvatilov)

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info