John R. Bolton, bývalý poradca pre národnú bezpečnosť, vo svojej novej knihe opisuje prípady, keď sa prezident snažil zastaviť vyšetrovanie trestných činov. Tiež hovorí, že ľudia lojálny prezidentovi Trumpovi sa mu posmievali za jeho chrbtom.
John R. Bolton, bývalý poradca pre národnú bezpečnosť, vo svojej novej knihe uviedol, že Parlament vo svojom vyšetrovaní mal skúmať prezidenta Trumpa nielen kvôli nátlaku na Ukrajinu, ale mal vyšetrovať aj ďalšie prípady, v ktorých sa snažil využiť obchodné rokovania a vyšetrovania trestných činov na podporu jeho politických záujmov, píše
nytimes.com.
Bolton opisuje niekoľko prípadov, v ktorých prezident vyjadril ochotu zastaviť vyšetrovanie trestných činov, „aby si získal náklonosť diktátorov, ktorých mal rád,“ pričom poukazoval na prípady týkajúce sa veľkých firiem v Číne a Turecku. "Toto bol model marenia vyšetrovania... a tento model sme nemohli akceptovať," píše Bolton a hovorí, že tieto informácie oznámil generálnemu prokurátorovi Williamovi P. Barrovi.
Bolton tiež prichádza s prekvapujúcim novým obvinením v ktorom opisuje to ako Trump otvorene spája rozhovory o clách s Čínou s vlastnými politickým osudom. Požiadal prezidenta Si Ťin-pchinga, aby kupoval americké poľnohospodárske výrobky, čím by mu pomohol si získať americké farmárske štáty v tohtoročných voľbách. Bolton píše, že Trump „prosil Siho, aby zaistil, jeho výhru.“ Bolton povedal, že Trump „zdôraznil dôležitosť farmárov a zvýšený predaj americkej sóje a pšenice na čínskom trhu vo volebnom výsledku“.
Kniha „The Room Where It Happened“ získal The New York Times ešte pred jej plánovaným vydaním budúci utorok a už sa stala politickou témou v predvolebnej kampani a takisto sa stala najlepšie predávanou knihou na na amazone.com a to sa ešte ani nenachádza v kníhkupectvách. Ministerstvo spravodlivosti sa v stredu tento týždeň po druhýkrát obrátilo na súd s cieľom zastaviť zverejnenie knihy. Trumpovi kritici hovoria, že Bolton sa mal objaviť s jeho informáciami počas impeachmentu Donalda Trumpa a nemal čakať na 2 miliónovú knižnú zmluvu.
Síce existujú aj ďalšie knihy novinárov, bývalých asistentov a dokonca aj anonymného vyššieho úradníka ktoré odhaľujú mnoho o Trumpovom pôsobení v Bielom dome, ale Boltonova kniha je prvý memoár vysokopostaveného úradníka, ktorý sa zúčastňoval významných zahraničných rozhodnutí a udalostí a má aj celoživotné skúsenosti v Republikánskej strane. Kniha je portrétom chradnúceho prezidenta, ktorý ignoruje aj základné fakty o svete, je náchylný k lichôtkam zo strany autoritárskych vodcov, ktorí s ním manipulujú a je typickým príkladom človeka, ktorý používa invektívy a unáhlené rozhodnutia, ktoré sa asistenti snažia zmanažovať alebo zvrátiť.
Nezdalo sa napríklad, že by Trump vedel o tom, že Británia je jadrovou mocnosťou, a takisto sa pýtal, či Fínsko je súčasťou Ruska, píše Bolton. Prezident sa nikdy neštítil útočenia na spojeneckých lídrov a priblížil sa bližšie k stiahnutiu Spojených štátov z NATO, ako ktokoľvek pred ním. Uviedol, že by bolo „cool“ napadnúť Venezuelu.
Zdalo sa, že Trump niekedy napodobňuje autoritárskych vodcov, ktorých podľa všetkého obdivoval. "Títo ľudia by mali byť popravení," povedal raz novinárom Trump. "Sú to chrapúni." Keď prezident Si vysvetloval prečo staval koncentračné tábory v Číne, v knihe sa uvádza, že Trump „povedal, že Si by mal pokračovať v budovaní táborov. Trump to považoval za správnu vec.“ Opakovane obťažoval Barra s tým, že by mal začať trestné stíhanie bývalého štátneho tajomníka Johna F. Kerryho za to, že sa zhováral s predstaviteľmi Iránu. Trval na tom, že táto komunikácia bola porušením Loganského zákona.
