Existuje veľa kráľov v histórií ktorých by sme mohli označiť ako "veľký", ale cár Ivan IV tento epitetón nemá a v histórií je známy ako Ivan Hrozný.
Toto teda logicky prináša otázku: Ako hrozný bol Ivan Hrozný ?
Hrozný je preklad ruského slova grozny. Grozny skutočne znamená hrozný, ale nie v dnešnom zmysle s rôznymi morálnymi podtónmi.
Čo urobil ?
Ivan IV bol prvý cár Ruska. Jeho vláda bola dlhá a plná úžasných reforiem vďaka ktorým vytvoril množstvo dlhotrvajúcich ruských inštitúcií ako:
- Ruská armáda ktorú založil z vojenských oddielov profesionálnych vojakov nazývaných Streltsy ( v niektorých zdrojoch Streltsi ).
- Prvý ruský parlament zložený z vysokopostavenej šlachty ktorí sa volali Zemsky zbor.
- Zobral si Anastáziu Zacharjinu Romanovnu-Koškinovu
- Začal ruskú expanziu na Sibír
- Zadal zákazku na veľmi prepychovú baziliku: Chrám Vasila Blaženého
Zatial to znie dobre, či ? Áno, ale Ivan bol takisto zodpovedný za isté, menej dobré veci.
Ivanova prvá žena zomrela v roku 1560 a niektorí historici veria, že toto bol jeho "bod zlomu". Po tomto okamihu, Ivanova vláda, bola vláda transformácie a rozšírenej vojny. Tento krok bol nasledovaný hladom, nespokojnosťou a potenciálne, rebéliou. Rozdelil teda územie na dve polovice:
- Zemština - bola na juhu sústredená okolo hlavného mesta - Moskvy.
- Opričnina - nedávno získané nové teritórium z bývalej Novgorodskej republiky
Ivan nikdy skutočne neveril tým ktorí žili v obsadených teritóriách a bol takisto trochu paranoidný keď prišla téma na šlachtu ktorá sa nazývala Bojari.
Jeden z hlavných bodov jeho vládnutia bola Ivanová paranoja ktorá obklopovala bojárov a jeho zaobchádzanie s nimi. Avšak pristupoval k nim chytro. V 1564, v čase jeho najvyššej popularity medzi ľuďmi, Ivan abdikoval s tým, že oviňoval bojarov z nekonečného intrigánstva.
Šlachta vôbec nebola spokojná s týmto krokom preto lebo legálne nemohli vládnuť bez cára a nikto nechcel zvoliť nového ( Takisto treba spomenúť, že žili v meste plného ľudí ktorí ich nenávideli ). Prosili ho aby sa vrátil a on aj tak spravil pod jednou podmienkou: Chcel byť absolutistickým monarchom. Povedali jednoznačné "áno", čo si až neskôr uvedomili, že to asi nebolo nejepší krok.
Vrátil sa a onedlho založil
Opričniki. Toto bola tajná polícia ktorých hlavná úloha bola hľadanie a riešenie problémov so zradcami a takisto staranie sa aj o Opričninu. V 60 rokoch 16 storočia rusko zachvátil hlad a mor avšak nikto sa neobával toho, že ľudia z Novgorodu sa môžu postaviť voči Ivanovi IV. Ivan IV to však takto nevidel a jeho odpoveď na domnelú zradu a uspokojenie obyvateľov Novgorodu bola jasná -
Vraždenie. Vyraboval celé mesto.
A aby sme nezabudli Opričniki boli rozpustení v 1572 keď sa ukázalo, že boli dobrí iba na utláčanie ľudí, ale nepoužiteľní v boji s kompetentnými nepriateľmi. Od tohto momentu sa Ivan plne sústredil hlavne na centralizovanie svojej moci. Keď dosiahol limity po ktoré sa mohol dostať tak v roku 1575 znovu abdikoval. A práve Simeon, Ivanov blízky priateľ, si zobral pozíciu aktívneho vládcu. Simeon sa potom ( úplne sám od seba, vôbec nie pod vplyvom a vyhrážaním sa Ivana ) rozhodol zhabať obrovské hektáre pozemkov od cirkvi a krátko na to, v roku 1576 sa Ivan vrátil a odsúdil zabratie týchto drahocených cirkevných pozemkov ako nekresťanské, avšak nie natoľko aby ich vrátil.
Mimochodom, počas celej tejto periódy Rusko bojovalo vo veľmi drahej,
Livonskej vojne. Nepriatelia Ruska boli: Poľsko-litovská únia, Dánsko-Nórsko, Švédske kráľovstvo a ďalší. Dôvod bol jednoduchý. Ivan chcel zakonponovať Livónsko do Ruska, ale Rusko nakoniec prehralo.
Ešte niečo ďalšie sa dialo: Ivan zle zaobchádzal so ženou svojho syna a on a jeho syn sa kvôli tomu začali hádať. Otázka lojálnosti samozrejme dorazila a Ivanov syn určite nečakal, že tento konflikt skončí tým, že ho Ivan zabije žezlom.
Záver
Na koniec Ivanova reputácia pochádza hlavne z toho ako sa správal ku šlachte, jeho neustálym vojnám, centralizovaniu moci a Opričniki spolu s vraždou vlastného syna určite poškvrnili jeho odkaz avšak keď sa na to čo sa dialo v Rusku pozrieme z európskej perspektívy - nevidíme zasa tak veľa rozdielov.
A pritom nikto z európskych vladárov nemá prívlastok "hrozný".
