Milióny ľudí na celom svete oveľa viac ako hrozba koronavírusu zaujíma, či na druhý deň budú mať čo jesť. To je aj prípad tridsaťročného Mohammeda, ktorý prišiel do Londýna z africkej Eritrey. Utiekol pred krvavou vojnou. Britské úrady ho síce zatiaľ nevyhostili, no nedali mu ani azyl. Pre opatrenia v súvislosti s koronakrízou mu teraz v britskej metropole hrozí niečo podobné ako aj doma: hlad. „Všetky miesta, kde sme dostávali podporu, sú teraz zavreté,“ cituje Mohammeda britský Guardian.
Mladý Eritrejčan dodáva: "Prijmem všetko, čo do môjho života prinesie vírus. Ale obávam sa, že skôr zomriem hladom.“ Ohrozených hladomorom je aj mnoho Európanov či Američanov, na čo upozorňujú svetové organizácie. Boj proti koronavírusu podľa nich spôsobí možno najväčší nárast hladujúcich, aký si ľudstvo pamätá za posledné desaťročia.
Hrozí globálna kríza
„Vlády, podnikatelia, občianska spoločnosť a medzinárodné agentúry musia prijať okamžité a koordinované opatrenia a zabrániť tak tomu, aby pandémia COVID-19 prerástla do globálnej potravinovej a humanitárnej krízy,“ napísali v otvorenom liste šéfovia najväčších výrobcov potravín na svete.
Portál aktuality.sk pripojil štatistiky o počte hladujúcich vo svete. Toto číslo od roku 2005 kontinuálne klesalo, aj keď pomerne pomaly. V roku 2018 bolo na svete viac ako 800 miliónov hladujúcich ľudí. Z nich každoročne na hladomor umrie asi 9 miliónov ľudí, najmä v Afrike či Ázii.
Výrobcovia potravín teraz varujú, že koronakríza by toto číslo mohla dokonca zdvojnásobiť. Dôvodom je, že pre zavreté hranice majú niektoré krajiny problémy s dodávkami potravín.
Zákaz účinný behom štyroch hodín
Typickým príkladom je India, kde už krízu na vlastnej koži pocítili stovky tisíc ľudí. Vycestovali za prácou do veľkých miest, no prišli o ňu a nemôžu sa ani vrátiť domov. V krajine platí celoštátny „lockdown“ a uzavreté boli hranice medzi štátmi. Indický premiér Nárendra Modi toto opatrenie oznámil len štyri hodiny predtým, ako sa stalo realitou a milióny Indov nemali čas naň zareagovať.
Zakázané sú cesty diaľkovými autobusmi. Niektorí Indovia sa tak pokúšali prejsť domov po vlastných nohách aj stovky kilometrov. Ale na hraniciach jednotlivých štátov ich už čakali policajti a armáda, ktorí ich rozohnali násilím.
Európski bezdomovci bez jedla
V Európe sú najviac ohrození ľudia v uliciach. Odhaduje sa, že v súčasnosti je v celej EÚ (vrátane Veľkej Británie) asi 700-tisíc bezdomovcov. Je to o 70 percent viac ako ešte pred desaťročím. V Taliansku im dokonca po zákaze vychádzania začali policajti rozdávať ešte aj pokuty. „Nemôžu zostať doma, pretože žiadny domov nemajú. Nie sú na ulici pre zábavu,“ odkázala talianskej polícii miestna organizácia na pomoc bezdomovcom.
Potraviny chýbajú bezdomovcom aj v Bruseli či Paríži. Charitatívne organizácie, ktoré im jedlo poskytovali, skončili svoju činnosť pre nedostatok ochranných pomôcok, ktorými by sa chránili pred koronavírusom. „Nemáme nič,“ posťažoval sa pre Guardian aj Štěpán Ripka z českej mimovládky Platforma pre sociálne bývanie.