Zoči-voči takémuto správaniu sa aj špičkoví poradcovia, ktorí neochvejne stoja za svojim prezidentom vysmievajú Trumpovi za jeho chrbtom. Počas prezidentovej schôdzky s vodcom Severnej Kórey v roku 2018 minister zahraničných vecí, Mike Pompeo, podľa knihy tajne predal Boltonovi lístok, na ktorom znevažoval prezidenta slovami: „Také blbosti kecá.“ O mesiac neskôr Bolton píše, že Pompeo odmietol severokórejský pokus o diplomaciu a vyhlásil, že existuje „nulová pravdepodobnosť úspechu“.
Ministerstvo zahraničných vecí nemalo žiadne komentáre, ale Trump sa krátko po polnoci ozval na Twitteri: „Kniha šialenca Johna Boltona je mimoriadne nudná. Je zložená z lží a falošných príbehov", a dodal:„ Nešťastný nudný blázon, ktorý chcel len ísť do vojny. Nikdy nemal potuchy o tom čo sa deje, bol vylúčený a šťastne prepustený. To je truľo! “
https://twitter.com/realDonaldTrump/status/1273468029712707584?ref_src=twsrc%5Etfw%7Ctwcamp%5Etweetembed%7Ctwterm%5E1273468029712707584&ref_url=https%3A%2F%2Fwww.nytimes.com%2F2020%2F06%2F17%2Fus%2Fpolitics%2Fbolton-book-trump-impeached.html
Spravodajské brífingy s prezidentom boli stratou času, píše Bolton, „pretože väčšinu času sme trávil počúvaním Trumpa, miesto toho aby Trump počúval ľudí na brífingu.“ Bolton vo svojej knihe píše aj to, že Trump rád stavia zamestnancov Bieleho domu proti sebe.
Trump povedal toľko vecí, ktoré boli zlé alebo nepravdivé, že Bolton v knihe pravidelne píše vety ako „( opak je pravdou )“ po citácii prezidenta. Trump nemá žiadnu jednotnú alebo vizionársku filozofiu riadenia alebo zahraničnej politiky, ale skôr sa spolieha na svoje inštinkty, ktoré niekedy odzrkadľovali názory Boltona, ale inokedy boli podľa jeho názoru nebezpečné a nedbanlivé.
"Jeho myslenie bolo ako súostrovie bodiek (ako individuálne obchody s nehnuteľnosťami), takže my ostatní sme museli rozoznať alebo vytvoriť politiku," píše Bolton. "To malo svoje plusy aj mínusy." Bolton je komplikovaná a kontroverzná postava. Bol ambasádorom OSN za Ronalda Reagana, Georga Busha a Georga W. Busha. Bolton je jeden z najvýznamnejších zástancov tvrdej zahraničnej politiky Washingtonu a je zástancom irackej vojny a je aj za vojenskú intervenciu proti štátom ako Severná Kórea a Irán.
Podobne ako Tillerson a ďalší úradníci, ktorí išli pracovať pre Trumpa a verili, že ho dokážu zvládnuť, aj Bolton súhlasil s tým, že sa v roku 2018 stane tretím poradcom pre národnú bezpečnosť, pričom si myslel, že rozumie rizikám a obmedzeniam.
Ale na rozdiel od Tillersona a bývalého ministra obrany Jima Mattisa, ktorí sa snažili minimalizovať to, čo videli ako poškodenie prezidenta, Bolton využil svojich 17 mesiacov v Bielom Dome na to aby dosiahol politické ciele, ktoré boli pre neho dôležité, ako napríklad vyňatie Spojených štátov z množstva medzinárodných dohôd, ktoré považuje za chybné, napríklad iránska jadrová dohoda, dohoda o jadrových silách stredného dosahu a ďalšie.
