Fond, ktorý navrhuje Merkelová, nie je záchranou po pandémii, ale iba maskovanie už existujúceho dlhu, tvrdí ekonómka Markéta Šichtařová.

Nemecká kancelárka Merkelová a francúzsky prezident Macron spoločne navrhli vznik fondu na pomoc štátom a sektorom najviac zasiahnutým koronavírusom. Potrebných 500-miliárd eur by chceli získať na finančných trhoch spoločnou pôžičkou celého bloku členských štátov. Čiastka by sa začala splácať v rámci budúceho rozpočtového obdobia, teda po roku 2027, a bola by rozložená na niekoľko desaťročí. Čo na tento návrh, ku ktorého prijatiu je potrebný súhlas všetkých krajín EÚ, hovoríte?

Je to veľmi rafinovaný plán. Málokto však dokáže rozlúštiť, čo sa za ním skrýva. Ide o to, že vznikne záchranný fond na hospodársku obnovu. Podporu z fondu majú dostávať krajiny a sektory najviac postihnuté pandémiou. Fond bude samostatnou právnickou osobou.

Sám bude vydávať dlhopisy, a vďaka tomu nebude rásť dlh už tak dosť zadlžených krajín. A o to ide. Dlh zadlžených krajín sa tým podarí maskovať. To je „geniálne“ riešenie. Európa bude žiť na dlh a bude sa tváriť tak, že ho nemá.

Je to v podstate rovnaké, ako keď požiadate o úver v banke a nepriznáte sa jej, že už ste zadlžený až po uši inde. V takom prípade by sa to klasifikovala ako úverový podvod. V prípade štátov sa to klasifikuje ako sofistikované riešenie. Dôsledok je však rovnaký. Raz vás to doženie.

A to úplne „najmúdrejšie“ je, že vlády nebudú fondu nič dlhovať. Tu sa totiž nehovorí o úveroch - tu sa hovorí o dotáciách. Nespokojní taliani dostanú od dobrej Únie darčeky. To by bolo, aby ju znova nezačali mať radi.

Európske peniaze už nepôjdu na chudobný východ, ale pôjdu tiež na síce bohatší, ale zato zadĺžený juh. Fond totiž vôbec nie je záchranou pred koronou. Fond má zabrániť tomu, aby po Británii neopustilo EÚ aj Taliansko.

Proti návrhu vystúpili Dánsko, Holandsko a Rakúsko, ktoré namiesto tzv. fondu obnovy a spoločných peňazí  a grantov navrhujú pôžičky. Českému premiérovi Andrejovi Babišovi zasa vadí, že by peniaze mali ísť prednostne najviac postihnutým krajinám, a tvrdí, že Česko nemôže byť trestané za to, že situáciu relatívne dobre zvládlo, Zaregistroval som názor, že to je voči ostatným krajinám nemorálne a že to môže poškodiť našu povesť oveľa viac ako odmietanie migrantov. Je namieste tentoraz ustúpiť a prejaviť solidaritu s tými najviac zasiahnutými?

V tomto prípade vôbec nejde o nejakú solidaritu, poškodenie povesti či iné príbehy. To sú banality. Tu sa hrá neporovnateľne vyššia hra. Ide o to, aby sa EÚ nerozpadla. K rozpadu má totiž dnes EÚ oveľa bližšie ako kedy v minulosti. Odbor voči EÚ v Taliansku narástol do tej miery, v akej bol v Británii pred referendom, pravdaže s tým rozdielom, že Taliansko je navyše ešte enormne zadlžené a postihnuté vírusom.

Takže sa jeho stav bude ekonomicky odteraz naďalej rapídne zhoršovať a proti európske nálady budú tiež silnieť. A Európska únia teraz hrá o to, aby Taliansko v EÚ za každú cenu udržala, pretože v opačnom prípade sa celá európska konštrukcia začne rúcať ako domček z kariet.

Na nejaké rozprávky o našej „povesti“ v tejto chvíli skočí len naivný človek. Podieľať sa na tomto fonde je enormne rizikové. Podobne, ako časť gréckeho dlhu bola škrtnutá, aj tu je vysoká pravdepodobnosť, že časť dlhu tohto fondu bude nakoniec škrtnutá. Takže kto do toho fondu peniaze vloží, má vysokú pravdepodobnosť, podľa môjho názoru dvojcifernú, že o ich časť príde.

Podľa údajov európskeho štatistického úradu Eurostat klesla v apríly medziročne inflácia v EÚ na 0,7 percenta oproti marcovým 1,2 percenta a oproti 1,7 percenta v apríly minulého roka. V médiách sa potom objavilo, že Česko je na tom s 3,3 percentami najhoršie v celej únii. Považujete najrýchlejšie rast cien pre nás za problém?

Pozor, nežongluje tu so slovami, nepreberajme to mediálne frekventované slovo „najhoršie“. Prečo by sme si mali myslieť, že mať infláciu vo výške 3,3 percenta je „najhoršie“? Viete, čo si myslím, že je oveľa horšie, ako mať infláciu 3,3 percenta úrokovej sadzby? Oveľa horšie je mať infláciu 0,7 percenta a záporné úrokové sadzby. Teda my sme na tom vlastne v rámci EÚ veľmi dobre.

Dovoľte, aby som pripomenula, že ČNB pred časom vyvolala hystériu z toho, že u nás máme defláciu, a iba kvôli tejto deflácii začala mohutne intervenovať voči českej korune. Roky sa jej nedarilo infláciu zvýšiť. Teraz sa to konečne podarilo. A my budeme úmyselne vyrábať umelú hystériu, že naraz tu namiesto deflácii máme pomerne miernu infláciu, ktorá naviac z mesiaca na mesiac klesá?!

