Štrnásta časť pokračovania seriálu Od Stalina po Putina. (časť 13 TU)
Pred 70 rokmi, 29. augusta 1949, bola testovaná prvá sovietska atómová bomba. Táto udalosť radikálne zmenila chod ľudskej civilizácie. V decembri 2019 sa triumfálny let Avangardu, úplne novej jadrovej zbrane, stal akýmsi koncom “Atómového projektu ZSSR a Ruska”.
Základné dielo nášho autora, spisovateľa Vladimíra Gubareva, „Jadrové zbrane: od Stalina po Putina“, hovorí o náročnej ceste, vedúcej medzi týmito udalosťami. Autor sa stretával s veľkými vedcami, býval v uzavretých mestách, zúčastňoval sa jedinečných experimentov a pokusov. Mnohé stránky “Atómového projektu” sa otvárajú po prvýkrát. Časti tejto jedinečnej knihy ponúka čitateľovi "Pravda.Ru".
"Porucha, znova porucha..."
Od samého začiatku bolo zrejmé, že prvý exemplár A-bomby bude presnou kópiou tej, ktorú vytvorili Američania. Testy sa mali vykonávať „vo vzduchu“, čo znamená, že bomba mala byť zhodená z lietadla.
Z dokumentov „Atómového projektu ZSSR“:
„Na jeseň roku 1946 rozhodnutím Rady ministrov ZSSR je na pomoc KB-11 pri vývoji rádiového snímača, t. j. zariadenia, určeného na detonáciu výrobku RDS-1 vo vzduchu v stanovenej výške, povolaná CKB-326 (CKB – Hlavná konštrukčná kancelária, pozn. red./ hlavný konštruktér A. I. Skibarko)...“
Bola to jediná KB (konštrukčná kancelária, pozn. red.) v krajine, kde mohli vytvoriť nový a absolútne spoľahlivý rádiový snímač - zariadenie „Oscilátor“.
Paralelne v OKB-700 (OKB –konštrukčné oddelenie nového závodu, pozn. red.) Kirovského závodu, ktorý sa nachádzal v Čeľjabinsku, vyvíjali konštrukciu tlakového snímača. Obe zariadenia museli fungovať súčasne, iba v takom prípade atómová bomba explodovala.
Práce trvali tri roky. Počas tejto doby bola v konštrukčnej kancelárii KB-11 skonštruovaná sférická nálož, plášť výrobku, blok zapaľovania, automatizačné a iniciačné systémy. Nastal čas komplexných skúšok.
Rádiový snímač CKB-326, podobne ako aj tlakový snímač OKB-700, boli určené na detonáciu výrobku vo vzduchu v stanovenej výške, ale konštrukčná kancelária KB-11 bola stále toho názoru, že rádiový snímač mal byť hlavným zariadením na detonáciu výrobku a tlakový snímač mal byť náhradou.
CKB-326 (súdruh Skibarko) však nezvládla úlohu, ktorá jej bola pridelená a stále neposkytla uspokojivé riešenie. Všetky rádiové snímače zabudované do výrobku RDS-1 počas letových testov nefungovali - vykazovali úplnú poruchu - a KB-11 bola počas posledných skúšok týkajúcich sa „synchrónneho zapaľovania“ nútená rádiové snímače CKB-326 zo systému RDS-1 vyhodiť.
Situácia bola bezpochyby kritická. Vedenie Osobitného výboru sa obrátilo na Beriju so žiadosťou, aby hlavného konštruktéra A. I. Skibarka potrestal, degradoval ho z doterajšej funkcie a na jeho miesto vymenoval nového inžiniera.
Pravdepodobne od Lavrentija Pavloviča (tak nám ho predstavujú historici!), prijímajúceho rýchle rozhodnutia, očakávali prísne potrestanie konštruktéra. Možno, dokonca zatknutie a poslanie do tábora. Ale Berija pristupoval k odborníkom zapojených do Atómového projektu veľmi opatrne. Ak boli prínosom, tak v práci pokračovali, ale pokarhaniu sa nevyhli, to im samozrejme udelili. Tak tomu bolo aj tentokrát.
V odpovedi na list nariadil: "Prečo táto otázka vznikla až teraz? Zdá sa, že ani Prvé hlavné riaditeľstvo, ani ministerstvo sa o vývoj tejto konštrukcie seriózne nezaujímali. Predvolajte súdruhov Skibarka, Zernova a hlavného konštruktéra k tomuto komponentu od súdruha Charitona a pozorne, vecne, si vyjasnite situáciu s výrobou konštrukcie, o ktorej sa hovorí v liste. Vypracujte a prijmite konkrétne opatrenia na zabezpečenie splnenia tejto mimoriadne dôležitej úlohy a stanovte pevné termíny na vykonanie ... Výsledky oznámte“.