Bolton si myslel, že diplomatické flirtovanie Trumpa s predstaviteľmi severnej Kórey a s ruským prezidentom Vladimírom V. Putinom bolo nerozumné a dokonca „hlúpe“ a veľa času strávil tým, že sa snažil zastaviť prezidenta v tom čo považoval za zlé dohody pre USA. Nakoniec rezignoval minulý september ( Trump tvrdil, že ho vyhodil ) potom, čo sa nepohodli v názore na Irán, Severnú Kóreu, Ukrajinu a mierovú dohodou s Talibanom v Afganistane, píše
nytimes.com.
Republikáni v Senáte zablokovali svedectvo Boltona potom, čo The Times v januári informovali, že jeho vtedy neuverejnená kniha potvrdzuje, že Trump spojil pozastavenú bezpečnostnú pomoc Ukrajine s jeho naliehaním na to aby krajina vyšetrila jeho politických súperov. Senát Trumpa nakoniec oslobodil. Bolton však veľmi rozhneval kritikov prezidenta s tým, že so svojou knihou čakal doteraz.
Kniha potvrdzuje, že Bolton si bol po celú dobu vedomý prezidentových činov, týkajúcich sa Ukrajiny, a poskytuje svoje vlastné dôkazy o tom, že Trump výslovne spojil bezpečnostnú pomoc krajine s vyšetrovaniami svojich politických oponentov Bidena a Hillary Clintonovej.
20. augusta Bolton píše: „( Trump ) povedal, že nesúhlasí s poslaním ničoho, dokým sa nevrátia všetky ruské vyšetrovacie materiály týkajúce sa Clintona a Bidena.“ Bolton píše, že on, Pompeo a minister obrany Mark T. Esper sa pokúsili osem až desaťkrát prinútiť Trumpa, aby uvoľnil pomoc pre Ukrajinu.
Bolton však bol znechutený z demokratov, ktorí obvinili Trumpa, a uviedol, že sa dopustili „nezákonnej praktiky impeachmentu“ tým, že obmedzili svoje vyšetrovania na ukrajinskú záležitosť a, že postupovali z vlastných politických dôvodov príliš rýchlo. hovorí, že namiesto toho sa mali tiež pozrieť na to, ako bol Trump ochotný zasiahnuť do vyšetrovania spoločností, ako je turecká Halkbank, aby si získal náklonnosť tureckého prezidenta Erdogana alebo čínska ZTE, kde si zasa chcel získať náklonnosť prezidenta Si.
Rovnako ako Trump hľadal pomoc Ukrajiny proti svojim domácim súperom, podobne hľadal pomoc u prezidenta Si, keď sa s ním stretol počas samitu G20 v Osake v Japonsku. Si povedal Trumpovi, že nemenované politické osobnosti v Spojených štátoch sa snažia začať novú studenú vojnu s Čínou.
"Trump okamžite predpokladal, že Si mieri na Demokratov," píše Bolton. "Trump súhlasne povedal, že medzi demokratmi je veľké nepriateľstvo." Potom zrazu obrátil rozhovor na nadchádzajúce prezidentské voľby v USA, pričom poukázal na ekonomickú schopnosť Číny ovplyvniť prebiehajúcu volebnú kampaň, a prosil Siho, aby zaistil, že ( Trump ) vyhrá.“ ( Bolton hovorí, že by si vytlačil presné Trumpové slová, „ale proces predbežnej kontroly vlády sa rozhodol inak.“)
Robert Lighthizer, obchodný zástupca prezidenta, v stredu poprel, že Trump požiadal počas tohto stretnutia o pomoc Čínu. "( Je to ) absolútne nepravdivé," povedal, keď sa ho na rokovaní spýtal senát. "Nikdy sa to nestalo. Bol som tam. Nemôžem si spomenúť na to, že by sa niekedy niečo také stalo. Nemyslím si, že to je pravda.“
Bolton nehovorí, že všetko neboli nevyhnutne trestné činy a dodáva, že nevie o všetkom, čo sa stalo ... , ale aspoň niečo z toho čo sa dialo oznámil Barrovi a Cipolloneovi. Mali by byť vyšetrovaní parlamentom, hovorí Bolton. „Prezident nesmie zneužívať legitímne právomoci vlády tým, že definuje svoj osobný záujem ako synonymum národného záujmu alebo vymýšľa... ako zamaskuje výkon osobného záujmu za národný záujem,“ píše Bolton.
