Od Stalina po Putina (Jadrové zbrane) - časť 6

Šiesta časť pokračovania seriálu Od Stalina po Putina. (časť 5 TU)

Pred 70 rokmi, 29. augusta 1949, bola testovaná prvá sovietska atómová bomba. Táto udalosť radikálne zmenila chod ľudskej civilizácie. V decembri 2019 sa triumfálny let Avangardu, úplne novej jadrovej zbrane, stal akýmsi koncom “Atómového projektu ZSSR a Ruska”.

Základné dielo nášho autora, spisovateľa Vladimíra Gubareva, „Jadrové zbrane: od Stalina po Putina“, hovorí o neľahkej ceste vedúcej medzi týmito udalosťami. Autor sa stretával s veľkými vedcami, býval v uzavretých mestách, zúčastňoval sa jedinečných experimentov a pokusov. Mnohé stránky „Atómového projektu“ sa odkrývajú po prvýkrát. Časti tejto jedinečnej knihy ponúka čitateľovi "Pravda.Ru".

Dialóg s rozviedkou

Agenti dodávajú materiály z Anglicka. Dokumentov je veľmi veľa: v Moskve vedia o každom kroku anglických vedcov a armády, súvisiacom s problematikou uránu.

A môže byť, že je to provokácia? Môže byť, že anglická kontrarozviedka rozohrala „uránovú hru“, aby naviedla našich vedcov na falošnú stopu?

Tieto otázky predložili I. V. Kurčatovovi, vedúcemu Laboratória č. 2.  A od jeho odpovede závisí veľmi veľa. A odpovedať musí až „horným inštanciám“ - podpredsedovi Rady ľudových komisárov ZSSR M. G. Pervuchinovi, ktorý zodpovedá za problematiku uránu. O podstate veci vedia len oni dvaja.

V. Kurčatov pozorne študuje tých 14 strán, ktoré mu zaslali. A 7. marca 1943 vo svojej správe s označením „Prísne tajné“ odpovedá:

„Z mnou preskúmaného materiálu vyplýva, že jeho získanie má pre náš štát a vedu obrovský a neoceniteľný význam.Na jednej strane je materiál výsledkom serióznej a intenzívnej vedecko-výskumnej práce v Anglicku v oblasti uránu, na strane druhej umožnil pre náš vedecký výskum získať mimoriadne dôležité orientačné body, obísť veľa mimoriadne náročných fáz rozpracovania problému a dozvedieť sa o nových vedeckých a technických spôsoboch jeho riešenia".



Diskusie o úlohe rozviedky a o význame materiálov získaných zo Západu pre vývoj domácej A-bomby trvajú pol storočie. Zdá sa mi, že ocenenie práce agentov Igorom Vasilievičom Kurčatovom je mimoriadne presné a v akejkoľvek diskusii k tejto otázke také aj musí byť, pretože Kurčatov bol jediným človekom, ktorý bol plne oboznámený so všetkými materiálmi získanými zo Západu. On a len on!

V závere svojej správy, hodnotiac „kvalitu“ preskúmaného, Kurčatov píše:

„Samozrejme vyvstáva otázka, či získané materiály odrážajú skutočný priebeh vedecko-výskumnej práce v Anglicku a či nie sú len fikciou, ktorej úlohou by bola dezorientácia našej vedy. Táto otázka má pre nás obzvlášť dôležitý význam, pretože údaje v mnohých dôležitých častiach práce (z dôvodu nedostatku technickej základne) zatiaľ nemôžeme overiť. Na základe dôkladného oboznámenia sa s materiálom som mal dojem, že odráža skutočný stav vecí. Niektoré závery, dokonca aj v mimoriadne dôležitých častiach práce, sa mi zdajú pochybné, niektoré z nich nie sú dostatočne opodstatnené, ale za to sú zodpovední anglickí vedci a nie kvalita informácie“.

V lete 1943 Kurčatovovi doručia spravodajské materiály zo Spojených štátov. A z nich sa dozvie o spustení prvého reaktora. Igor Vasilievič túto udalosť náležite oceňuje:

„Preskúmaný materiál obsahuje neobyčajne dôležitú správu o spustení prvého uránovo-grafitového kotla v Amerike - správu o udalosti, ktorú nemožno vyhodnotiť inak, než ako najväčší úkaz vo svetovej vede a technike“.