Naozaj sa nestačím diviť, z čoho všetkého sa dá umelo vyrobiť správa. Pre mňa táto informácia, že u nás máme infláciu 3,3 percenta, v podstate nestojí za pozornosť, pretože to hovorí o jedinom: Máme oveľa zdravšie reagujúce prostredie než celá slávna EÚ a hlavne eurozóna, v ktorej sa nedarí infláciu zvýšiť ani tlačením peňazí. U nás sme sa ako jedna z mála krajín Európy doposiaľ neprepadli do takzvanej pasce likvidity, do ktorej sa už prepadla drvivá väčšina Európy!

Bývalý minister financií Miroslav Kalousek sa na sociálnych sieťach obrátil na spoluobčanov s tým, aby neverili premiérovi Andrejovi Babišovi, keď ich nabáda k tomu, aby verili v budúcnosť a míňali peniaze, pretože mu nejde o nich, ale o DPH z každého ich nákupu. Máme sa riadiť výzvou doterajšieho „kráľa rozpočtového schodku“ nemíňať a šetriť na nadchádzajúce ťažké dni? Alebo je to od neho skôr politická proklamácia „čím horšie, tým lepšie“ pre opozíciu, teda aj jeho TOP 09?

Nepoznám motívy pána Kalouska, viem ale, aké je racionálne konanie v tejto chvíli. Keď sa na vás ženie pohroma v podobe vyššej nezamestnanosti, predsa nebudete bezuzdne míňať! Naopak musíte začať šetriť, kumulovať peniaze na účte, aby ste mali zásobu na horšie časy, ktoré sú stále ešte pred nami!

Z pohľadu firiem bude najhorší druhý až tretí kvartál, z pohľadu jednotlivcov, fyzických občanov, najskôr bude najhorší štvrtý kvartál. Jediné racionálne jednanie je pripraviť sa na to s čo najmenším rozhadzovaním a s čo najväčšou zásobou peňazí vo vačku.

Napriek tomu značka Škoda z koncernu VW Group registrovala za apríl 20 007 nových automobilov, čo predstavuje medziročný pokles o 64,6 percenta, je to jeden z najnižších prepadov v registráciách medzi automobilkami. Kvôli slabej korune aj nízkoemisnej technológii majú nové automobily zdražiť až o 10 percent, ale už teraz ľudia odkladajú drahšie nákupy a obmedzujú spotrebu v obavách o budúcnosť. Čo by automobilovému priemyslu , ktorý je celosvetovo jednou z najväčších obetí koronakrízy a v ČR patrí k lídrom ekonomiky, mohlo pomôcť?

To je jednoduché: Automobilkám, na ktorých je Európa závislá, by pomohlo, keby sme plánovane prestali likvidovať. Pod lampou je najväčšia tma. Veď si to robíme sami. Vykašlime sa na ekoalrmizmus, ktorá zatiaľ nič dobré nepriniesol. Keď bola skoro nulová doprava, v Nemecku emisie neklesali. Vďaka tomu sa ukázalo, že zákaz dieselov v mestách je iba ideológia, nič iné. nemá to žiadny priaznivý dopad na svet.

Vykašlime sa na akýkoľvek alarmizmus. Veľa vecí v súvislosti s koronavírusom je tiež iba iná forma alarmizmu a ideológie. Prestaňme vypínať ekonomiku nech už v mene ekológie, alebo koronavírusu, alebo akéhokoľvek iného náboženstva - a zase sa bude dariť ako automobilkám, tak nám všetkým.

Od zajtrajška budú ľudia chodiť po vonku bez rúšok, iba budú musieť udržiavať odstup dva metre a viac, pokiaľ nepôjdu spoločne s ľuďmi, s ktorými žijú v spoločnej domácnosti. Povinnosť nosiť rúšky zostane v hromadnej doprave a v uzavretých priestoroch, vrátane reštaurácií, a to s výnimkou hostí, ktorí budú sedieť pri stole, jesť a piť. Pristupovala by ste k povinnosti ju nosiť s porozumením, alebo ste podobne ako jeden znojemský zastupiteľ, ktorý si ju odmietal nasadiť a bol z jednania vyvedený políciou, nadobudla dojem, že rúšky sa v poslednej dobe stali nedôvodným obmedzením základných občianskych práv a slobôd, symbolom poddanstva, mlčania a podriadenosti občanov voči štátnej moci?

Myslím si, že rúšky sú symbolom. Myslím si, že z epidemiologického hľadiska majú nulovú pridanú hodnotu. Ta malá časť vírusovej nálože, ktorú je rúška schopná zastaviť, je viac ako vyvážená nárastom falošného pocitu bezpečia, takže ľudia sa nezdráhajú do nej prskať a kýchať falošne ubezpečení predstavou, že samých seba a ostatných chránia.

Vlhký, tisíckrát ohmataní kus posmrkanej handry na tvári, v ktorý sa rúška u drvivej väčšiny ľudí dlhým používaním transformovali, nie je schopný pandémiu zastaviť. Nič totiž nemôže zastaviť pandémiu. Môžeme ju len spomaliť, ale nie zastaviť.

COVID-19 sa časom stane normálnou súčasťou ľudského genómu. Len to časť ľudstva nepochopila, neprijala a nezmierila sa s týmto faktom. Rúškovanie sa stalo symbolom poslušnosti voči štátnej moci, symbolom rešpektovanie Veľkého Brata.

Ja odmietam podporovať taký falošný symbol a robiť zo seba hlupáka. Súčasne nebudem porušovať zákon. Preto som sa zariadila po svojom a nevychádzala som do priestorov, kde bola rúšla povinná. Takže vlastne spokojnosť je na všetkých stranách.