Demokracia sa považuje za najlepšiu formu vlády. Je to najlepšie zriadenie aké sme vymysleli. Ale je to v skutočnosti tak ? Skúsme sa zamyslieť nad myšlienkami Sokrata na túto tému.

Zvyčajne máme na mysli veľa pozitívnych myšlienok ak zaznie slovo demokracia. Spomenieme si hneď na staroveké Atény, ktoré tento spôsob vládnutia spopularizovali. Parthenón sa stal typickým obrázkom demokracie v dejepisných knihách a aj preto veľa demokratických lídrov sa tam rado fotí.

Je teda veľmi zaujímavé zistiť, že jedna z najväčších vymožeností starovekého Grécka - filozofia sa stavia veľmi podozrievavo k druhej obrovskej vymoženosti - demokracii. Otec zakladateľ gréckej filozofie - Sokrates - je zobrazený v Platónových dialógoch ako veľký pesimista keď príde na tému demokracie.

V šiestej knihe Platónovho diela Štát ( nájdeme ho aj pod názvom Ústava ) Platón opisuje Sokrata ako sa dostáva do konverzácie s charakterom zvaným Adeimantus a snaží sa mu ukázať chyby demokracie tým, že prirovnáva spoločnosť k lodi.

"Ak by ste sa vydali na cestu morom" pýta sa Sokrates. "Boli by ste radšej aby kapitána volili hocaký ľudia alebo ľudia vzdelaní v umení plavby a moreplavectva ?"

"Samorejme, že tých ktorí sú vzdelaní" odpovedá Adeimantus.

"Tak potom prečo," odpovedá Sokrates, "si myslíme, že hocaký človek je schopný sa správne rozhodnúť pre  osobu ktorá je schopná riadiť krajinu ?



To čo má Sokrates na mysli je, že volenie je zručnosť, nie spoliehanie sa na náhodnú intuíciu. A ako každá iná zručnosť, aj túto sa ľudia musia systematicky naučiť. Ak dovolíme nevzdelaným občanom voliť, je to tak nezodpovedné ako keby sme im dali za úlohu riadiť trojveslicu ktorá sa plaví na Samos v búrke.

Sokrates má aj osobnú, katastrofálnu, skúsenosť s hlúposťou voličov. V roku 399 p.n.l. bol tento filozof obvinený z vymysleného zločinu korumpovania mládeže Atén. Porota 500 Aténčanov bola pozvaná aby zvážila tento prípad a rozhodla malou väčšinou o tom, že filozof, v skutku bol vinný. Bol usmrtený tým, že vypil bolehlav v procese ktorý je pre rozmýšľajúcich ľudí tak isto tragický ako odsúdenie Ježiša Krista pre kresťanov.

Je dôležité poznamenať, že Sokrates nebol elitársky v bežnom slova zmysle. Neveril, že iba pár vyvolených môže voliť. Trval však na tom, že iba tí, ktorí si racionálne a hlboko premysleli dôvody na voľbu by mali mať dovolené ísť voliť. Zabudli sme na rozdiel medzi intelektuálnou demokraciou a demokraciou ako právom ktoré vzniká iba tým, že sme sa narodili v krajine kde je demokratický systém.

Dali sme právo voliť všetkým bez toho, aby sme toto právo spojili s múdrosťou. A Sokrates presne vedel, kde toto všetko povedie - do systému ktorého sa Gréci nadovšetko báli - do demagógie.



Staroveké Atény majú bolestivé skúsenosti s demagógmi. Napríklad Alcibiades: bohatý, charizmatický, plynulo rozprávajúci muž, ktorý narušil základné slobody a potlačil Atény k ich katastrofálnym vojenským kampaniam na Sicílii. Sokrates vedel ako ľahko môžu ľudia využiť našu túžbu po jednoduchých odpovediach.

Chce aby sme si predstavili predvolebnú debatu medzi dvoma kandidátmi. Jeden, ktorý bol ako doktor a druhý, ktorý mal byť vlastník cukroviniek. Vlastník cukroviniek by hovoril o svojom rivalovi: "Pozrite táto osoba vám bude robiť zle. Bude vás zraňovať a bude vám dávať horké lieky a takisto vám povie, že nemôžete piť a jesť hocičo, čo chcete. Nikdy pre vás nebude organizovať hody a prinášať veľa príjemných vecí tak, ako ja." Sokrates chce aby sme sa zamysleli nad reakciou publika. Myslíte si, že doktor by bol schopný odpovedať na takýto útok efektívne ? Skutočná odpoveď - ,,Spôsobujem vám bolesť a idem proti vašim túžbam preto aby som vám pomohol" by spôsobila rozruch medzi voličmi, nemyslíte si ?

Úplne sme zabudli na Sokratove najdôležitejšie upozornenia proti demokracii. Radšej uprednostňujeme zmýšľanie o demokracii, ako o jednoznačnom dobre, namiesto toho, aby sme si uvedomili, že táto forma vlády je iba tak efektívna, ako systém vzdelávania, ktorý ho obklopuje.

A teda ako výsledok sme si zvolili veľa vlastníkov cukroviniek a veľmi málo doktorov.