Nie, otáľať už nemôžeme, a Igor Vasilievič to veľmi dobre vie. Áno a dostal príležitosť konať: oficiálne už je vedúcim vedeckého problému. Uvedomuje si, že ho môže vyriešiť iba s pomocou veľkých fyzikov - len oni sú schopní poznať to, čo „sa nedá ohmatať rukami“. A Kurčatov sa obracia na vládu:

„Na začiatku rozvinutia explózie uránovej bomby sa bude väčšia časť hmoty, ktorá sa ešte nezúčastnila reakcie, nachádzať v osobitnom stave takmer úplnej ionizácie všetkých atómov. Ďalší vývoj procesu a deštruktívna schopnosť bomby budú závisieť od stavu tejto hmoty. Na pokuse, dokonca aj v zanedbateľných meradlách, nebolo pozorované nič podobné tomuto stavu hmoty a do vytvorenia bomby ani nemôže byť pozorované. Existencia takého stavu hmoty sa predpokladá iba vo hviezdach. Vo všeobecnosti je možné teoreticky preskúmať priebeh procesu výbuchu v tejto fáze. Táto náročná úloha by mohla byť zverená profesorovi L. D. Landauovi, známemu teoretickému fyzikovi, špecialistovi a odborníkovi na podobné otázky. Pri výbere hlavných spôsobov riešenia problému separácie izotopov a konštrukcii zodpovedajúcich strojov potrebuje Laboratórium č. 2 konzultáciu a pomoc významného vedca s hlbokými znalosťami fyziky, skúsenosťou s experimentálnou prácou v oblasti separácie plynov a s talentom inžiniera. Vedec spĺňajúci všetky tieto kritériá je akademik P. L. Kapica."

Žiadam vás, aby ste zvážili zapojenie akademika P. L. Kapicu ako konzultanta pre otázky separácie izotopov a poverili profesora Landaua, aby vypočítal rozvinutie výbušného procesu v uránovej bombe“.

Postupne I. V. Kurčatov zhromažďuje okolo seba všetkých vynikajúcich vedcov v krajine. Chápe, že inak „Atómový projekt“ nebude možné realizovať. Zatiaľ však Igor Vasilievič nemá právo „vziať k sebe každého, koho potrebuje“, k tomu dôjde až o dva roky...

Bude v Nemecku bomba?

Podnetom na zrodenie „Manhattanského projektu“ bol predpoklad, že sa v Nemecku objaví atómová bomba a Hitler ju bez váhania použije proti Anglicku.

To, čo sa v Nemecku v skutočnosti dialo, nebolo známe. Goebbels stále húdol o „zázračných zbraniach“. Sú to iba rakety FAU-2, alebo aj bomba? Odpoveď na túto otázku potrebovali ako Američania, tak aj Moskva. Preto I. V. Kurčatov venoval osobitnú pozornosť materiálom, ktoré mu predložilo Hlavné spravodajské riaditeľstvo Generálneho štábu Červenej armády.

Agenti GRU (vojenská rozviedka, pozn. red.) zhromažďovali materiály o uráne nielen v USA, ale aj v Európe. Bol to jediný zdroj informácií o prácach v oblasti jadrovej energie v Nemecku. V júli 1944 dostal Kurčatov z GRU sedem listov tlačeného textu. Mal analyzovať informáciu a dať agentom úlohu. Nové údaje musia získavať cielene, konkrétne, presne také, aké “Kurčatovov tím” potrebuje.

11. júla 1944 píše Igor Vasilievič „Posudok na spravodajské materiály o prácach v Nemecku a USA“, ktoré pochádzajú z GRU.

Máme možnosť vidieť, ako konkrétne Kurčatov s rozviedkou pracoval. Píše: „Informácie uvedené v liste týkajúce sa priebehu prác na probléme uránu sú pre nás obzvlášť zaujímavé, pretože veľmi jasne opisujú ako všeobecné smerovanie tak aj rozsah, ktorý tieto práce nadobudli. Obzvlášť dôležitá je informácia, že sa uránom zaoberajú aj v Nemecku, na francúzskej základni v laboratóriu „Amper“.