Teraz už boli za vytvorenie „Oscilátora“ osobne zodpovední M. G. Pervuchin a minister komunikácií ZSSR G. V. Alexejenko. Hlavný konštruktér Skibarko sa stal radovým vykonávateľom. V prípade zlyhania bolo jasné, kto presne sa bude zodpovedať pred Berijom. A teda aj pred Stalinom, ktorého podpis bol pod uznesením Rady ministrov o vytvorení rádiového snímača.
30.júna M. Pervuchin a G. Alexejenko hlásia Berijovi: „7. júna tohto roku boli na polygón č. 71 dodané vyrobené zariadenia „Oscilátor“ v počte 2 ks za účelom ich testovania v objekte „501“.
Prvý zhod sa uskutočnil 16. júna tohto roku umiestnením zariadenia v prednej časti objektu.
Druhý zhod sa uskutočnil 18. júna tohto roku umiestnením zariadenia v zadnej časti objektu.
Výsledky týchto dvoch zhodov sú uspokojivé - obe zariadenia fungujú.
Na testovanie v továrni do 5. júla tohto roku budú ešte tri zariadenia, ktoré sú vo výrobe... “
Berija poslednú vetu zdôraznil.
Päť dní pred testami RDS-1 dostal poslednú správu od Pervuchina a Alexejenka: „Uznesením Rady ministrov ZSSR z 2. mája 1949 č. 1772-64 ss/op sa Ministerstvo komunikácií zaviazalo dokončiť testovanie rádiového snímača „Oscilátor“, vrátane letových skúšok do 1. augusta 1949. V období od mája do júla tohto roku boli na 71 polygóne Vojenských vzdušných síl vykonané letové skúšky siedmich rádiových senzorov umiestnených vo výrobkoch „601“... Počas letových skúšok preukázalo všetkých týchto päť rádiových snímačov uspokojivú prevádzku. Na základe výsledkov sa domnievame, že uznesenie Rady ministrov ZSSR o dokončení testovania vzoriek rádiového snímača CKB-326 Ministerstvom komunikácií bolo dokončené včas“.
Berija dokument šifroval a poslal ho do archívu. Bol spokojný.
Pri testovaní prvej A-bomby nebol “Oscilátor” použitý. Zamestnanci CKB-326, vrátane hlavného konštruktéra A. I. Skibarka však získali spolu s ďalšími účastníkmi “Atómového projektu” vládne ocenenia za úspešné testovanie RDS-1. Pri leteckých skúškach, ktoré sa začali v roku 1951, fungoval „Oscilátor“ spoľahlivo. Už nedošlo k žiadnym ďalším zlyhaniam.
Júnové nepokoje...
Raz som sa spýtal Julija Borisoviča Charitona: "Kedy Vám bolo jasné, že bomba bude fungovať?"
Odpovedal: "Prestal som pochybovať v júni 1949-ho..."
"Dva mesiace do skúšok?" - bol som prekvapený. Zdalo sa mi, že pochybnosti zmizli, keď ste uvideli záblesk?"
„Môžno to aj tak povedať," usmial sa akademik, "ale záblesk som považoval za samozrejmosť a posledné pochybnosti zmizli v júni - vtedy prešli hlavné testy komponentov atómovej bomby. Bola to akási generálka..."
Odtajnené dokumenty „Atómového projektu ZSSR“ potvrdzujú pravdivosť slov veľkého konštruktéra.
V júni sa uskutočnilo komplexné testovanie RDS-1. Beriju informovali o každej skúške a on zase informoval Stalina o všetkom, čo sa dialo.
O rozbuškách k RDS-1: „Rozbušky, vypracované KB-11 (výkres 1-042 sb.2), prešli 7. júna 1949 nasledujúcimi testami:
a) testované v KB-11 pri skupinových výbuchoch 2 752 kusov;
b) testované na polygóne číslo 71 Vojensko vzdušných síl v troch objektoch RDS-1, ktoré boli zhodené z lietadla Tu-4 počas letových skúšok - 96 kusov...
Rozhodnutie: Považovať konštrukciu rozbušiek pre objekt RDS-1 za odskúšanú. Je možné povoliť rozbušky z výkresu 1-042 sb.2, vyrobené v KB-11, k použitiu na polygóne č. 2“.
