Súčasnú koalíciu a opozíciu rozdeľuje, či voliť kandidáta na generálneho prokurátora tajne alebo verejne. Poslanec Alojz Baránik (SaS) povedal, že pri verejnej voľbe si každý volič môže skontrolovať, ako jeho poslanec volil.
„S tajnou voľbou sú spojené všelijaké kšefty a tomu môže zabrániť len verejná voľba,“ poznamenal. Naopak, poslanec Boris Susko (Smer-SD) považuje z hľadiska demokratických princípov za lepšiu tajnú voľbu.
„Je slobodnejšia a poslanci nie sú viazaní záväzkami z koaličnej dohody,“ povedal. Politológovia Jozef Lenč a Juraj Marušiak za demokratickejšiu považujú tajnú voľbu. Parlament doteraz zvolil kandidátov, ktorí sa stali šéfmi prokuratúry, vždy tajne.
Koalícia plánuje nového kandidáta na post generálneho prokurátora zvoliť verejne. Podľa Baránika sa poslanci strany Smer-sociálna demokracia (Smer-SD) v minulosti vyhovárali na tajnú voľbu a nechceli povedať, koho volili. „Tak sa akosi stalo, že sa do funkcií dostali ľudia, ktorí tam nikdy nemali byť,“ zdôraznil. Odmietol, že by koalícia mala spoločného kandidáta ešte pred verejným vypočutím v parlamentnom ústavnoprávnom výbore
Poslanec Susko nesúhlasí s argumentom v prospech verejnej voľby, že voliči majú vedieť, ako poslanci volia. „V našom ústavnom systéme nemáme imperatívny mandát, aby poslanci mohli byť priamo kontrolovaní svojimi voličmi, ako hlasujú,“ povedal. Podľa neho pri verejných funkcionároch by mala byť tajná voľba. Zdôvodnil to okrem iného tým, aby niekto nemohol ovplyvňovať hlasujúcich alebo, aby sa niekto nesnažil profitovať z toho, že je známe, ako hlasoval pri voľbe kandidáta.
Politológ Marušiak tvrdí, že tajná voľba je demokratickejšia. „Požiadavka na verejnú voľbu je skôr výsledkom nejakých obáv v koalícii, že by tajná voľba mohla znamenať neúspech koaličného kandidáta,“ mienil Marušiak.
Aj politológ Lenč povedal, že pri personálnych otázkach je demokratickejšie tajné hlasovanie. „Nemyslím si, že argument, podľa ktorého majú voliči právo vedieť, ako poslanec hlasuje, je silnejší ako právo poslanca hlasovať na základe svojho vedomia a svedomia. V tejto súvislosti pripomenul, že poslanec nemá byť ovládaný politickou stranou. „Aj preto je zakázaný imperatívny mandát. To znamená, že mandát nevlastní politická strana, ale konkrétna osoba,“ ozrejmil.
Podľa Lenča pri tajnej voľbe poslanec nie je kontrolovaný politickou stranou a môže sa slobodne rozhodovať. „V prípade verejnej voľby je predpoklad, že jeho voľba bude ovplyvnená tým, čo chce politická strana,“ poznamenal s tým, že na rozhodovanie poslanca môže pôsobiť obava, či ho strana v budúcnosti zaradí na kandidačnú listinu a bude opäť poslancom.
S procesom voľby generálneho prokurátora je spojená kauza z roku 2010 počas vlády Ivety Radičovej. Vtedajší generálny prokurátor Dobroslav Trnka sa opätovne uchádzal o zvolenie. Koalícia strán Slovenská demokratická a kresťanská únia (SDKÚ-DS), Sloboda a solidarita (SaS), Kresťansko-demokratické hnutie (KDH) a Most-Híd ho síce odmietala, boli však obavy, že v tajnej voľbe by mohol uspieť.
Premiérka Radičová preto avizovala, že ak bude Trnka zvolený, podá demisiu. Ostrý konflikt vznikol aj pri jednom z viacerých kôl volieb, kedy si vládni poslanci fotili hlasovacie lístky spolu s poslaneckým preukazom. Mal to byť dôkaz, že v tajnom hlasovaní nezradili a podporili spoločného koaličného kandidáta. Smer-SD vtedy tvrdil, že došlo k porušeniu ústavy o slobodnom výkone poslaneckého mandátu.
Napokon v júni 2011 poslanci v tajnej voľbe zvolili za kandidáta na generálneho prokurátora Jozefa Čentéša. Začiatkom roka 2013 prezident Ivan Gašparovič oznámil, že Čentéša za generálneho prokurátora nevymenuje. V roku 2014 Ústavný súd SR rozhodol, že prezident Gašparovič porušil nevymenovaním Čentéša za generálneho prokurátora jeho základné práva zaručené ústavou, a to prístup k voleným a verejným funkciám za rovnakých podmienok. V súčasnosti sa hovorí o Čentéšovi ako jednom z možných kandidátov na generálneho prokurátora.
Súčasný generálny prokurátor Jaromír Čižnár je v úrade od roku 2013. Vo funkcii skončí 17. júla 2020.
