Ak by bola dostupná vakcína na nový koronavírus, zaočkovať by sa dalo iba 40,9 percenta Slovákov. Vakcínu by odmietlo 27,9 percenta a 31,3 percenta respondentov nevedelo na túto otázku odpovedať.
Vyplýva to z prieskumu zo série zisťovaní
„Ako sa máte, Slovensko?“, ktorú v marci iniciovali prieskumná spoločnosť MNFORCE a komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV.
"Takmer tretina respondentov, 31,3 percenta, na otázku, či by sa dali zaočkovať, nevedela odpovedať, a to bez ohľadu na konšpiračné presvedčenia o pôvode vírusu. Je to pravdepodobne z dôvodu nízkej vnímanej miery akútneho ohrozenia. Konšpiračné teórie a hoaxy ľuďom prinášajú istotu v neistej situácii, keďže pre ňu ponúkajú jednoznačné vysvetlenie," uviedla Barbara Lášticová z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV.
Dodala, že zrejme práve preto je najvyšší podiel tých, ktorí by sa dali zaočkovať proti novému koronavírusu, práve medzi respondentmi, ktorí sa domnievajú, že vírus sa náhodou preniesol zo zvieraťa na človeka, teda neveria hoaxom o jeho pôvode. Týmto respondentom potrebnú istotu môžu priniesť práve výdobytky vedeckého poznania.
Z odpovedí vyplýva aj to, že zaočkovať by sa dali respondenti, ktorí sa cítia byť ohrozenejší novým koronavírusom. Najväčšia časť respondentov, ktorí by sa nedali zaočkovať, to odôvodňuje presvedčením, že vakcína môže spôsobovať väčšie problémy ako nový koronavírus (26,4 percenta), alebo si nemyslí, že vakcína dokáže pomôcť (22,5 percenta).
Otázky prieskumu smerovali aj na dôveru voči inštitúciám v súvislosti s krízou vyvolanou novým koronavírusom. Z vymenovaných inštitúcií respondenti najviac dôverujú zdravotníctvu, a to takmer tri štvrtiny respondentov. Iba osem percent zdravotníctvu nedôveruje. Vedeckým inštitúciám v tejto súvislosti dôverujú takmer dve tretiny respondentov a vysoká je aj dôvera k armáde (62,4 percenta), ako i k ústrednému krízovému štábu (62,3 percenta). Ľudí najviac polarizuje vláda a premiér, ale aj im dôveruje takmer polovica respondentov.
"Dôležitým zistením je, že respondenti, ktorí menej dôverujú inštitúciám, menej dodržiavajú aj epidemiologické opatrenia. Svoje kontakty obmedzili menej a menej často nosia rúško ako tí, ktorí inštitúciám dôverujú," doplnila Marianna Mrva zo Sociologického ústavu SAV. Dodala však, že dôvera k inštitúciám, ako sú polícia, zdravotníctvo, armáda a vedecké inštitúcie, rastie s vekom.