O elektrickej schéme iniciovania: „Elektrická schéma synchrónneho iniciovania objektu RDS-1, vyvinutá v KB-11, prešla 7. VI. 49-ho, nasledujúcou kontrolou a skúškami:
a) iniciovanie 56 zostáv z prvkov tvoriacich súčasť náboja objektu RDS-1, vyrobených v KB-11 pri revízii súčastí náboja objektu;
b) oscilografická kontrola tvaru a parametrov výstupných impulzov vysokého napätia;
c) letové skúšky na synchrónne iniciovanie objektov RDS-1 zhadzovaním z lietadla Tu-4 z výšky 10 000 m, päť objektov RDS-1.
Všetky testy preukázali spoľahlivé fungovanie systému... Považovať elektrickú schému synchrónneho iniciovania objektu RDS-1, za odskúšanú, a povoliť jej použitie na polygóne č. 2“...
9.júna 1949 B. Vannikov, I. Kurčatov, Ju. Chariton, A. Alexandrov, P. Zernov, K. Ščelkin, N. Duchov a V. Alfjorov podpisujú „Protokol o preskúmaní základných východiskových údajov na zostavenie technických charakteristík objektu RDS-1“. Toto je finálny dokument, ktorý odráža všetky parametre prvej sovietskej atómovej bomby. Najmä, v stĺpci „Určenie“ sa stručne uvádza: „Osobitne“. Bombu môžno zhodiť z lietadla Tu-4 z výšky od 5 do 10 000 metrov. Maximálne rozpätie bomby je dva metre, dĺžka - 3 metre 34 centimetrov, priemer - jeden a pol metra, hmotnosť - 4 600 kilogramov.
Na prípravu RDS-1 k explózii bolo potrebných 24 hodín. Z toho 4 hodiny na zavesenie k lietadlu a zhodeniu...
15.júna 1949 Vannikov a Kurčatov pripravili pre Beriju špeciálnu „Správu“, v ktorej ho informovali, že vytvorenie atómovej bomby je zavŕšené.
Nasledujúci deň, 16. júna, Berija podpísal Zápisnicu č. 80 zo zasadnutia Osobitného výboru pri Rade ministrov ZSSR. Mala len dva body:
- O príprave previerky na polygóne č. 2.
- O vypracovaní opatrení na zabezpečenie náležitého utajenia skúšok RDS-1“.
Bola vytvorená komisia, ktorej úlohou bolo ešte raz dôkladne preskúmať zloženie vojenských a civilných špecialistov, ktorí boli pripustení ku skúškam - „z hľadiska preverenia a kvalifikácie“.
18.augusta bol pripravený návrh uznesenia Rady ministrov ZSSR „O uskutočnení skúšok atómovej bomby“. Prvý exemplár dokumentu bol zaslaný Stalinovi. Ten ho, ale nepodpísal, povedal Berijovi, že „táto otázka bola prerokovaná v Ústrednom výbore a nebude prijaté žiadne rozhodnutie“. Berija si uvedomil, že jeho osud teraz závisí od výsledkov testov.
18.augusta spolu s Kurčatovom, znovu zdôrazní, kto konkrétne riadi Atómový projekt ZSSR, a napíše: „Oznamujeme Vám, súdruh Stalin, že vďaka úsiliu veľkého kolektívu sovietskych vedcov, konštruktérov, inžinierov, vedúcich pracovníkov a pracovníkov nášho priemyslu, bola Vaša úloha vytvoriť sovietsku atómovú bombu nakoniec po 4 rokoch tvrdej práce splnená. Vytvorenie atómovej bomby v našej krajine bolo dosiahnuté vďaka Vašej každodennej pozornosti, starostlivosti a pomoci pri riešení tejto úlohy“.
Napodiv, tieto slová neboli nijako zvlášť prehnané. Dokumenty „Atómového projektu ZSSR“ potvrdzujú, že každý týždeň predseda Rady ministrov ZSSR J. V. Stalin preskúmal množstvo materiálov súvisiacich s vytvorením atómovej bomby. Za toto obdobie podpísal stovky uznesení a príkazov. To, že čoskoro bude „strýko Joe“ na Západe nazývaný „otcom atómovej bomby“, bude, samozrejme, určitým zveličením, ale podstata tejto záležitosti sa nezmení ...
Jednoducho sa zmení éra - stane sa atómovou.
Panoráma atómového veku (
Lev Rjabev)
