Šiesta časť pokračovania seriálu Od Stalina po Putina. (časť 5 TU)
Pred 70 rokmi, 29. augusta 1949, bola testovaná prvá sovietska atómová bomba. Táto udalosť radikálne zmenila chod ľudskej civilizácie. V decembri 2019 sa triumfálny let Avangardu, úplne novej jadrovej zbrane, stal akýmsi koncom “Atómového projektu ZSSR a Ruska”.
Základné dielo nášho autora, spisovateľa Vladimíra Gubareva, „Jadrové zbrane: od Stalina po Putina“, hovorí o neľahkej ceste vedúcej medzi týmito udalosťami. Autor sa stretával s veľkými vedcami, býval v uzavretých mestách, zúčastňoval sa jedinečných experimentov a pokusov. Mnohé stránky „Atómového projektu“ sa odkrývajú po prvýkrát. Časti tejto jedinečnej knihy ponúka čitateľovi "Pravda.Ru".
Dialóg s rozviedkou
Agenti dodávajú materiály z Anglicka. Dokumentov je veľmi veľa: v Moskve vedia o každom kroku anglických vedcov a armády, súvisiacom s problematikou uránu.
A môže byť, že je to provokácia? Môže byť, že anglická kontrarozviedka rozohrala „
“, aby naviedla našich vedcov na falošnú stopu?
Tieto otázky predložili I. V. Kurčatovovi, vedúcemu Laboratória č. 2. A od jeho odpovede závisí veľmi veľa. A odpovedať musí až „horným inštanciám“ - podpredsedovi Rady ľudových komisárov ZSSR M. G. Pervuchinovi, ktorý zodpovedá za problematiku uránu. O podstate veci vedia len oni dvaja.
V. Kurčatov pozorne študuje tých 14 strán, ktoré mu zaslali. A 7. marca 1943 vo svojej správe s označením „
“ odpovedá:
„
Diskusie o úlohe rozviedky a o význame materiálov získaných zo Západu pre vývoj domácej A-bomby trvajú pol storočie. Zdá sa mi, že ocenenie práce agentov Igorom Vasilievičom Kurčatovom je mimoriadne presné a v akejkoľvek diskusii k tejto otázke také aj musí byť, pretože Kurčatov bol jediným človekom, ktorý bol plne oboznámený so všetkými materiálmi získanými zo Západu. On a len on!
V závere svojej správy, hodnotiac „
“ preskúmaného, Kurčatov píše:
„
“.
V lete 1943 Kurčatovovi doručia spravodajské materiály zo Spojených štátov. A z nich sa dozvie o spustení prvého reaktora. Igor Vasilievič túto udalosť náležite oceňuje:
„
.
Nie, otáľať už nemôžeme, a Igor Vasilievič to veľmi dobre vie. Áno a dostal príležitosť konať: oficiálne už je vedúcim vedeckého problému. Uvedomuje si, že ho môže vyriešiť iba s pomocou veľkých fyzikov - len oni sú schopní poznať to, čo „sa nedá ohmatať rukami“. A Kurčatov sa obracia na vládu:
Postupne I. V. Kurčatov zhromažďuje okolo seba všetkých vynikajúcich vedcov v krajine. Chápe, že inak „Atómový projekt“ nebude možné realizovať. Zatiaľ však Igor Vasilievič nemá právo „vziať k sebe každého, koho potrebuje“, k tomu dôjde až o dva roky...
Podnetom na zrodenie „Manhattanského projektu“ bol predpoklad, že sa v Nemecku objaví atómová bomba a Hitler ju bez váhania použije proti Anglicku.
To, čo sa v Nemecku v skutočnosti dialo, nebolo známe. Goebbels stále húdol o „zázračných zbraniach“. Sú to iba rakety FAU-2, alebo aj bomba? Odpoveď na túto otázku potrebovali ako Američania, tak aj Moskva. Preto I. V. Kurčatov venoval osobitnú pozornosť materiálom, ktoré mu predložilo Hlavné spravodajské riaditeľstvo Generálneho štábu Červenej armády.
Agenti GRU (vojenská rozviedka, pozn. red.) zhromažďovali materiály o uráne nielen v USA, ale aj v Európe. Bol to jediný zdroj informácií o prácach v oblasti jadrovej energie v Nemecku. V júli 1944 dostal Kurčatov z GRU sedem listov tlačeného textu. Mal analyzovať informáciu a dať agentom úlohu. Nové údaje musia získavať cielene, konkrétne, presne také, aké “Kurčatovov tím” potrebuje.
11. júla 1944 píše Igor Vasilievič „Posudok na spravodajské materiály o prácach v Nemecku a USA“, ktoré pochádzajú z GRU.
Máme možnosť vidieť, ako konkrétne Kurčatov s rozviedkou pracoval. Píše:
V liste sa stručne uvádza, že práce v Nemecku sú podobné prácam v Amerike. "
Kurčatov poslednú frázu zvýrazňuje, čím, dáva úlohu agentom GRU.
A ďalej Igor Vasilievič konkretizuje svoje záujmy: „Napríklad, bolo by veľmi dôležité zistiť,
Dokonca aj na tomto fragmente dokumentu je vidieť, nakoľko presné boli pokyny Kurčatova agentom. Vedeli, čo hľadať, a častokrát našli to, čo potrebovali!
Bez ohľadu na to, akokoľvek dôležitá je informácia získaná z Nemecka, hlavné záujmy sa predsa len sústreďujú na USA. Dátový tok je široký, treba však veľmi presne určiť, aká je naša cesta k atómovej bombe. Mala by byť lacnejšia a kratšia a práve to je úloha, ktorú musí Kurčatov vyriešiť – má právo výberu, a teda, aj všetku zodpovednosť za budúcnosť.
GRU zasiela novú sériu utajovaných dokumentov: „18 materiálov obsahujúcich 986 fotografií a 19 listov tlačeného textu“. Nie je to nič iné ako vedecko-technická dokumentácia dvoch laboratórií, ktoré realizovali výstavbu reaktora a závodu na separáciu plutónia.
Kurčatov hodnotí prácu agentov: „Materiál je výsledkom práce veľkého tímu vysokokvalifikovaných odborníkov, ktorí úspešne vyvíjajú uránovo–grafitové kotly.
Materiál je pre nás mimoriadne cenný, pretože spolu s výsledkami teoretických výpočtov obsahuje:
Spočiatku sa materiály rozviedky u nás považovali za „dezinformáciu“, vraj, spravodajské služby Ameriky a Anglicka sa nás snažia naviesť na falošnú stopu. Práve profesor Kurčatov ako prvý pochopil, nakoľko dôležité pre krajinu sú. Presne sa zorientoval v tom toku informácií, ktoré sa do ZSSR dostávali, a to umožnilo našim vedcom vyhnúť sa mnohým chybám, ktoré urobili ich zámorskí kolegovia.
Nakoľko môžete oceniť prácu, ktorú vykonali Igor Vasilievič Kurčatov a agenti počas vojnových rokov? Raz som sa na to so záujmom spýtal akademika Charitona.
„
“, odpovedal Julij Borisovič, - „