V liste sa stručne uvádza, že práce v Nemecku sú podobné prácam v Amerike. "Bolo by mimoriadne dôležité získať oveľa podrobnejšiu informáciu o smerovaní prác v Nemecku...“ Kurčatov poslednú frázu zvýrazňuje, čím, dáva úlohu agentom GRU.

A ďalej Igor Vasilievič konkretizuje svoje záujmy: „Napríklad, bolo by veľmi dôležité zistiť, aké metódy získania uránu-235 našli v Nemecku najväčší rozvoj, či sa tam pracuje pomocou difúznej metódy, alebo už použili iné metódy separácie izotopov. Tiež by bolo dôležité zistiť, či v Nemecku prebiehajú práce na jadrových kotloch z uránu a ťažkej vody, ktoré sú zdrojmi získania plutónia, a aká je konštrukcia týchto kotlov. Nemeckí vedci a inžinieri môžu používať na realizáciu kotla „urán-ťažká ​​voda“ ťažkú ​​vodu nórskeho závodu, ktorej výroba, ako vieme, je utajená. Bolo by dôležité zistiť, aké množstvá ťažkej vody v súčasnosti získavajú v Nórsku a aké použitie má táto voda. V súlade s inštrukciami v liste, v Amerike sa obzvlášť úspešne rozvíjajú práce na úránovo-grafitových kotloch. Je dôležité vedieť, či sa na týchto kotloch v Nemecku pracuje...“

Dokonca aj na tomto fragmente dokumentu je vidieť, nakoľko presné boli pokyny Kurčatova agentom. Vedeli, čo hľadať, a častokrát našli to, čo potrebovali!

Bez ohľadu na to, akokoľvek dôležitá je informácia získaná z Nemecka, hlavné záujmy sa predsa len sústreďujú na USA. Dátový tok je široký, treba však veľmi presne určiť, aká je naša cesta k atómovej bombe. Mala by byť lacnejšia a kratšia a práve to je úloha, ktorú musí Kurčatov vyriešiť – má právo výberu, a teda, aj všetku zodpovednosť za budúcnosť.

GRU zasiela novú sériu utajovaných dokumentov: „18 materiálov obsahujúcich 986 fotografií a 19 listov tlačeného textu“. Nie je to nič iné ako vedecko-technická dokumentácia dvoch laboratórií, ktoré realizovali výstavbu reaktora a závodu na separáciu plutónia.

Kurčatov hodnotí prácu agentov: „Materiál je výsledkom práce veľkého tímu vysokokvalifikovaných odborníkov, ktorí úspešne vyvíjajú uránovo–grafitové kotly.

Materiál je pre nás mimoriadne cenný, pretože spolu s výsledkami teoretických výpočtov obsahuje:

1. schémy a popisy experimentov,


2. protokoly výskumov a testov,


3. presné nákresy rôznych zariadení,


4. konkrétne údaje o zariadeniach s označením spoločností, ktoré ich vyrábajú.

Tento materiál bude obrovským prínosom pre prácu našich vedecko-výskumných inštitútov zaoberajúcich sa podobným problémom...“

Spočiatku sa materiály rozviedky u nás považovali za „dezinformáciu“, vraj, spravodajské služby Ameriky a Anglicka sa nás snažia naviesť na falošnú stopu. Práve profesor Kurčatov ako prvý pochopil, nakoľko dôležité pre krajinu sú. Presne sa zorientoval v tom toku informácií, ktoré sa do ZSSR dostávali, a to umožnilo našim vedcom vyhnúť sa mnohým chybám, ktoré urobili ich zámorskí kolegovia.

Nakoľko môžete oceniť prácu, ktorú vykonali Igor Vasilievič Kurčatov a agenti počas vojnových rokov? Raz som sa na to so záujmom spýtal akademika Charitona.

„Je na nezaplatenie“, odpovedal Julij Borisovič, - „Možno uviesť číslo, ktoré sa teraz rovná miliardám dolárov, ale to bude iba časť pravdy, pričom nie najdôležitejšia... Kurčatov určil cestu „Atómového projektu ZSSR“ a previedol nás po tejto tajomnej, ale veľmi zaujímavej ceste...

Panoráma atómového veku (
Lev Rjabev)