Všetci tak trochu vieme niečo o našej histórii a o našej roli v Rakúsko-Uhorsku. Takisto vieme, že František Jozef I. bol kaiser ( kráľ ) Rakúsko-Uhorska a vieme aj to, že sa rado vmiešavalo do záležitostí balkánskych krajín a nakoniec sa po prvej svetovej vojne rozpadlo.
Rakúsko-Uhorsko ( R-U) bola, dá sa povedať, že veľmoc počas celej svojej existencie a teda jedna z najväčších otázok ktorá veľa krát zostáva nezodpovedaná znie:
Prečo nemala zámorské teritóriá ako ostatné veľmoci ?
V prvom rade
Rákúsko - Uhorská monarchia však takéto zámorské teritóriá mala, avšak nie veľké, ale k tomu sa ešte dostaneme. Dôvod prečo Rakúsko-Uhorsko nemalo žiadne veľké kolónie je celkom jednoduchý - nemohlo ich mať. Celý tento dôvod by sme mohli opísať ako nedostatok kapacít. Rakúsko-Uhorské námorníctvo nebolo nič čím by sa dalo chváliť a už vôbec nebolo schopné brániť obrovské koloniálne impérium.
[caption id="attachment_110277" align="alignnone" width="1006"]
Křižník Kaiserin Elisabeth / cs.wikipedia.org[/caption]
by sme mohli povedať bol, že v hlavách Rakúsko-Uhorskej vlády už impérium mali. Habsburská monarchia totižto mala niečo, čo iné mocnosti nemali. Miesto na expandovanie. Z pohľadu R-U balkán bol priestor kde môžu nielen uplatniť svoj vplyv, ale v prípade ak sa tak rozhodnú, zabrať aj územie.
Habsburská monarchia sa pridala k ostatným veľmociam v roku 1884 na
. Tuto sa odohralo niečo čo sa dá v prenesenom zmysle nazvať "terénne preteky". Afrika bola rozdelená medzi európske veľmoci. R-U si nezobralo žiadne africké kolónie pretože malo dosť vlastných problémov. Avšak nemôžme povedať, že R-U nezaujímali aktivity v zámorí.
Veľa občanov a biznisov usilovalo o to aby vláda vytvorila zámorské impérium a toto úsilie vyvrcholilo v
(Österreichisch-Ungarische Kolonialgesellschaft ). Vedci, bádatelia a obchodníci z Habsburskej monarchie boli veľmi aktívni vo východnej Afrike. Bolo navrhnuté aby sa R-U impérium pokúsilo zabrať zeme na území dnešných štátov: Somálska, Keni, Etiópie, juhozápadej časti Jemenu a ostrov Socotra na východ od dnešného Somálska. Cieľ bol jednoznačný a to získať prístav v Indickom oceáne.
Motivácie R-U boli v tomto prípade hlavne ekonomického charakteru, avšak, nijako to nedopadlo. Hlavne preto lebo by takáto udalosť stále veľa peňazí, nemala žiadnu garanciu, že uspeje a takisto aj iné európske mocnosti sa zaujímali o tento región. Takže pre R-U impérium, imperializmus bol vnímaný úplne iba ako ekonomická špekulácia a keďže nemalo veľa peňazí na rozhadzovanie ( investovanie ) tak žiadne skutočné pokusy sa ani neuskutočnili.
Viedli sa rozhovory o odkupe teritória dnešnej západnej Sahary od Španielska ako aj obsadenie Maroka, avšak nikto nevidel žiadny benefit z týchto nápadov a už vôbec na to R-U vojensky nemalo aby sa čo i len pokúsilo niečo takéto zorganizovať.
Časť z tohto sentimentu prišla z Uhorskej polovice impéria ktoré nechcelo míňať peniaze na niečo čo by hlavne benefitovalo Rakúsku časť.
Ďalši faktor prečo sa R-U nepretransformovalo na koloniálne impérium je muž na vrchole pyramídy - František Jozef I. Kaiser nechcel mať nič spoločné s imperializmom vo všeobecnosti a viac ho zaujímali snahy udržať impérium v jednom kuse. Nedostatok pokroku v stavaní impéria viedlo veľa R-U bádateľov pridať sa k iným imperiálnym mocnostiam.
Existovala ( až ) jedna výnimka čo sa týka expanzie impéria. R-U dostalo niečo čo sa volalo "konsesia" (ústupok, úľava ) v Čínskom meste
. Toto prišlo pár dní potom ako osem národov porazilo
. (
Kaiserin und Königin Maria Theresia, Aspern a Kaiserin Elisabeth boli v rokoch 1900-1902 nasadené pri potlačení boxerského povstania v Číne. Rôzne rakúsko-uhorskej lode potom v Ázii operovali až do prvej svetovej vojny). Táto úľava bola v podstate iba jedna ulica, čo predstavuje vrchol R-U zámorskej expanzie.
Dôvod prečo sa R-U nepretransformovalo na zámorské impérium je jednoduchý a až priveľmi nevzrušujúci.
. Ak by si zobralo rady bádateľov k srdcu a utrhli si viac z Afriky ich impérium by mohlo byť síce väčšie ( a reálne ) avšak duálna monarchia už aj tak čelila veľkému napätiu z vnútra. Možno bolo teda rozvážne, že František Jozef neskomplikoval už aj tak komplikovanú situáciu.
